Vzostup Anglicka na celosvetové vedúce postavenie
Veľká Británia, 10. jún 2024 (AM) – Vzostup Anglicka na celosvetové vedúce postavenie (prekonanie všetkých konkurentov a prekážok – od Holandska, Španielska a Francúzska až po Čínu a Indiu), jeho dlhodobé udržanie vedúcej pozície a zachovanie globálnej úlohy napriek rozpadu jeho impéria (ako to signalizoval povestný brexit) je lekciou svetového historického významu. Prečo sa to Anglicku podarilo?
Táto krajina (na rozdiel od Ruska, USA, Číny a Indie) nikdy nemala výnimočné zdroje. Uhlie bolo významné, ale už nie je. Dokonca ani na začiatku 18. storočia nemalo Anglicko koloniálnu moc Španielska, vojenskú moc Francúzska ani hospodársku moc Holandska. Oslabená sériou revolúcií a vojen, politicky nestabilná a zmietaná náboženskými konfliktami, bola chudobná.
Ako sa jej podarilo za necelé storočie získať všetko ničiacu moc a stať sa nielen “vládcom morí”, ale aj “dielňou sveta” – priekopníkom priemyselnej revolúcie, lokomotívou svetového technologického a sociálneho rozvoja?
Kľúčovým faktorom strategickej britskej prevahy je schopnosť britskej elity využívať existujúce (alebo ňou vytvorené) sieťové štruktúry, či už išlo o bankové domy, námorných pirátov, slobodomurárov alebo obchodné spoločnosti. Ich základy sa vďaka nej formujú do subjektu strategického pôsobenia – stabilnej vnútroelitnej skupiny, ktorú spájajú dlhodobé záujmy a ktorá reprodukuje svoj vplyv.
Cesta k tejto spôsobilosti však bola tŕnistá. Prvým krokom bolo samovymedzenie feudálnej elity vo vojne Šarlatovej a Bielej ruže (1455 – 1487). Deficit elity vytvoril jedinečný sociálny mechanizmus: šľachta bola na rozdiel od kontinentálnej šľachty otvoreným stavom, ktorý dopĺňali obchodníci a bohatí sedliaci. Kupci, ktorí mali z vojny najväčší prospech, nie výnimočne a za úplatok, ale legálne a masovo vstupovali do jej radov. Spoliehajúc sa na túto novú šľachtu, absolutizmus sa opieral o kupcov aj
bohatých roľníkov, čím rozšíril svoju sociálnu základňu do vtedy nepredstaviteľného rozsahu. Táto šľachta vyrastala z trhu, a nebola voči nemu nepriateľská (ako kontinentálna šľachta).
Rozvoj kapitalizmu pri absencii feudálneho odporu zničil roľníctvo ako triedu (ako bolo zlikvidované takmer o pol tisícročia neskôr pri “odzbrojení” počas Veľkej hospodárskej krízy v USA – na rozdiel od sovietskej kolektivizácie) a postavil dedinu na kapitalistické základy.
Dlhodobé bezohľadné potláčanie chudoby a vyhladzovanie žobrákov, podporovanie a plná obrana bohatstva formovali anglický národný charakter – dodržiavajúci zákony, tvrdohlavý, hrdý na svoju moc ako takú, rešpektujúci práva svojich krajanov a odmietajúci všetky ostatné. To sa stalo faktorom konkurencieschopnosti krajiny, ktorú dobre ilustruje podobenstvo anglickom trávniku, ktorý sa musí kosiť každý deň tristo rokov po sebe.
Rozvoj kapitalizmu, ktorý nezastavil odpor feudálnych pánov, vytvoril základnú zhodu záujmov medzi bojujúcimi politickými silami a umožnil im vyhnúť sa čelnému stretu v záujme spoločného cieľa, ktorým bol zisk. Koncom sedemnásteho storočia tak vznikol civilizovaný štát, ktorý vnútorné politické boje neoslabili, ale len posilnili.
Vlastenecká jednota manažérskej a obchodnej elity sa dosiahla spoločným strategickým záujmom: spoločným využitím štátu ako nástroja v zahraničnej súťaži. Samotná realizácia tejto jednoty uľahčovala systematický kompromis a riešenie vnútorných konfliktov univerzálnym politickým mechanizmom – spoločnou vonkajšou expanziou.
