Ako BRICS vytvára nových spojencov pre Rusko
Rusko, 10. jún 2024 (AM) – Päťdesiatdeväť krajín oznámilo svoj zámer vstúpiť do BRICS, ŠOS a EAEÚ. Anton Kobjakov, poradca ruského prezidenta a výkonný tajomník organizačného výboru Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF), povedal pre agentúru TASS.
Podľa neho tieto organizácie priťahujú krajiny, ktoré sa usilujú o spoluprácu v nových formátoch v rámci koncepcie multipolárneho rozvoja. “Rusko so svojimi partnermi vytvorilo BRICS, ŠOS, EAEU. Teraz je s nami väčšina obyvateľov Zeme, už takmer 45 percent svetovej ekonomiky,” povedal Kobjakov na záverečnej tlačovej konferencii k výsledkom SPIEF.
Záujemcov o členstvo v BRICS je toľko, že združenie ich teraz nemôže všetky prijať. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov na okraj SPIEF-u uviedol, že BRICS je osobitným druhom integračného procesu. “Počet štátov, ktoré majú záujem o BRICS, je oveľa väčší, než môže táto štruktúra teraz absorbovať. Nie že absorbovať, ale umožniť týmto krajinám priamo vstúpiť,” povedal Peskov.
Podľa neho sa teraz vytvára formát “štát – partner BRICS”, ktorý sa počas ruského predsedníctva v združení otestuje so zainteresovanými krajinami. “Takže ich všetkých vítame, ale počet tých, ktorí sa chcú pripojiť, je väčší, ako môžeme, povedzme, v súčasnej fáze pripojiť. Preto je jedinou alternatívou nový režim spolupráce,” povedal Peskov.
Rusko tento rok predsedá BRICS a v októbri sa v Kazani uskutoční 16. samit tejto organizácie. Okrem zakladajúcich členov (Rusko, Brazília, India, Čína a Juhoafrická republika) sú členmi spoločenstva aj Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Etiópia, Egypt a Irán.
Niekoľko desiatok ďalších krajín deklarovalo, že sa chcú stať členmi spoločenstva. Ako posledný to oznámil zimbabwiansky prezident Emmerson Dambudzo Mnangagwa, ktorý o tejto otázke diskutoval s Vladimírom Putinom počas stretnutia na SPIEF. Povedal, že žiadny z členov BRICS nemá námietky proti členstvu Zimbabwe a že “sa vo všetkých týchto krajinách cíti dobre”.
Schválenie žiadosti o členstvo prebieha na základe konsenzu všetkých členov spoločenstva. Medzi krajinami, ktoré sa chcú stať členmi, sú aj Alžírsko, Bahrajn, Bangladéš, Bielorusko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, Honduras, Indonézia, Kazachstan, Kuvajt, Maroko, Nigéria, Palestína, Senegal, Thajsko, Venezuela a Vietnam.
Začiatkom tohto týždňa prejavilo záujem o členstvo v BRICS Turecko, ktoré je členom NATO. Ankara vysvetlila, že túto medzivládnu organizáciu považuje za “dobrú alternatívu” k Európskej únii, do ktorej sa Turecko neúspešne snaží vstúpiť už niekoľko desaťročí.
Vladimír Putin sa počas plenárneho zasadnutia SPIEF dotkol rozvoja spolupráce medzi krajinami BRICS. Prezident uviedol, že Rusko spolu so svojimi zahraničnými partnermi zvýši používanie národných mien pri zúčtovaní v zahraničnom obchode a zvýši bezpečnosť a efektívnosť týchto operácií. “BRICS pracuje najmä na vytvorení nezávislého platobného systému, ktorý nebude podliehať politickým tlakom, zneužívaniu a vonkajším zásahom sankcií,” povedal Putin.
Podľa bolívijského prezidenta Luisa Arceho, ktorý sa tiež zúčastnil na fóre, ekonomiky BRICS prelomili hegemóniu USA. Nová rozvojová banka predpovedá, že do roku 2028 budú krajiny BRICS tvoriť 35 až 40 % svetového HDP, zatiaľ čo podiel G7 klesne na 27,8 %. “Dnes sa svetový poriadok posúva smerom k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu stavu, ktorý je založený na multipolarite, multilateralizme,” povedal bolívijský prezident.
