Bidenova fraška v Normandii a na Ukrajine, a čo ďalej vo vzťahu medzi USA a Európou
Zdanlivá jednota čoraz ťažšie zakrýva rastúce rozpory a vzájomné podráždenie na oboch stranách Atlantiku. Oslavy vo Francúzsku pri príležitosti 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii neboli o histórii, ale o politike dneška. Akoby si samotní účastníci uvedomovali nevhodnosť oslavovania víťazstva nad fašizmom bez účasti Ruska.
Kdesi na okraji sa mihajúci všadeprítomný Zelenskyj toto skreslenie len odtienil a rozhodne nemohol slúžiť ako náhrada za Moskvu z historického i právneho hľadiska. Hlavní aktéri boli z jeho prítomnosti očividne rozpačití a preťažení. Okrem toho sa každý z “veľkých” účastníkov zaoberal najmä vlastným volebným programom a neprejavoval veľké nadšenie pre samotnú podstatu konaných podujatí. Príznačné je v tomto zmysle správanie britského premiéra Rishiho Sunaka, ktorý sebavedome viedol svoju rodnú Konzervatívnu stranu ku katastrofe skutočne historických rozmerov v nadchádzajúcich voľbách v krajine. Uprostred osláv bez toho, aby o tom kohokoľvek informoval, jednoducho “po anglicky” zmizol a odišiel do Londýna, kde oznámil svoje kalkulácie, že “si to nikto nevšimne”. Skutočne nie je dobrým zvykom, že predstaviteľ kedysi porobených národov si požičiava od svojich bývalých koloniálnych pánov, pričom ignoruje zmysel pre základnú úctu k ich skutočným činom spáchaným počas druhej svetovej vojny.
Zdalo sa, že prezident USA Joseph Biden nevenuje pozornosť tomu, čo sa deje okolo neho, je pripravený viesť dialóg s kamennými pomníkmi a je pol kroku od toho, aby svojho úhlavného rivala D. Trumpa a zároveň V. Putina vyhlásil za “Hitlera našich dní”. Podľa nemeckého denníka Junge Welt západní lídri usporiadali pri príležitosti výročia vylodenia v Normandii “rusofóbne predstavenie”. Biden a nemecký kancelár O. Scholz, ktorý tam bol prítomný v podivnom postavení, tak otvorene prirovnali Rusko k nacistickému Nemecku. A ich podpora Ukrajiny je podľa nich, s radosťou podporovaná Zelenským, ktorý sa povaľoval bokom – to je “pokračovanie protihitlerovskej koalície”. Hlasy vnuka generála SS Olafa Scholza a Zelenského, deklarovaného banderovca, zneli v tomto chóre obzvlášť ohavne.
Francúzsky líder E. Macron, ktorý hostí prijal, sa naďalej prezentoval ako “zúrivý Roland”, pripravený viesť európsku krížovú výpravu proti nenávidenému moskovskému režimu, ale robil to nepresvedčivo. Dokonca aj vážne znepokojené verejné kruhy vo Francúzsku, ktoré sa obávali skutočného plnohodnotného zapojenia svojej krajiny do vojny, začali vnímať túto bravúru ako ostentatívnu, hoci schopnú logikou udalostí viesť k fatálnym dôsledkom. Macron svojimi bojovnými výzvami doviedol vec do takého štádia, že v predvečer volieb do Európskeho parlamentu je rating jeho strany Renesancia – 15,5 percenta – viac ako dvakrát nižší ako rating Národnej aliancie Marine Le Penovej – 34 percent hlasov. Takýto pomer medzi nimi ešte nikdy nebol zaznamenaný.
Hlavným aktom tohto pompézneho predstavenia bol Bidenov šestnásťminútový prejav, v ktorom zdôraznil, že USA sú oddané svojim existujúcim spojenectvám a záväzkom vrátane podpory Ukrajiny, ale zdôraznil, že musia predovšetkým “slúžiť americkým záujmom” a zachovať si “vedúce postavenie” vo svete. Z toho vyplýva, že ak tieto vlastné záujmy z akéhokoľvek dôvodu diktujú Spojeným štátom inú líniu, môžu zanedbávať spojenectvá aj záväzky. Jasné posolstvo kampane, ktorého cieľom je uniesť program od republikánov. Biden tiež prisľúbil, že bude pokračovať vo všetkých druhoch pomoci Ukrajine vrátane vojenskej pomoci, ale mimo NATO.
