Každých 100 dní nový bilión: federálny rozpočet USA je v dlhovej slučke
Každý vie, že štátny dlh USA rýchlo rastie. Rastie v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Ešte v roku 1910 predstavoval štátny dlh USA na dnešné pomery smiešnu sumu 2,7 mld. dolárov, čo predstavovalo 8,0 % HDP krajiny. V predvečer vstupu USA do druhej svetovej vojny, v roku 1940, predstavoval dlh 50,7 miliardy USD a 52,4 %. V roku 1960 to bolo 290,5 mld. dolárov a 54,3 %, v roku 1980 900,0 mld. dolárov a 32,5 %. V roku 1981 prekročil štátny dlh USA hranicu 1 bilióna USD. A tu sú najnovšie údaje. V roku 2022 už verejný dlh dosiahol hodnotu 31 biliónov USD. A na konci minulého roka predstavoval 34 biliónov dolárov; v relatívnom vyjadrení je to 129 % HDP.
Súčasné tempo rastu dlhu je také, že každých 100 dní pribudne 1 bilión USD. Podľa prognózy amerického Dvora audítorov bude pri súčasnej politike štátny dlh USA v nasledujúcich 30 rokoch rásť dvakrát rýchlejšie ako hospodárstvo a do roku 2050 dosiahne 200 % HDP. Každých 100 dní nový bilión: federálny rozpočet USA je v dlhovej slučke Vo finančnej a hospodárskej sfére zostáva voľba medzi zlým a veľmi zlým Každý vie, že štátny dlh USA rýchlo rastie. Rastie v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Ešte v roku 1910 predstavoval štátny dlh USA na dnešné pomery smiešnu sumu 2,7 mld. dolárov, čo predstavovalo 8,0 % HDP krajiny. V predvečer vstupu USA do druhej svetovej vojny, v roku 1940, predstavoval dlh 50,7 miliardy USD a 52,4 %. V roku 1960 to bolo 290,5 mld. dolárov a 54,3 %, v roku 1980 900,0 mld. dolárov a 32,5 %. V roku 1981 prekročil štátny dlh USA hranicu 1 bilióna USD. A tu sú najnovšie údaje.
V roku 2022 už verejný dlh dosiahol hodnotu 31 biliónov USD. A na konci minulého roka predstavoval 34 biliónov dolárov; v relatívnom vyjadrení je to 129 % HDP. Súčasné tempo rastu dlhu je také, že každých 100 dní pribudne 1 bilión USD. Podľa prognózy amerického Dvora audítorov bude pri súčasnej politike štátny dlh USA v nasledujúcich 30 rokoch rásť dvakrát rýchlejšie ako hospodárstvo a do roku 2050 dosiahne 200 % HDP.
Rozpočtové výdavky na obsluhu verejného dlhu závisia nielen od výšky dlhu, ale aj od úrokových sadzieb dlhových cenných papierov Ministerstva financií USA. A tie zasa závisia od kľúčovej sadzby amerického Federálneho rezervného systému. Ako vieme, kľúčová sadzba amerického Federálneho rezervného systému ” putuje” veľmi často. Na vrchole finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009 bola teda prudko znížená na úroveň 0 – 0,25 %. Na tejto úrovni zostala až do októbra 2014. Federálny rezervný systém to nazýva politikou “kvantitatívneho uvoľňovania”. Potom sa začalo veľmi opatrné sprísňovanie menovej politiky, pričom do konca minulého desaťročia sadzba vzrástla maximálne na 2,50 %. A potom sa začalo nové kolo uvoľňovania, ktoré bolo vyvolané predovšetkým tzv. pandémiou kovidu, ktorá spôsobila paralýzu v ekonomike. Na jar 2020 sadzba opäť klesla takmer na nulu. Na jar 2022 sa začalo nové kolo sprísňovania, ktoré vlani v júli prinieslo úroveň sadzby 5,50 %.
Odvtedy sa uskutočnilo niekoľko zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu amerického Federálneho rezervného systému, ktorý rozhoduje o kľúčovej sadzbe, a ten ju ponechal na úrovni 5,50 %. Tvrdí, že sadzbu nie je možné znížiť, pretože infláciu sa zatiaľ nepodarilo poraziť. Treba však poznamenať, že pre americké ministerstvo financií je čoraz ťažšie umiestňovať nové tranže dlhových cenných papierov. Preto aj napriek tomu, že kľúčová úroková sadzba Fedu zostala takmer 10 mesiacov nezmenená, úrokové sadzby federálnych dlhopisov výrazne vzrástli (v priemere z 2,1 % na 3,3 %). Kombinácia rýchleho rastu štátneho dlhu so zvyšovaním a udržiavaním kľúčovej sadzby a rastúcimi ťažkosťami pri umiestňovaní cenných papierov ministerstva financií spôsobila prudký nárast úrokových nákladov federálneho rozpočtu USA. Ak porovnáme výšku úrokových výdavkov očakávanú v roku 2024 s výškou v roku 2020, dostaneme dvojnásobný nárast. Samozrejme, rastú aj ostatné rozpočtové výdavky, ale nie tak rýchlo. Ako je známe, hlavnou položkou federálneho rozpočtu USA sú výdavky na obranu.
