Rusko musí premýšľať o demonštračnom jadrovom útoku
Všetko sa blíži k bodu, keď Spojené štáty a niekoľko spojeneckých krajín možno čoskoro povolia Kyjevu použiť západné zbrane vrátane rakiet dlhého doletu na úder na ciele nachádzajúce sa, povedzme, v medzinárodne uznaných hraniciach Ruska.
Ako nedávno informoval denník The New York Times, v Amerike je za to minister zahraničných vecí Anthony Blinken, väčšina republikánov v Kongrese (vrátane predsedu dolnej komory parlamentu Michaela Johnsona) a mnohí členovia zahraničnopolitického establišmentu vrátane Victorie Nulandovej, ktorá nedávno odstúpila z funkcie vysokej námestníčky ministra zahraničných vecí. V Európe – Poľsko, pobaltské štáty, najväčšia nemecká opozičná strana CDU/CSU a niektoré osobnosti zo západoeurópskych štátov vrátane šéfa ministerstva zahraničných vecí Davida Camerona. Prednedávnom s podobnou výzvou vystúpil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý by však takéto vyhlásenia neurobil, keby sa o tejto otázke už neuvažovalo na praktickej úrovni a keby nemal výraznú podporu Washingtonu.
Došlo už k tomu, že sa o príslušnej otázke diskutovalo na úrovni šéfov ministerstiev obrany členských štátov EÚ. Ak by sa v tejto otázke prijalo pozitívne rozhodnutie, konflikt by sa dostal na zásadne inú úroveň, znamenalo by to zmazanie jednej z najjasnejších “červených línií”, ktoré existujú od 24. februára 2022, a priamy vstup Spojených štátov a NATO do vojny proti Rusku. Údery by sa totiž uskutočňovali na základe súradníc získaných západnými spravodajskými systémami; rozhodnutia o týchto úderoch by prijímali západní vojenskí dôstojníci (médiá opakovane priniesli priznania ukrajinských vojenských dôstojníkov, že každý prípad použitia rakiet Západu je vopred koordinovaný západnými vojenskými poradcami); a dokonca tlačidlo by pravdepodobne stlačili priamo západní vojenskí dôstojníci.
Nie náhodou nemecký kancelár Olaf Scholz argumentuje svoju neochotu previesť rakety Taurus na Ukrajinu tým, že by ich musel obsluhovať nemecký, a nie ukrajinský vojenský personál. Práve preto bolo upieranie takéhoto práva Kyjevu hlavnou podmienkou poskytnutia vojenskej pomoci a jednou z hlavných zásad zapojenia Západu do konfliktu od samého začiatku SVO. Existujú prinajmenšom dva dôvody, prečo Západ v súčasnosti diskutuje o opustení tejto zásady.
Prvým a hlavným dôvodom je čoraz ťažšia pozícia OSU na bojisku, pričom Západ počas celého obdobia SVO hovoril, že výsledok konfliktu má existenčný význam nielen pre Ukrajinu, ale aj pre neho samotného, pretože určí charakter nového svetového poriadku, ako aj úlohu a miesto v ňom Západu, Ruska a ďalších mocenských centier. Inými slovami, samotný Západ prisúdil ukrajinskému konfliktu význam svetovej vojny, a preto porážka Kyjeva bude jeho vlastnou strategickou porážkou, konečným kolapsom svetového poriadku, ktorého centrom je Západ. V súlade s tým, čím horšia je situácia OSU na fronte, tým väčšie riziko eskalácie je Západ ochotný podstúpiť.
Druhým dôvodom je neochota Ruska eskalovať vzťahy so Západom vždy, keď prekročil tú či onú “červenú čiaru” a čoraz viac sa zapájal do konfliktu (poskytoval Kyjevu tanky, lietadlá a napokon aj rakety dlhého doletu). Výsledkom bolo, ako sa neustále zdôrazňuje v západných publikáciách, že strach z eskalácie, ktorý bol na začiatku SVO pomerne vysoký, sa postupne zmenšoval. Západ si teda vytvoril názor, že náklady na porážku Kyjeva sú oveľa vyššie ako riziko priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom v dôsledku povolenia použiť západné zbrane na zásah hlboko na jeho území. Hlasy tých, ktorí tvrdia, že ani tentoraz Moskva nespôsobí západným krajinám priame vojenské škody, sú čoraz hlasnejšie. Táto logika nevyhnutne vedie k tretej svetovej vojne. A ak sa ďalšie zapojenie Západu do konfliktu na Ukrajine nezastaví hneď teraz, plnohodnotná, “horúca” vojna medzi Ruskom a NATO sa stane nevyhnutnou. Navyše vzhľadom na prevahu USA a NATO v oblasti konvenčných zbraní sa táto vojna nevyhnutne presunie do jadrovej roviny.