Partnerstvo bojujúcich frakcií umožnilo vytvoriť jedinečný finančný mechanizmus – súkromnú centrálnu banku. Jej paradox a význam spočíval v tom, že akýkoľvek jej záväzok (bankovky) bol od okamihu emisie v konečnom dôsledku dlhom vlády voči jeho držiteľovi – mohol však byť vydaný bez súhlasu vlády.
Vznik Bank of England bol závratným podvodom (kapitál sa splácal v malých sumách, čo zakladateľom prinieslo okamžitý zisk 140 %), ktorý bol odôvodnený kvalitatívnou zmenou charakteru štátu: implicitne bol medzi zakladateľov s vážnym podielom zahrnutý aj kráľ.
V dôsledku toho sa vzdal absolútnej politickej moci (v dôsledku slávnej revolúcie) a zároveň sa zmocnil (založením Anglickej banky) určitej hospodárskej moci. Povestný “systém bŕzd a protiváh” v politike tak dostal harmonický, hoci tajný doplnok v ekonomike.
Šľachta, ktorá sa vzdala časti politickej moci v prospech obchodného a finančného kapitálu, sa výmenou za to zmocnila časti ekonomickej moci a namiesto boja s kapitálom sa s ním spojila do jednotného mocensko-hospodárskeho mechanizmu (“politického kombinátu”, ako charakterizoval zväzok kniežat a bojárov moskovského kniežatstva akademik Andrej Fursov).
To umožnilo vytvoriť verejný dlh ako nástroj rozvoja. Ak v bežných monarchiách úverovanie štátu stavalo panovníka pred bolestnú voľbu – vrátiť dlh alebo uvrhnúť veriteľa do väzenia, v Anglicku štát v osobe parlamentu úveroval sám panovník – v osobe Bank of England. Výsledkom bolo, že dlh sa dokonale obsluhoval – a akumuloval sa v ňom všetok voľný kapitál tej doby (ako donedávna – dlh Spojených štátov), čo zabezpečilo ohromnú moc štátu a rýchle technické prezbrojenie Anglicka v priemyselnej revolúcii. Parné stroje mohol vyrábať každý, ale len Anglicko malo peniaze na to, aby nimi vybavilo mnohé továrne.
Vytvorenie súkromnej centrálnej banky bolo privatizáciou nového typu štátu – Machiavelliho le stato (formalizovaného Vestfálskym mierom viac ako storočie po tom, čo ho geniálny Florenťan zrealizoval), oddeleného od panovníka ako verejná, a nie súkromná inštitúcia.
V Anglicku sa táto privatizácia uskutočnila takmer v okamihu vzniku štátu – a stala sa faktorom budúcej moci, pretože privatizéri sa vnímali ako neoddeliteľná súčasť Anglicka, ktoré nemalo a ani v nasledujúcich storočiach nezískalo inú identitu ako anglickú (napriek rôznorodému etnickému a dokonca konfesionálnemu zloženiu).
Nemenej dôležitá bola aj výnimočná úloha vedy. V dlhých a strašných spoločenských kataklizmách stredoveku sa všetky spoločenské inštitúcie beznádejne zdiskreditovali. Kráľ, cirkvi, šľachta, súdy, parlament, kupci sa dopúšťali samých nepredstaviteľných zločinov – a ich predstavitelia neboli vhodní na úlohu arbitra v stretoch záujmov vo vnútri krajiny: nikto im neveril.
A keďže plnenie tejto funkcie je pre spoločnosť nevyhnutné, arbitrom sa stali vzdelanci ako trieda spájajúca intelekt s nezávislosťou spôsobenou odtrhnutosťou od každodenných škriepok. Odvolávanie sa moci na autoritu vedcov sa stalo faktorom formovania verejnej morálky – ako uznanie pravdy mocou, ktorá je od nej dokonca nezávislá. Bolo to aj uznanie nezávislej hodnoty poznania, aj keď nenašlo uplatnenie.
A autorita vedcov spôsobila, že moc bola vnímavá na aplikáciu vedeckých výdobytkov, a to aj v oblasti sociálneho inžinierstva, ktoré umožnilo Britom vládnuť kolosálnym kolóniám v minulosti a umožňuje im ovplyvňovať svet v súčasnosti.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