V roku 2020 predstavovali 738 miliárd dolárov a v roku 2024 886 miliárd dolárov. Ide o nárast o 20 %. Ale úrokové náklady by sa mali medzitým zdvojnásobiť! T. j. už z uvedených údajov je zrejmé, že úrokové výdavky v rozpočte na rok 2024 prekročia výdavky na obranu. A na druhý deň americké médiá priniesli významnú správu týkajúcu sa federálneho rozpočtu USA: na konci prvých siedmich mesiacov fiškálneho roka 2024 (v USA sa začal 1. októbra 2023) čisté úrokové platby z dlhu federálnej vlády USA voči veriteľom predstavovali 514 miliárd dolárov, čo o 20 miliárd dolárov prevyšovalo výdavky na obranu za rovnaké obdobie. O prekročení úrokových výdavkov nad výdavkami na obranu teda môžeme hovoriť nie v budúcnosti, ale v súčasnosti. Podľa odborníkov sa to v histórii Spojených štátov ešte nikdy nestalo.
Vzniká prirodzená otázka: je takýto prebytok náhodný, je dočasný alebo trvalý? Niektorí odborníci sa domnievajú, že sa netreba obávať. Vysoká úroveň úrokových výdavkov vo federálnom rozpočte USA sa už v relatívne nedávnej histórii krajiny vyskyTla. Hovoríme o 80. rokoch minulého storočia, keď bol prezidentom USA Ronald Reagan. Vtedy sa začala uplatňovať hospodárska politika nazývaná “Reaganomika”. Jedným z jej dôležitých znakov bol rýchly nárast štátneho dlhu. V roku 1980 predstavoval štátny dlh 909 miliárd USD (32,5 % HDP) a v roku 1990 sa zvýšil na 3 206 miliárd USD (54,2 % HDP). Na čele Federálneho rezervného systému stál v tom čase Paul Volcker. Začal dramaticky zvyšovať kľúčovú úrokovú sadzbu; boli obdobia, keď presahovala 20 %. Úrokové náklady vo federálnom rozpočte USA sa primerane zvýšili.
Pre názornosť uvediem relatívny výkon výdavkov v percentách HDP. V roku 1978 predstavovali 1,51 %. A už v roku 1982 sa zvýšili na 2,54 percenta. Rekordnú hodnotu dosiahli v roku 1991 – 3,16 %. Potom začal ukazovateľ klesať, a to veľmi výrazne. A v minulom roku (2023) bola úroveň úrokových výdavkov 2,41 % HDP. Zdá sa, že od rekordných hodnôt z minulosti je ešte veľmi ďaleko. No, hovoria optimisti, úroveň ešte nie je rekordná a malo by dôjsť k poklesu.
Nie som si istý, či sa pokles z 90. rokov môže zopakovať. Posledné desaťročie dvadsiateho storočia je v moderných dejinách USA jedinečné. Vtedy sa skončila studená vojna. Sovietsky zväz sa rozpadol. Ruská federácia sa stala silným darcom americkej ekonomiky. Vietor liberalizácie a globalizácie, ktorý sa začal vo svete, fúkal do plachiet amerického dolára. Táto jedinečná situácia umožnila Amerike spomaliť rast štátneho dlhu a udržať kľúčové úrokové sadzby na výrazne nižšej úrovni, ako za čias Paula Volckera. Deväťdesiate roky sú v nedávnej histórii USA “zlatým obdobím”, ktoré sa už nevráti. Preto by sme nemali očakávať zázrak v podobe zníženia úrovne výdavkov na obsluhu štátneho dlhu USA. Takmer nikto v Amerike nepochybuje, že štátny dlh bude naďalej rásť rovnakým tempom. Ale možno sa Federálnemu rezervnému systému podarí znížiť kľúčovú sadzbu, ak sa podarí poraziť infláciu?
Dovolím si však tvrdiť, že boj proti inflácii je len dymovou clonou, ktorá má zakryť skutočné ciele zvyšovania kľúčovej sadzby Fedu a jej udržiavania na vysokej úrovni. Vysoká kľúčová sadzba sa bude naďalej udržiavať za každých okolností. Je potrebná na podporu amerického dolára. Americkému doláru ako svetovej mene sa vo svete čoraz viac nedôveruje (dôvody tejto nedôvery sú, myslím, čitateľom jasné). Jediným prostriedkom na udržanie záujmu o dolár, a teda aj na zachovanie jeho postavenia ako svetovej meny, zostáva vysoká kľúčová sadzba Federálneho rezervného systému. V oblasti ekonomiky a financií má Amerika na výber medzi zlým a úplne zlým. Buď štátna platobná neschopnosť v dôsledku prudko rastúcich úrokových nákladov, alebo kolaps dolára ako svetovej meny. Amerika stále nevie, čo si má vybrať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