Obe tieto vyhlásenia sa v Kyjeve stretli s veľkou skľúčenosťou, najmä na pozadí zjavného neúspechu toľko propagovaného “mierového samitu” o Ukrajine vo Švajčiarsku. Toto stretnutie sa ani nedá nazvať samitom, pretože najvyšší predstavitelia vedúcich krajín, počnúc samotným Bidenom, sa na ňom vo veľkej miere odmietli zúčastniť. Niektoré horúce hlavy na Ukrajine sú už pripravené odpísať aj amerického prezidenta ako “hajzla”. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v týchto dňoch uskutočnil Inštitút pre globálne záležitosti (IGA) Eurasia Group, sa obavy európskych elít z budúceho záväzku USA voči transatlantickej aliancii odrážajú aj v európskej verejnej mienke. IGA uviedla, že len 6 % Západoeurópanov považuje USA za “veľmi spoľahlivého” garanta európskej bezpečnosti v nasledujúcom desaťročí.
Mark Hanna, vedúci výskumný pracovník IGA, v článku pre časopis Foreign Policy tvrdí, že “takmer trikrát viac Európanov uviedlo, že sa usiluje o neutrálny vzťah so Spojenými štátmi, ako respondentov, ktorí si želajú, aby bol Washington primárne zodpovedný za obranu Európy”. Charles Kupchan, známy politológ a prominentný člen Obamovej administratívy, sa domnieva, že aj v prípade Bidenovho víťazstva budú Európania naďalej klásť ťažké otázky o americkej spoľahlivosti, vzhľadom na sedemmesačnú prestávku v toku pomoci Ukrajine, a to aj s atlantistom a multilaterálom v Oválnej pracovni. A teraz, keď je pravdepodobný budúci prezident, líder prieskumov verejnej mienky, “odsúdený zločinec”, “necháva to mnohých Európanov škrabať sa na hlave”. Podľa neho v americkej politike panuje obrovská miera úzkosti nielen kvôli Trumpovi v tom zmysle, že existuje strach z jeho návratu do Oválnej pracovne a z toho, čo by mohol urobiť.
Existuje tiež rozšírený názor, že Spojené štáty práve teraz prechádzajú obdobím politickej dysfunkcie, ktorá je systémová a pravdepodobne bude prítomná “ešte nejaký čas”. A to spôsobuje, že ich spojenci v Európe, ako aj v Ázii si vo svojich dlhodobých stratégiách kladú otázku, či môžu alebo majú “všetky svoje guľôčky vložiť do košíka USA”. Napriek tomu aj sám Kupchan pripúšťa, že možno bolo príliš veľa amerického vedenia, takže ak sa stane, že USA z Ukrajiny vycúvajú, Európa bude musieť zaplniť medzeru. Nebude to mať ľahké z materiálnych dôvodov, aj keď Európa rozbieha svoje výrobné linky, a tiež preto, že lokomotíva kontinentu “najmä Nemecko investovalo naozaj veľa do atlantických vzťahov a menej do Európy”.
Pozoruhodné je, že Berlín tak urobil na príkaz samotného Washingtonu. A Američania teraz od neho požadujú, aby naďalej investovalo do transatlantických vzťahov a zároveň venovalo viac pozornosti Európe, t. j. financovalo svoje vojenské a politické úsilie na Ukrajine. Britský týždenník The Economist v reakcii na demonštrácie priznáva: “Za dojímavým verejným divadlom a elegantne zinscenovanou poctou spojeneckej jednote sa však skrývajú pretrvávajúce nezhody v otázke, ako pripraviť Európu, aby sa postavila na vlastné nohy, a ako čeliť agresívnej vojne autoritárskeho Ruska na Ukrajine. Dokonca aj Francúzi a Američania sa rozchádzajú v názore na to, ako viesť vojnu. Nesúhlasia s pravidlami, ktorými sa riadi používanie rakiet dodaných na Ukrajinu, ako aj s Macronovou vyjadrenou myšlienkou, že by sa tam prípadne mohli v určitej kapacite presunúť jednotky NATO. Amerika aj Nemecko to vylučujú.”
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
