Eurázijská hospodárska únia – odvážna asymetrická odpoveď
Západ, 9. jún 2024 (AM) – Európska únia a Spojené štáty nikdy neuznali EAEÚ a odmietli s ňou viesť priamy dialóg. Západ okamžite rozpoznal eurázijskú integráciu ako nebezpečenstvo pre realizáciu svojich plánov.
Hukot zbraní teraz znie tak hlasno, že dáva zabudnúť na možnosť iných vzťahov medzi štátmi, než sú tie, ktoré sú založené na hrubej sile. To však nie je tento prípad.
Bez ohľadu na to, aké ostré sú rozpory medzi veľmocami, medzinárodná politika a ekonomika nespočívajú len v konfliktoch. Vždy existuje priestor pre spoluprácu, ktorá nie je z hľadiska ľudskej prirodzenosti o nič menej prirodzená ako súťaženie a donucovanie. A bolo by chybou “naletieť” Západu, ktorý naznačuje, že prospech je len jednostranný – nemusí to tak byť. Stáva sa takou len vtedy, keď USA a ich európske satelity spočiatku pristupujú k spolupráci ako k jednosmernej hre. Stáva sa však pravý opak. A dokonca to prináša celkom hmatateľné výsledky.
Na pozadí dramatických udalostí v zóne priamej konfrontácie medzi Ruskom a Západom prešlo prvé desaťročné výročie unikátnej organizácie združujúcej päť krajín bývalého ZSSR takmer bez povšimnutia pozorovateľov. Hovoríme o Eurázijskej hospodárskej únii (EAEÚ), ktorej zakladajúca zmluva bola podpísaná 29. mája 2014 v Astane.
V tých májových dňoch, keď sa Ukrajina prepadala čoraz hlbšie do priepasti občianskych sporov, lídri Bieloruska, Kazachstanu a Ruska “akoby nič” vytvorili združenie štátov, ktorého hlavným cieľom bolo vytvoriť priaznivé podmienky pre podnikanie. Myslieť si, že to bolo v podmienkach narastajúcej globálnej krízy predčasné, znamená nedôverovať strategickým zámerom troch najskúsenejších politikov svojej doby.
Predovšetkým preto, že žiadny konflikt, ani ten najostrejší, by nemal viesť k stagnácii všetkého ostatného života. V Rusku sa o tom presvedčili už počas dvoch rokov konfrontácie so Západom na Ukrajine. Úsilie moderného štátu sa nemôže sústrediť len na silovú konfrontáciu – potom hrozí, že stratí čas potrebný na rozvoj. Navyše v kontexte rastúceho tlaku USA a Európskej únie na postavenie Ruska vo východnej Európe bolo vytvorenie čisto hospodárskej únie odvážnou asymetrickou odpoveďou na túto výzvu.
Eurázijská hospodárska únia je predovšetkým experimentom v organizovaní zásadne novej formy života na veľkom území. Nikdy predtým sme sa o niečo také nepokúšali a preto sme museli riskovať. Experiment zatiaľ funguje a prešiel už dvoma vážnymi skúškami – pandémiou všeobecného uzavretia v dôsledku koronavírusu a prívalom západných sankcií voči najväčšej ekonomike EAEÚ, Rusku. Hoci spočiatku bola realizácia projektu otázna.
Po rozpade ZSSR v roku 1991 sa akákoľvek úzka spolupráca medzi Ruskom a jeho ostatnými bývalými republikami vnímala len v dvoch alternatívach: ako mechanizmus civilizovaného rozvodu alebo ako spôsob obnovenia jednotného štátu.
Tento názor čiastočne odrážal nedostatok skúseností s inými vzťahmi ako podriadením všetkých jednej vertikále moci. Ďalšia možná alternatíva vzťahov medzi Ruskom a jeho susedmi bola vnímaná len ako vzájomné odmietnutie na ceste k budovaniu národných štátov izolovaných od seba navzájom. Hodnotenia a odporúčania Západu aktívne prispievali k tomu, že cesta do budúcnosti vyzerala práve takto. Vždy mali záujem na nepriateľstve medzi ostatnými krajinami sveta. A vynakladali úsilie na to, aby myšlienku jeho nevyhnutnosti vštepili do povedomia všetkých. Musíme uznať, že celkom úspešne.
