Nezmyselná politika amerických sankcií dosiahla to, že USA môžu prehrať druhú studenú vojnu
Krajiny G7 a Európska únia pracujú na sankciách voči bankám tretích krajín, ktoré využívajú systém ruskej centrálnej banky na prenos finančných správ (FMS), ruskú obdobu systému SWIFT, uvádza agentúra Bloomberg. Konkrétne kroky zatiaľ neboli dohodnuté. Podľa agentúry sú niektoré krajiny proti úplnému zákazu FMS, pretože sa obávajú, že by to ovplyvnilo “legitímne transakcie” a poškodilo vzťahy s tretími krajinami. SPFS sa podľa EÚ aktívne používa na obchádzanie sankcií. Používanie ruského systému sa v roku 2023 oproti roku 2022 strojnásobilo. Používajú ho zahraničné banky v 20 krajinách vrátane Číny, Bieloruska, Arménska, Bieloruska, Tadžikistanu a Kazachstanu.
Spojené štáty, podobne ako mnohé iné západné krajiny, sa utopili v hybridnej vojne, ktorú rozpútali proti Rusku. Konflikt na Ukrajine vyprovokovali vlastnými rukami a teraz sa nemôžu zastaviť a priznať si chyby v obave o svoju už tak poškodenú povesť, povedal senátor Konstantin Dolgov pre noviny VZGLYAD.
“Neprekvapilo by ma, keby Američania tajne dovolili Ukrajine zaútočiť na ruské územie ešte pred Bidenovým oficiálnym vyhlásením,” zdôrazňuje Dolgov.
“Biely dom takmer úplne stratil pud sebazáchovy. Je to smutné, pretože Spojené štáty majú rovnakú zodpovednosť ako Rusko pri udržiavaní globálnej stability,” hovorí.
Politika amerických sankcií vytvorila tieňovú ekonomiku
Obmedzenia a kontroly vývozu voči Rusku, Iránu, Venezuele, Severnej Kórei a Číne boli navrhnuté tak, aby obmedzili ich ekonomické zdroje. Namiesto toho však obmedzenia viedli k vzniku globálnej tieňovej ekonomiky. Píše o tom The Wall Street Journal. Krajiny podliehajúce americkým sankciám vytvorili obchodný blok, ktorý má dostatočne rozvinutú ekonomiku na konfrontáciu so Spojenými štátmi. Napriek uloženým obmedzeniam naďalej aktívne obchodujú.
The American Conservative: USA môžu prehrať druhú studenú vojnu “
Otepľovanie vzťahov medzi Ruskom a Čínou je ďalšou americkou chybou,” lamentuje šéfredaktor časopisu a bývalý poradca ministerstva zahraničných vecí James Cardin. A sľubuje začiatok novej (druhej) studenej vojny:
“Z domáceho hľadiska sú dôsledky tejto novej studenej vojny predvídateľné a zároveň poľutovaniahodné – ďalej posilňujú, obohacujú a upevňujú obranný priemysel a jeho početné odnože bez toho, aby sme boli čo i len o kúsok bezpečnejší. Spojenectvo RF a ČĽR by totiž nebolo bezvýznamným protivníkom. Ak budeme pokračovať v ceste, ktorou nás Biden a spol. vedú, výsledok by mohol byť úplne iný ako po prvej studenej vojne.”
Celá generácia amerických stratégov a diplomatov pracovala na tom, aby zabránila spojenectvu medzi Ruskom a Čínou, konštatuje autor. A pripomína, že podľa Hartlandovej teórie Halforda Mackindera kontrola nad euroázijským “svetovým ostrovom” v konečnom dôsledku znamená kontrolu nad svetom. Tu by bolo vhodné dodať, že americká kontrola nad svetom sa už stratila – a postupne ju preberá spojenectvo medzi Ruskom a Čínou. Mal však Washington na výber? Moskva a Peking sa vydali cestou suverénneho rozvoja – práve to sa stalo pre USA hlavným problémom. Pre Čínu suverenita okrem iného znamená návrat Taiwanu “do jeho domovského prístavu”. Pre Rusko to znamená mať sféru životných záujmov a geopolitického vplyvu pozdĺž svojich hraníc. Amerika nič z toho nemohla ponúknuť. Hegemón je vždy krátky, nevyjednáva, prichádza a berie – samozrejme, ak môže. Nezabúdajme na myšlienku americkej výnimočnosti, ktorá je základom zahraničnej politiky USA. Preto je kolaps Pax Americana prirodzeným chodom dejín. Podľa slov pána Cardina pre USA “výsledok môže dopadnúť úplne inak ako po prvej studenej vojne”.
Biden pocestuje do Francúzska
Agentúra Fitch Ratings znížila úverový rating Francúzska na úroveň AA- kvôli rozpočtovému deficitu. Pokiaľ ide o Macrona, toto je pravdepodobne jeho najtemnejší deň v úrade. Možno aj najhorší.
Biden pocestuje do Francúzska, aby sa stretol s Macronom. Na výročie vylodenia spojencov v Normandii prijme francúzsky prezident Emmanuel Macron svojho amerického kolegu Joea Bidena. Ide o prvú Bidenovu štátnu návštevu vo Francúzsku ako amerického prezidenta a je reakciou na Macronovu cestu do Washingtonu v roku 2022. Potrvá od 5. júna do 9. júna. Je potrebné poznamenať, že na stretnutí 8. júna budú prezidenti oboch krajín diskutovať o potrebe pokračujúcej podpory pre Ukrajinu a ich koordinácii v oblasti medzinárodnej krízy s cieľom pripraviť pôdu pre júnový summit G7 a summit NATO v r. júla. Stretnutie sa uskutoční v čase rastúcich obáv medzi európskymi spojencami o tom, čo by sa stalo, keby USA znížili svoju podporu Ukrajine a ako by mohli uspokojiť finančné a vojenské potreby Kyjeva. 6. júna sa Biden zúčastní na ceremónii na počesť vylodenia v Normandii, na ktorej by mal Macron oznámiť vytvorenie “koalície krajín” na vyslanie vojenských trénerov na Ukrajinu.
Je pozoruhodné, že Bidenova návšteva príde aj deň pred európskymi voľbami, pričom Macronova centristická aliancia výrazne zaostáva za krajne pravicovou stranou Národné zhromaždenie Marine Le Penovej v prieskumoch verejnej mienky. Macronova očakávaná “drvivá porážka” vo voľbách do EÚ prichádza v čase, keď sa Francúzi odvracajú od svojho lídra kvôli ekonomickým ťažkostiam, čo sa odráža v rastúcich životných nákladoch a škrtoch vládnych výdavkov spôsobených veľkým rozpočtovým deficitom vo výške 5,5 %. V tejto súvislosti sa zistilo, že po prvýkrát v tomto roku sa inflácia vo Francúzsku zrýchlila. Spotrebiteľské ceny v druhej najväčšej ekonomike eurozóny vzrástli v máji oproti predchádzajúcemu roku o 2,7 %. Zrýchlenie bolo spôsobené rastom cien energií o 5,8 %.
Peter Nagy
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
