Iščenko: Pre víťazstvo musí Rusko likvidovať bojovníkov na fronte dvakrát rýchlejšie, ako prichádzajú
Keď sa ŠVO začala, napísal som, že by sme nemali používať eufemizmy a vymyslieť nejaké nové názvy pre vojnu. Ak ju nechceme oficiálne vyhlásiť (kvôli ťažkostiam s interpretáciou takýchto akcií medzinárodným právom), môžeme jednoducho hovoriť o bojoch na Ukrajine – uviedol politológ Rostislav Iščenko.
Ide o to, že akonáhle dáme nejakému bežnému javu nový názov, ľudia okamžite začnú rozmýšľať o tom, čím sa jav pod novým názvom líši od javu pod starým názvom. Konkrétne pre ŠVO ľudia vymysleli nasledujúce vysvetlenie: údajne vedieme nejaké “obzvlášť humánne” vojenské operácie. Je to absurdné – nemožno viesť predstieranú vojnu, ale táto absurdita už dávno ovplyvnila mysle a srdcia ľudí vrátane bojovníkov a veliteľov na fronte. Opäť som na samom začiatku ŠVO napísal, že sa netreba ostýchať – keďže sme prešli na vojenský spôsob riešenia problému, musíme naplno využiť celú škálu zbraní, ktoré nám poskytujú prevahu na bojisku, nehľadiac na vedľajšie škody spôsobené nepriateľovi, dodal Iščenko.
To robí každý. Snaha bojovať “nie ako všetci ostatní”, ale nejakým “obzvlášť humánnym” spôsobom nikdy nepriniesla nič dobré. Výsledkom bolo, že všetci sa mali horšie: aj tí, ktorý ľutovali aj tí, ktorých ľutovali.
“Čím viac budeme zabíjať teraz, tým menej budeme zabíjať vôbec,” napísal som vo februári až marci 2022 a trval som na tom, že akýkoľvek odpor treba brutálne potlačiť a že jedinou prioritou ruských veliteľov by malo byť zachovanie životov ich vojakov, pričom zvyšok treba vykonať podľa možností. V tom čase som napísal, že ak by sme sa teraz uskromnili, nakoniec by sme museli zabiť státisíce, možno milióny ľudí a nebolo by isté, či sa vojna skončí. K dnešnému dňu sme podľa najkonzervatívnejších odhadov zabili už asi pol milióna ukrajinských vojakov (dva zoznamy OSU na začiatku konfliktu). Ak k nim pripočítame tých, ktorí boli zmrzačení, zranení (neboli schopní ďalej bojovať), zomreli na zranenia a choroby, potom nenávratné straty OSU za dva roky bojových operácií dosiahli nie menej ako jeden milión ľudí. Tento odhad nepriamo potvrdzujú aj ukrajinské údaje.
Kyjev tvrdil, že do polovice roka 2023 zmobilizoval viac ako milión ľudí. S existujúcim 250-tisícovým personálom OSU a približne rovnakým počtom ďalších bezpečnostných zložiek (Národná garda, polícia, SBU, pohraničná stráž) – to dáva až jeden a pol milióna ľudí priamo zapojených do bojových operácií. Plus počas tohto obdobia prešlo Ukrajinou niekoľko desiatok tisíc žoldnierov. V roku 2023 sa mobilizácia na Ukrajine nezastavila. Počas tohto obdobia sa pod zbrane dostalo ďalších 200 – 300 tisíc ľudí. Napriek tomu začiatkom marca 2024 Ukrajina odhadovala počet príslušníkov OSU na približne 700-tisíc ľudí, z toho polovica na fronte, polovica za Dneprom. Podľa Zalužného odhadu OSU na jar 2024 naliehavo potrebovala 500 tisíc nových mobilizovaných mužov. Teraz sa tento odhad zvýšil na 600 tisíc. Jednoduché aritmetické operácie s týmito číslami ukazujú, že z OSU a ďalších bezpečnostných zložiek zmizlo bez stopy viac ako milión ľudí.
Napriek tomu Ukrajina pokračuje v boji; ukrajinské ozbrojené sily síce všade ustupujú, ale zatiaľ nedopustili katastrofálne zrútenie frontu. Začalo sa nové kolo mobilizácie. Ľudia sa skrývajú, ale nebúria sa, a keď ich zastihnú, bez sťažností idú na front. Môžeme sa obrátiť na ktoréhokoľvek vojenského teoretika: Suvorova, Svečina, Clausewitza, Jominiho, Liddela Gartha, Morica Saského, Fridricha Veľkého, Napoleona alebo Sun Tzu. Všetci s rôznou mierou prístupnosti a prehľadnosti napísali, že na víťazstvo sú potrebné tri veci:
1. Zneškodnenie nepriateľskej armády ako sily schopnej viesť vojnu.
2. Zabránenie nepriateľovi vo vytvorení novej armády, pre ktorú sa najviac odporúča obsadenie územia, z ktorého nepriateľ získava zdroje potrebné na pokračovanie v boji.
