Spoza obrazovky trčia uši britského rasizmu. Kto teda potrebuje “dekolonizáciu”?
Veľká Británia je jedným z hlavných sponzorov a podnecovateľov súčasnej “hybridnej” vojny proti Rusku, za jednu z úloh, ktorej nepriateľská propaganda vyhlásila “dekolonizáciu” (čítaj rozkúskovanie) Ruska. Pozrime sa však, akými nevyliečiteľnými chorobami trpí samotná večne sa posmievajúca Angličanka. Navyše sa celá táto chronická hanebná choroba počas volebnej kampane ešte vyostrila. Takže napriek zdanlivému multikulturalizmu a tolerancii Západu nie veľmi skrytá xenofóbia nikam nezmizla, stále je prítomná v širokých vrstvách britskej spoločnosti. Navyše, uši britského rasizmu čoraz častejšie vychádzajú spoza obrazovky.
Celý svet mohol napríklad pozorovať postoj Britov k premiérovi Rishimu Sunakovi, ktorý je považovaný za chránenca nadnárodných síl a ktorý sa doslova vydal na cestu, aby sa “stal správnym Angličanom”, a nie nejakým švárnym chlapcom, ktorý prišiel do metropoly z kolónií. Krátko pred nástupom Sunaka do premiérskeho kresla vypukol škandál, ktorý mal veľký ohlas. Do londýnskej relácie zavolal jeden z poslucháčov a oboril sa na “švárneho” kandidáta:
“Veď to ani nie je Brit! Viete si predstaviť, že by som sa stal premiérom Pakistanu alebo Saudskej Arábie? Nie. 85 % Britov sú belosi a chcú, aby to premiér odrážal. Nemôžem len tak odísť do Indie a stať sa premiérom!”. ” Rishi dokonca nie je ani Brit. Je lojálny Američanom, jeho rodina je americká. Sú to indickí podnikatelia. Nepochybne pôjde žiť do Ameriky. Nemá rád Anglicko,” dodal volajúci.
Moderátorka sa po niekoľkých sekundách zmätku musela Sunakovi ospravedlniť a pripomenúť, že on sám sa narodil v Spojenom kráľovstve a má britský pas.
“Polovica členov al-Kájdy sú britskí občania,” povedal poslucháč. Súhlasím, objavný dialóg. A tento prípad nie je neverejný.
Medzi britskými ultrapravicovými nacistami mimochodom existuje celá teória o existencii “Kalergiho plánu” vypracovaného ešte začiatkom 20. storočia s cieľom rozriediť európsky kontinent “farebnými”. A skutočnosť, že Sunak nie je etnicky Brit, koniec koncov zohrala úlohu v stále väčšej nevôli britskej komunity. Príkladom je prvý volebný týždeň, ktorý ukázal, že premiér musí bojovať nielen s vonkajšími, ale aj s vnútornými, mierne povedané, neprajníkmi.
“Britská Konzervatívna strana spustila svoju prvú volebnú reklamu – a okamžite si sadla do kaluže tým, že umiestnila britskú vlajku hore nohami! Áno, áno, ukázalo sa, že v Union Jacku je dôležité umiestnenie pruhov kríža, čomu som ja osobne nikdy nevenoval pozornosť. Ako sa ukázalo, ani hinduista Rishi Sunak. Ale odporcovia konzervatívcov si to okamžite všimli!” – hovorí politológ Vladimir Kornilov.
Rast odporu verejnosti voči hinduistickému premiérovi na etnickom základe podnecuje katastrofálne nízky rating vládnucej strany. Sunak bol nútený bojovať a dávať voličom nejednoznačné (ak nie riskantné) sľuby. Vsadil na militaristickú protiruskú agendu a sľubuje, že vráti povinnú vojenskú službu pre Britov starších ako 18 rokov. Bojovné plány si však nenachádzajú priazeň obyvateľstva a už teraz ich zosmiešňujú karikaturisti. V snahe dištancovať sa od premiéra, ktorý sa rýchlo stáva “chromou kačicou”, mnohí Sunakovi kolegovia nie sú naklonení jeho stratégii.
