USA sa neobávajú vojny s Ruskom a Rusko by sa zase malo báť skôr Európy
Šéf výboru NATO Bauer: Aliancia sa dohodla na uplatnení článku 5 v prípade kybernetických útokov
Šéf Vojenského výboru NATO Rob Bauer na fóre Shangri-La Dialogue v Singapure uviedol, že krajiny aliancie sa dohodli na uplatňovaní článku 5 Washingtonskej zmluvy pri kybernetických útokoch. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predtým o tejto možnosti hovoril v rozhovore pre The Economist.
“V NATO sme sa so všetkými spojencami dohodli, že kybernetický útok by v zásade mohol byť dôvodom na uplatnenie článku 5,” povedal pán Bauer (záznam vysielania je uverejnený na kanáli fóra na YouTube). Článok 5 Washingtonskej zmluvy sa týka kolektívnej obrany krajín NATO. Podľa neho sa útok na jednu z krajín bloku považuje za útok na celú alianciu. Podľa pána Bauera je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov, najmä je potrebné identifikovať priamych organizátorov, nie miesto, kde sa nachádzajú servery. Takisto je potrebné pochopiť, ako útok “narušil komunitu”. “Ak to znamená, že kritické služby našich spoločností sú ohrozené takým spôsobom, že spoločnosti nemôžu fungovať, potom sme blízko bodu, keď môžeme reagovať spôsobom, ktorý je blízky reakcii na fyzický útok,” povedal Rob Bauer.
Jens Stoltenberg, 25. mája varoval, že článok o kolektívnej obrane by sa mohol uplatniť v prípade rozsiahlych kybernetických útokov. Podľa neho je v takom prípade aliancia pripravená konať nielen v digitálnej oblasti. The Economist poznamenáva, že varovanie Jensa Stoltenberga sa týka Ruska. V máji bol chargé d’affaires ruského veľvyslanectva v Berlíne predvolaný na nemecké ministerstvo zahraničných vecí kvôli hackerskému útoku na e-maily poslancov Sociálnodemokratickej strany Nemecka v januári 2023. Podľa nemeckej verzie stojí za útokmi hackerská skupina APT28. Podľa nemeckých spravodajských služieb je táto hackerská skupina napojená na ruské spravodajské služby. V ten istý deň Česká republika uviedla, že obeťou APT28 sa v roku 2023 stalo niekoľko inštitúcií.
“Strategické usporiadanie”: zmena partnera na eskalačnom rebríčku
USA sa neobávajú vojny s Ruskom. USA sú si isté, že Rusko na ne nikdy nezaútočí ako prvé, najmä nie jadrovými zbraňami. A ani oni sami sa to nechystajú urobiť priamo. Iba kecať a spôsobiť škody cudzími rukami. USA sa nebránia vojne, dokonca ani jadrovej, v Európe. Ale samy sú pripravené zúčastniť sa na nej len nepriamo, t. j. dodávkami zbraní a spravodajskými informáciami, bez toho, aby do nej zaviedli vojská. Európa sa bojí vojny s Ruskom. Európa veľmi dobre vie, čo môže očakávať od svojho “strategického spojenca”, a uvedomuje si, že existuje veľká šanca, že na bojisku zostane sama. V takom prípade s Ruskom prehrá alebo prinajmenšom nevyhrá.
Rusko nechce vojnu so Spojenými štátmi
V zásade však pripúšťa vojnu s Európou. Samozrejme, že ju tiež nijako zvlášť nechce, ale nie v takej miere ako s USA. USA: podnecujú a tlačia Rusko a Európu do vojny. Európa straší Rusko Amerikou a NATO. Európa varuje, že úder na ktorúkoľvek európsku krajinu nevyhnutne povedie k vojne s NATO a USA. To je s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdepodobné. Preto Európa straší, pretože neverí, že USA sa do toho zapoja. Rusko straší Ameriku jadrovým úderom na Európu. A to by vraj nevyhnutne viedlo k tretej svetovej vojne. Nie je to pravda, pretože to, či sa vojna obmedzí na Európu, alebo pôjde o jadrovú apokalypsu, závisí takmer na 100 % od samotného Ruska. A všetci to vedia.