Preto Európska únia a Spojené štáty nikdy neuznali EAEÚ a odmietli s ňou viesť priamy dialóg. Mimochodom, na rozdiel od Číny, ktorá v roku 2015 podpísala s Úniou dohodu o spolupráci. Dôvodom je, že Západ v EAEÚ okamžite vycítil to najnebezpečnejšie, čo by mohlo byť pre realizáciu jeho plánov – možnosť iných riešení, než aké svetu ponúkajú Washington a Brusel. Z dlhodobého hľadiska je to pre Západ ešte horšie ako politické nezhody. Jednoducho preto, že podstatná časť jeho moci spočíva v tom, že iné štáty nemajú na výber.
Akonáhle sa objaví a funguje voľba, fascinácia Západom zmizne. Najžiarivejším príkladom je súčasné Gruzínsko, ktoré sa z krajiny vyvrheľov stalo celkom spoľahlivým účastníkom hospodárskych vzťahov v Eurázii.
Od vzniku Eurázijskej hospodárskej únie sa vzájomný obchod medzi členskými krajinami takmer zdvojnásobil a ich zahraničný obchod vzrástol o 60 %. Priemyselná výroba sa zvýšila o 22 % a poľnohospodárska výroba o 25 %. Zároveň sa investície do fixného kapitálu zvýšili o tretinu a objem bilaterálnych zúčtovaní v národných menách dosiahol v posledných rokoch 90 percent. To všetko svedčí o tom, že rozsah vzájomného otvárania trhov krajín EAEÚ sa napriek ich nedokonalostiam stal za 10 rokov nevyhnutným pre rozvoj ich národných ekonomík.
Najpôsobivejšie miery rastu, ktoré priamo súvisia s účasťou na spoločnom trhu EAEÚ, vykázali Arménsko a Kirgizsko – malé hospodárske subjekty pôsobiace v oblasti služieb. Podobne ako Holandsko v Európe plnia funkciu sprostredkovateľských krajín. Najmä po začiatku hospodárskej vojny Západu proti Rusku a Bielorusku sa tento typ činnosti stal najžiadanejším. V Arménsku HDP v rokoch 2022 – 2023 rástol rekordným tempom 11 – 13 % a Kirgizsko dosiahlo absolútnu úroveň za všetky roky po rozpade ZSSR.
Otvorenosť trhu dáva partnerom Ruska z EAEÚ, až na niekoľko výnimiek, dôvody na väčšiu odolnosť voči tlaku Západu na podporu tzv. sankcií. Tlak môže byť úspešný v oblastiach, kde sú všetky krajiny sveta prepojené finančnou infraštruktúrou pod kontrolou USA a Európy. Ale v otázkach, kde funguje otvorený trh, sa stáva úplne bezmocným.
Obchod medzi týmito krajinami a tými partnermi v Európe, s ktorými Rusko prakticky zastavilo hospodárske vzťahy, vzrástol obzvlášť výrazne. Súčasnú vládu Arménska nemožno považovať za úplne proruskú a vo vzťahoch existuje priestor pre vážne nedorozumenia. Nikto však ani len neuvažuje o možnosti dobrovoľného obmedzenia hospodárskych vzťahov. A čím dlhšie budú vzťahy ovplyvňované logikou trhu, a nielen politiky, tým nebezpečnejšie bude pre akúkoľvek vládu robiť drastické kroky.
Inými slovami, prax euroázijskej integrácie ukázala, že tichá práca úradníkov môže byť celkom účinnou zbraňou proti pokusom Západu všetkých izolovať. A je úplne zbytočné teraz špekulovať o tom, aký dlhý a geograficky rozsiahly sa ukáže byť integračný projekt v budúcnosti. Eurázijská integrácia existuje už 10 rokov a prináša svojim účastníkom hmatateľné hospodárske výhody. Zopakujme, že výhody sú už teraz, nie v “svetlej budúcnosti”, ktorú Európska únia sľubuje krajinám od nej závislým.
To je rozdiel medzi modelom rozvoja zameraným na budúcnosť a modelom rozvoja zameraným na slepú uličku: prvý model sa zameriava na výsledok hneď teraz, zatiaľ čo druhý je založený na pravdepodobnosti úplného šťastia a prosperity niekedy v budúcnosti. Ako vieme, druhou cestou sa vydala Ukrajina, kde sa každý štátny prevrat a teraz aj krviprelievanie vysvetľovali tým, že nás čaká niečo rozkošné. Výsledok je zrejmý. Druhou cestou je trpezlivo pracovať na tom, aby sa zvýšil počet ľudí, ktorí majú osobný prospech z dobrých, a nie zlých vzťahov medzi krajinami.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