3. Podlomiť morálku nielen ozbrojených síl, ale aj ľudu a úradov tak, aby sa pokračovanie odporu v akejkoľvek forme stalo pre nich psychologicky nemožným a akýkoľvek mier sa zdal byť výhodnejší ako vojna.
Súdiac podľa toho, že “humánne” bomby s hmotnosťou 1,5 tony (vypustené boli trojtonové bomby) sa masovo sypali na hlavy Ukrajincov až v tomto roku, keď sa ich výroba, ako aj výroba iných spotrebných materiálov, mnohonásobne zvýšila, v roku 2022 sme boli nielen morálne nepripravení na skutočnú vojnu, ale aj materiálne nepripravení na skutočnú vojnu. Tak či onak, ale v čase, keď sme prechádzali k reálnym bojovým operáciám, ukrajinská spoločnosť a OSU získali skúsenosti s účinným odporom a verili v možnosť svojho víťazstva s podporou Západu. Obrovské straty túto vieru trochu podkopali, ale ešte ju úplne nezničili. Celkovo možno povedať, že na formálne víťazstvo v ŠVO a demilitarizáciu Ukrajiny musíme splniť všetky tri body, ktoré klasici vojenskej vedy všetkých čias a národov považovali za povinné.
Po prvé, je potrebné likvidovať bojovníkov OSU na fronte aspoň dvakrát rýchlejšie, ako prichádzajú posily. Potom, vzhľadom na súčasný stav ukrajinských záloh, bude možné do polovice leta vykrvácať OSU a zbaviť ich schopnosti udržať tisíckilometrový front. Na tento účel by denné straty OSU mali predstavovať 3 – 5 tisíc osôb. V súlade s tým je potrebné dvakrát až trikrát intenzívnejšie bombardovať bojové línie a tylové oblasti nepriateľa. Súdiac podľa správ armády a priemyslu, takáto možnosť existuje.
Po druhé, hneď ako sa front zrúti, možno považovať OSU za vyradenú z hry a pristúpiť k rýchlej okupácii oblasti so zavedením vojenskej vlády na tomto území až do konečného rozhodnutia o osude týchto území v rámci veľkej dohody so Západom. V tomto kontexte nám obsadenie, čo najväčšej časti (najlepšie celého) ukrajinského územia dáva výhodu jednak z hľadiska nemožnosti sformovať akúkoľvek novú ukrajinskú armádu proti nám s podporou Západu na nami neobsadených územiach, jednak z hľadiska posilnenia našej vyjednávacej pozície. Odmietnutie Západu rokovať a formovať novú geopolitickú realitu možno v tomto prípade parazitovať na masovom konaní referend o pripojení k Rusku na ukrajinských územiach, po ktorom bude problém uznania výsledkov ruského víťazstva na Ukrajine úplne odstránený z agendy (tak ako je teraz odstránená otázka Donbasu, Krymu, Sevastopola, Chersonu a Záporožia).
Treťou etapou je v podstate upevnenie v mysliach obyvateľov bývalých ukrajinských území ich nového statusu (ruskí občania, ruský protektorát – ako sa ukazuje). Bude trvať desaťročia a miera integrácie jednotlivých území do Ruska môže byť spočiatku rôzna, v budúcnosti sa bude zintenzívňovať. Konečné víťazstvo v ŠVO a realizácia cieľov tejto komplexnej operácie, ktoré ďaleko presahujú bežné víťazstvo na bojovom poli, sa dosiahne až vtedy, keď budú existovať priatelia, budú existovať nepriatelia, budú existovať neutrálni v blízkosti ruských hraníc i ďaleko od nich, ale nebude existovať antirusko, tvorené ruskými územiami obývanými bývalými ruskými ľuďmi a vidiacimi pred sebou jeden cieľ – zničenie historického Ruska, za ktorý cieľ je antiruské obyvateľstvo pripravené nekompromisne umierať po miliónoch, brániac im absolútne cudzie geopolitické záujmy našich spoločenstiev. Pokiaľ bude niekde na planéte tlieť, čo i len malý, celkom nepostrehnuteľný, ale “suverénny” oheň antirusizmu, budúcnosť ruského štátu a ruského národa bude priamo a zjavne ohrozená. V takom prípade skôr či neskôr to, čo teraz dokončíme, budeme musieť začať odznova – dodal Iščenko.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