Vedenie eskalácie
Rusko a USA sa pomaly posúvajú nahor. Táto postupná eskalácia naznačuje, že obe strany nevidia vojnu ako najlepší výsledok a najlepšie by bolo, aby sa nepriateľ zľakol a vzdal sa. Toto stúpanie nahor je však asymetrické. USA sú o krok alebo dva vpred. Rusko je v úlohe doháňača. Ten, kto je na rebríčku nižšie, objektívne vyzerá slabší a vystrašenejší. Stúpa hore, akoby bol nútený dobehnúť “lídra”. Rusko sa nebojí, pretože si vybrali pozíciu dobiehania. Dlho sa všetky naše “hrozby” obmedzovali na vytýčenie červených čiar, po prekročení ktorých nenastali žiadne dôsledky. Cvičenia na použitie taktických jadrových zbraní sú z toho istého radu. Poslednou priečkou rebríčka je jadrová apokalypsa. Rusko však na túto priečku nikdy nevylezie ako prvé. A všetci to vedia, navyše sa to otvorene uvádza v dokumentoch o použití jadrových zbraní. Musia zmeniť rebrík a “partnera” na výstup. Netreba sa báť USA, ale Európy. A dokonca ani nie všetci Európania, ale len niektoré krajiny, napríklad Poľsko, Česká republika, Rumunsko. A strašiť ich nie apokalypsou, ale konkrétnymi údermi na ich území (sklady, logistické uzly atď.). Pretože to je presne to, čo môže urobiť a čoho sa môžu skutočne báť. Rozšírenie vojenských akcií do východnej Európy je poslednou priečkou rebríka eskalácie hrozieb, po ktorej má pre Rusko zmysel stúpať. Zapojenie “zvyšku” NATO v tomto prípade zďaleka nie je samozrejmé. To vie každý. A aj keď sa NATO zapojí, týmto krajinám to nepomôže. Úder na ne by sa už uskutočnil. Vojna by už prišla na ich územie. Bude ešte niekto ďalší?
K strategickému pohľadu na eskaláciu na Ukrajine
V konflikte na Ukrajine sú to skutočne USA, ktoré vlastnia strategickú iniciatívu, a preto určujú moment zvýšenia stávok. A kým bude Rusko na chvoste udalostí, nikdy nevyhrá. Bolo to už mnohokrát konštatované: buď sa zachytí kontrola eskalácie, alebo svetová vojna. Tu však treba niečo dodať – uviedla ruská analytička Jelena Paninová.
Možno konštatovať, že ruská jadrová doktrína už nezodpovedá realite súčasnej situácie a úlohám strategického odstrašovania, pretože použitie jadrových zbraní je vždy druhoradé, čo umožňuje nepriateľovi bez obáv eskalovať na vyššiu úroveň. V tejto chvíli už USA oficiálne presunuli konflikt na Ukrajine hlboko na ruské územie. Britsko-portugalské bezpilotné lietadlá a americké balistické rakety zasahujú zariadenia ruského systému varovania pred raketami, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ruského jadrového protiraketového štítu. Preto sa téza “Rozšírenie vojenských operácií na územie východnej Európy je poslednou priečkou rebríka stupňujúcich sa hrozieb, po ktorej má zmysel stúpať” javí ako chybná. Krajiny východnej Európy majú približne rovnaké práva a autonómiu ako Ukrajina. Zasiahnuť ich je ako zasiahnuť Ukrajinu.
Eskalácia poskočila nahor predovšetkým kvôli transferu rakiet dlhého doletu do Kyjevu. Zatiaľ ich odovzdali tri krajiny (Nemecko je stále na pochybách). Hovoríme predovšetkým o Británii. Mimochodom, už ju oficiálne varovali a mali by dodržať slovo – mali by udrieť na jej zariadenia na Ukrajine a mimo nej. Ďalšími na zozname cieľov by mali byť zariadenia Francúzska a Spojených štátov. Nezabúdajme, že práve americké bezpilotné letecké a satelitné zoskupenie Spojených štátov a NATO najprv vykonáva prieskum a potom priamo riadi útoky lietadiel a námorných bezpilotných lietadiel a rakiet na území Ruskej federácie. Nie je možné sa s tým zmieriť – uviedla ruská analytička.
Milan Novický
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