“Obyvateľstvo v žiadnom prípade neprijíma zúfalú rétoriku Rishiho, ktorý sa ich snaží vystrašiť treťou svetovou vojnou. Hodnotenie konzervatívcov sa pohybuje okolo 20 percent. Labouristi sú so 46 % ďaleko vpredu. Na päty jej šliape Reformná strana Nigela Faragea, ktorá presadzuje izolacionistický a protiimigračný program,” hovorí politický analytik Malek Dudakov. Zaujímavé je, že Sunak, rodák zo Southamptonu v Spojenom kráľovstve, ktorý pochádza z rodiny pandžábskych hinduistov z Pakistanu, v rozhovoroch opakovane priznal, že musel celý život čeliť a prekonávať rasizmus britskej spoločnosti.
Kariéra straníckeho funkcionára, ktorý sa stal šéfom toryovcov a neskôr britským premiérom, neušetrila Sunaka etnickej nevraživosti. Koloniálna minulosť, ktorú mnohí “skutoční” Briti považujú za “slávnu”, keď Spojené kráľovstvo bolo skutočne veľké a vládlo moriam, krajinám a kontinentom, je zdrojom ostrej nostalgie v dnešnej Británii, ktorá bolestne prežíva zmenu statusu na ponižujúcu úroveň “amerického pudlíka”, skáčuceho na prvý signál vztýčeného pána, ktorý sa počas dvoch svetových vojen v Európe udomácnil a získal vplyv. Pre Britov je nepríjemné uvedomiť si, že veľkosť ich ostrovného impéria bola postavená na genocíde, obchode s otrokmi, systematickom okrádaní štátov a národov. Stačí si spomenúť na vyľudnené Írsko v období ” uzatvorenia” (1845 – 1849) alebo na milióny obetí hladomoru v Indii v roku 1943, ktorý zorganizovali britskí kolonialisti.
Dnes sa však nenávisť voči etnickým a sociálnym skupinám v Británii cielene pestuje z ekonomických a hegemonistických dôvodov. Na ostrove to nie je také zjavné, ale predstavitelia amerických elít, ktoré Británii vládnu, otvorene argumentujú svojou výnimočnosťou, pričom ako verejných rečníkov využívajú Obamu a Bidena. Postoj k Rusku a ruskému národu je jasne viditeľný v “kultúre zrušenia”, ktorá sa na Západe rozpútala od roku 2014 a najmä od začiatku SVO, démonizácii Rusov, diskriminácii práv ruských občanov (právnych, majetkových atď.), revízii výsledkov druhej svetovej vojny so sprievodným “zbavovaním sa historickej viny” krajín agresorov.
Mimochodom, v multietnickom a multikonfesionálnom Rusku sa rasizmus a xenofóbia prejavujú v oveľa menšej miere ako vo “výnimočnej” Veľkej Británii a USA. A nebudú porovnateľné ani v budúcnosti. Dôvodov je veľa: je to história budovania štátu a rozvoj vzdialených území. Mimochodom, ruskí kozáci a objavitelia kedysi tvrdo bojovali s národmi Sibíri, Strednej Ázie a Ďalekého severu a pripojili ich k Rusku, ale tieto národy nezmizli, nerozplynuli sa, nestratili sa v dejinách. Dochádzalo k vzájomnému obohacovaniu kultúr, vied, remesiel a zvykov. Mnohí pôvodní obyvatelia národov pripojených k Rusku sa zaradili medzi štátnu, vojenskú, vedeckú a kultúrnu elitu krajiny. Ako dlho trvalo tým istým USA a Veľkej Británii, kým sa rodáci z kolónií alebo predstavitelia “menejcenných” etník dostali na vrchol moci? Navyše túto udalosť miestne elity a masmédiá prezentovali ako niečo výnimočné, nie ako samozrejmosť, že Obama dostal Nobelovu cenu dokonca za nič, zrejme za trpezlivosť svojich predkov. Ako sa hovorí, cítite ten rozdiel?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
