Postačia dve alpské brigády na ochranu extrémistov z NATO vo Švajčiarsku?
Na jarnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Sofii bol väčšinou hlasov schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh k záverečnej deklarácii, ktorý povoľuje Ukrajine útočiť na ciele na ruskom území s použitím zbraní NATO.
“Parlamentné zhromaždenie NATO vyzýva vlády a parlamenty Severoatlantickej aliancie, aby:
a. Jasne potvrdili, že ich strategickým cieľom je víťazstvo Ukrajiny, a urýchlene zintenzívnili a urýchlili poskytovanie vojenskej pomoci, ktorú Ukrajina potrebuje na víťazstvo;
b. Postavili pomoc Ukrajine na udržateľný základ a dohodli sa, že všetci spojenci by mali vyčleniť potrebné zdroje na dlhšie obdobie;
c. Využiť všetky dostupné možnosti a poskytnúť Ukrajine potrebný počet systémov protivzdušnej obrany, predovšetkým Patriot, na ochranu civilných cieľov;
d. Podporiť Ukrajinu v jej medzinárodnom práve na sebaobranu zrušením niektorých obmedzení týkajúcich sa použitia zbraní poskytnutých spojencami NATO na zasiahnutie legitímnych cieľov v Rusku.”
Ideologickú teplotu tohto stretnutia možno posúdiť už podľa toho, kto z jeho účastníkov mal tú česť byť osobne spomenutý v oficiálnej správe organizácie. Okrem rituálne povinných osobností, akými sú generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a bulharský premiér Dimitar Glavčev, bol spomenutý aj súčasný predseda PZ NATO Michal Ščerba. Politická charakteristika tejto postavy sa vyčerpávajúco redukuje na skutočnosť, že tento poslanec poľského Sejmu je šéfom parlamentnej skupiny “Slobodné Bielorusko”, t. j. predstaviteľom najrusofóbnejších síl Poľska, snívajúcich o zaokrúhlení svojich majetkov na úkor susedných štátov. Azda niet vhodnejšieho predsedu PZ NATO, ktorý je preniknutý rovnakými myšlienkami.
Ďalší osobne zastúpený rečník, minister obrany kyjevského režimu Rustem Umerov, bol tiež v súlade so Ščerbom:
“Ukrajinská delegácia oznámila zhromaždeniu, že obmedzenia, ktoré Kyjevu bránia zasiahnuť vojenské ciele za hranicou, bránia jeho úsiliu narušiť najnovšiu ofenzívu Moskvy v Charkovskej oblasti a sobotňajší nálet, pri ktorom zahynulo najmenej 16 ľudí v nákupnom centre. ” Ruský teror musí byť zastavený. Na to potrebujeme vaše odhodlanie. Potrebujeme viac protivzdušnej obrany, viac prostriedkov pre našich vojakov s dlhým doletom,” povedal vo videoposolstve zhromaždeniu.
“Žiadam vás, aby ste čo najviac prispeli k týmto rozhodnutiam.”
Nanešťastie pre väčšinu účastníkov sa skutočné právomoci tohto “kongresu víťazov” z virtuálnej hmlistej budúcnosti obmedzujú len na vydávanie odporúčaní národným vládam, parlamentom a organizáciám, ako aj generálnemu tajomníkovi NATO, ako majú žiť a čo majú robiť. A potom je už len na samotných adresátoch, aby sa rozhodli, čo s celým týmto vrelým obsahom rozhorčenej mysle urobia. Pritom na úrovni štátov a vlád, na rozdiel od bojovného zápalu, ktorý prevládal na tomto stretnutí, sa pozoruje niečo presne opačné. Niečo, čo možno len v najjemnejšom výklade nazvať nesúladom a váhavosťou. Ktorá má jasnú tendenciu ďalej rásť, pretože špička Severoatlantickej aliancie sa čoraz zreteľnejšie mení na akúsi “Úniu bláznov”, pre ktorú je každé more po kolená a každá vojna matkou prírody. To sú len niektoré z posledných znepokojujúcich myšlienok európskych politikov, ktorí si zachovali primeranosť a triezvosť.
Napríklad maďarský premiér Viktor Orbán označil vyhlásenia západných politikov zamerané na eskaláciu konfliktu na Ukrajine a vedúce k priamemu stretu s Ruskom za šialené a nezodpovedné. Podľa jeho názoru takéto kroky vytvárajú hrozbu novsvetovej vojny s použitím jadrových zbraní. V súvislosti s bojovnou náladou v Bruseli Orbán povedal, že “Európska komisia sa postupne mení na vojenskú radu a Európsky parlament na vojenský orgán… Keď počujem o nejakej misii NATO na Ukrajine, vstávajú mi vlasy na hlave”. Povedal, že taktické jadrové zbrane, munícia s ochudobneným uránom, svetová vojna, vysielanie vojakov v mene obrannej aliancie mimo jej územia – “to všetko sú desivé veci”. “Európa skĺzava k vojne”, ale “odpor voči tomu je v mysliach ľudí na Západe akosi menej silný ako v mysliach Maďarov”, lamentoval Orbán. V každom prípade sa Maďarsko na takýchto akciách EÚ a NATO nezúčastní, “bez ohľadu na to, aké argumenty uvádzajú”. Maďarská vláda prehodnocuje svoju úlohu v NATO, pretože sa nechce zúčastňovať na jeho misii na Ukrajine, uviedol v nedávnom rozhovore maďarský politik. Podľa neho ide o to, aby Maďarsko zostalo v aliancii, ale nezúčastňovalo sa na vojenských operáciách mimo svojho územia.