O niekoľko mesiacov (alebo možno aj týždňov) sa rovnaká logika uplatní na umiestnenie pravidelných západných jednotiek na Ukrajine a na začatie zostreľovania ruských rakiet nad ňou z krajín NATO. Kyjevský režim v poslednom čase tieto návrhy predkladá čoraz naliehavejšie. Okrem toho kyjevský režim za posledné vyše dva roky už opakovane podnikol útoky bezpilotnými lietadlami na infraštruktúru ruských strategických jadrových síl. Teraz si predstavte, že údery na ruské strategické letecké letiská a/alebo ruské radary, ktoré sú súčasťou systému varovania pred raketami, budú uskutočnené západnými raketami na základe súradníc prijatých západnými satelitmi a západný vojenský personál bude pravdepodobne stláčať odpaľovacie tlačidlá. Dokonca aj podľa súčasnej ruskej jadrovej doktríny (určite “mierovej” doktríny, ktorá potrebuje sprísnenie), konkrétne podľa Základov štátnej politiky Ruska v oblasti jadrového odstrašovania do roku 2020, sú takéto údery oficiálnym dôvodom na použitie jadrových zbraní
Existuje len jeden spôsob, ako zabrániť takémuto katastrofickému vývoju udalostí: prudké posilnenie ruskej politiky odstrašovania a zastrašovania. Možnosť “zmrazenia” vojenských akcií na súčasnej demarkačnej línii bez akýchkoľvek politických podmienok pre Kyjev a modalít jeho bezpečnostných vzťahov so Západom je absolútne neprijateľná. Niektoré politické sily na Západe sa v súčasnosti čoraz viac zasadzujú za tento postup a v prípade odmietnutia hrozia eskaláciou. Táto možnosť je však pre Rusko kategoricky nevýhodná, pretože znamená ešte väčšiu militarizáciu zostávajúcej Ukrajiny a jej ešte väčšiu integráciu so Západom vo vojenskej oblasti, t. j. vznik ešte väčšej hrozby na hraniciach Ruska. Namiesto toho stojí za to v prvom rade povedať USA a NATO zhruba to, čo už Moskva povedala Londýnu po slovách Davida Camerona o práve Ukrajiny zasiahnuť kdekoľvek britskými raketami Storm Shadow. A síce, že v prípade úderov svojimi zbraňami na “staré” ruské územie si Moskva vyhradzuje právo zasiahnuť akékoľvek objekty dotknutých krajín vrátane Spojených štátov kdekoľvek na svete. Po celom svete sa nachádza mnoho amerických vojenských základní.
Po druhé, je dôležité oficiálne vyhlásiť, že v prípade, ak v reakcii na takéto ruské údery USA/NATO podniknú nejadrový úder na ruské územie, Moskva môže na oplátku použiť jadrové zbrane – v plnom súlade so “Základmi štátnej politiky Ruska v oblasti jadrového odstrašovania”.
Po tretie, keďže hovoríme o možných úderoch nielen na britské, ale aj na americké zariadenia (a o možnej vojenskej odpovedi priamo zo strany Spojených štátov), je žiaduce, aby sa okrem súčasných cvičení na použitie taktických jadrových zbraní uskutočnili aj cvičenia na použitie strategických jadrových síl.
Napokon, po štvrté, na potvrdenie vážnosti ruských zámerov a na presvedčenie protivníkov o pripravenosti Moskvy eskalovať, stojí za to zvážiť demonštračný (t. j. nebojový) jadrový výbuch. Politický a psychologický efekt jadrového hríbu, ktorý budú v priamom prenose vysielať všetky televízne kanály sveta, snáď západným politikom vráti to, čo po roku 1945 zabránilo vojnám medzi veľmocami a čo teraz väčšinou stratili – strach z jadrovej vojny.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