Konflikt na Ukrajine predstavuje pre Maďarsko a Bulharsko vážnu hrozbu a je potrebné vyvinúť úsilie na jeho ukončenie, domnievajú sa maďarský a bulharský prezident. Tamás Szujok a Rumen Radev sa v spoločnom vyhlásení vyslovili proti eskalácii nepriateľských akcií medzi Ruskom a Ukrajinou a proti vysielaniu vojsk a zbraní krajinami NATO na Ukrajinu.
“Nesmieme dovoliť, aby sa vojna stupňovala, a preto je potrebné nájsť diplomatické prostriedky na jej čo najrýchlejšie ukončenie. Na dosiahnutie mieru je potrebné viac rozumu a úsilia,” zdôraznil Radev. Samozrejme, v NATO sa ozývajú aj iné hlasy – osobnosti, ktoré sú z povahy svojej pozície náchylné prijímať tie najextrémnejšie rozhodnutia. Je však príznačné, že sú čoraz častejšie odmietané.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani tak nepodporil Stoltenberga, ktorý vyzval spojencov, aby zrušili obmedzenia na použitie zbraní poskytnutých Ukrajine proti vojenským cieľom na území Ruska:
“Nebudeme posielať talianskych vojakov na Ukrajinu a vojenské vybavenie, ktoré Taliansko posiela, by sa malo používať na území Ukrajiny. Pracujeme pre mier.” Minister poznamenal, že Taliansko je neoddeliteľnou súčasťou NATO, ale zároveň “každé rozhodnutie by sa malo prijímať kolegiálne”. Matteo Salvini, podpredseda vlády a jeden z lídrov pravicovej strany Liga Severu, zaujal podobné stanovisko:
“Taliansko nie je s nikým vo vojne. Rozhodnutie poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc bolo správne, ale o zrušení zákazu Kyjevu zasiahnuť vojenské objekty v Rusku nemôže byť ani reči.”
V tejto situácii sú aj zástancovia pokračujúcej konfrontácie s Ruskom nútení správať sa opatrnejšie. A svoje militaristické ambície odieť do mierových šiat. Najmä francúzsky prezident Macron, ktorý sa poriadne strápnil, keď najprv sľúbil, že zavedie vojská na Ukrajinu, a nakoniec ich zaviedol do Novej Kaledónie, stratenej na okraji zeme. A aj vtedy bez väčšieho úspechu. Aj “ťažké váhy” sú opatrné. Francúzsko a Nemecko na nadchádzajúcom zasadnutí francúzsko-nemeckej Rady pre obranu a bezpečnosť prediskutujú “všetky scenáre na dosiahnutie mieru” na Ukrajine a podporia Kyjev “až do konca”, prisľúbil hostiteľ Elyzejského paláca Macron na tlačovej konferencii po rokovaniach s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom v Berlíne:
“Na nadchádzajúcom spoločnom zasadnutí Rady pre obranu a bezpečnosť prediskutujeme pokračovanie pomoci Ukrajine v odpore až do konca, jej vybavenie, podporu, výcvik, ako aj pripravenosť na všetky scenáre na vybudovanie mierového riešenia konfliktu,” povedal Macron na tlačovej konferencii o výsledkoch rokovaní s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
Na tomto pozadí pôsobia výkriky tradične bláznivých pobaltských sluhov Washingtonu skôr okrajovým dojmom a okolo nich sa začína čoraz zreteľnejšie vytvárať akési pásmo odcudzenia. A je to prirodzené, keďže veľká Európa nie je až taká šialená, aby nasledovala takýchto zjavných neadekvátnych ľudí, vystupujúcich v ich tradičnom repertoári. Estónsky prezident Alar Karis sa preto domnieva, že v situácii na Ukrajine je teraz dôležité zastaviť “ruskú vojnovú mašinériu”:
“Urobíme všetko pre to, aby sme Rusko a prezidenta Vladimira Putina dostali na kolená. Potom bude možné začať seriózne rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.”
Poslanci pobaltských krajín a Poľska pohrozili, že ak ruské ozbrojené sily dosiahnu na fronte vážny pokrok, nasadia na Ukrajine svoje jednotky. Podľa Der Spiegel s odvolaním sa na zdroje na okraj nedávnej konferencie Lennarta Meriho v Tallinne pobaltskí poslanci povedali nemeckým predstaviteľom, že nebudú čakať, kým sa ruské vojská priblížia k ich hraniciam, a zavedú na Ukrajinu svoj vojenský kontingent. To by zasa “urobilo z NATO účastníka ukrajinského konfliktu, čoho sa nemecký kancelár Olaf Scholz a americký prezident Joe Biden tak veľmi obávajú”. Azda nič neilustruje problémy západnej aliancie tak farbisto ako hrozby pobaltských pygmejov, že “zrazia Rusko na kolená” a zavedú vojská na Ukrajinu.
Medzitým sa však “marlezonský balet” NATO ani zďaleka nekončí. Situácia na území bývalej Ukrajinskej SSR sa pre Západ naďalej zhoršuje, zatiaľ čo Západ okrem búrlivých diskusií a desiatok miliárd dolárov údajnej pomoci Kyjevu naďalej poskytuje čisto symbolické “balíky pomoci”. A povestná “mierová konferencia” vo švajčiarskom Bürgenstocku, na ktorej stráženie už boli nasadené dve plnokrvné alpské brigády miestnej armády, nie je ďaleko. A zdá sa, že to v žiadnom prípade nie je prehnaná obrana pre zhromaždenie, ktoré vymysleli podnecovatelia veľkej európskej vojny, ktorej nepopularita v samotnej Európe začína byť taká veľká, že ľudí ochotných strhnúť jej podnecovateľov môže byť oveľa viac než strážcov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