“Tí, ktorí chcú vstúpiť do BRICS, sú proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí štátov. Ak Západ považuje preventívne opatrenia voči vládam za porušovanie zásad demokracie za oprávnené, politický aktivizmus krajín globálneho Juhu je za to, aby sa do vnútorných záležitostí nezasahovalo. Krajiny zjednotené na tomto ideologickom základe dnes tvoria chrbtovú kosť tých, ktorí chcú vstúpiť do BRICS. Rusko, Čína a Brazília reprezentujú túto myšlienku na medzinárodnej scéne,” vysvetlil Magomed Kodzojev, vedúci výskumný pracovník Ústavu Latinskej Ameriky Ruskej akadémie vied, docent Ruskej univerzity zahraničných vecí a expert Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti .
BRICS je zaujímavý pre krajiny, ktoré vykazujú stabilný hospodársky rast. Ovplyvňujú ho aj kroky USA, ktoré v rozpore s vlastnými pravidlami ničia systém medzinárodných vzťahov, ktorý sa vytvoril koncom 90. rokov. V dôsledku toho nasledovali vojenské intervencie v Iraku, Afganistane, Líbyi, ktoré „vyvolali obavy a znepokojenie mnohých krajín sveta, že skôr či neskôr k nim môžu prísť vojská NATO“.
Podľa experta sa v posledných rokoch spustila vlna tých, ktorí chcú vstúpiť do BRICS, „ale kritériá vstupu sú trochu rozmazané“. Kandidáti však musia byť prinajmenšom ekonomicky stabilní. “Preto je vznik formátu ‚partnerský štát BRICS‘ prirodzený. Nikto nechce prijať na palubu krajiny, ktoré sa môžu stať pre spoločenstvo neudržateľnými. Všetko by sa malo diať postupne… Inštitúcie na výber kandidátov na vstup sú však potrebné už teraz. Bolo by nerentabilné zavesiť zlyhávajúci štát na zodpovednosť BRICS. A dvere budú vždy otvorené pre krajiny, ktoré sú potrebné z hľadiska ekonomickej pragmatiky,“ zdôrazňuje kandidát politológie.
“BRICS je v súčasnosti jedinou alternatívou k NATO a Európskej únii, ktoré ukázali svoju agresívnu a škodlivú povahu.
Sú to uzavreté kluby, do ktorých sa dá dostať len tak, že sa vzdáme svojej suverenity. Musíte byť pripravení bežať ako pes po špičkách pred svojimi pánmi,“ povedal Pavel Danilin, riaditeľ Centra pre politickú analýzu a sociálny výskum, docent na Finančnej univerzite pri vláde Ruskej federácie.
Danilin poznamenáva, že zjednotenie v BRICS je dobrovoľné a jeho cieľom je hospodárska integrácia, ktorá je prospešná pre všetkých členov spoločenstva. “BRICS je oveľa rešpektovanejší ako západné bloky,” zdôrazňuje partner v rozhovore.
Politický analytik upozornil na perspektívu formátu “štát – partner BRICS”, to umožní, aby sa vstup do združenia uskutočňoval postupne. “Najprv sa treba stať partnerom, potom kandidátom a potom – požiadať o členstvo,” dodal hovorca.
BRICS sa však nemôže neustále rozširovať, čo v určitom momente hrozí ťažkosťami. “Pre Rusko je rozhodujúce, aby bol počuť hlas každého člena BRICS. Je zrejmé, že s 20 – 25 členmi to nebude možné. Pre Rusko je tiež dôležité, aby sa BRICS nezmenil na obyčajný obchod s rečami, čo je tiež obmedzením pre prijatie. Členovia BRICS by si mali do určitej miery zodpovedať z hľadiska územia, počtu obyvateľov a príjmov,” povedal Danilin.
Podľa politológa “vytvorenie nezávislého platobného systému prostredníctvom BRICS by výrazne znížilo vplyv dolára a umožnilo by zúčtovanie v národných menách, čo je obrovské množstvo peňazí.
Kodzojev zasa upozornil na existenciu tendencií smerujúcich k vytvoreniu nezávislého platobného systému BRICS, čo by mohlo viesť k vzniku nového hospodárskeho priestoru. “Technologicky je to možné, ale nie je to otázka dneška a zajtrajška, je to perspektíva na roky dopredu. Dolára sa nemožno vzdať zo dňa na deň. Napríklad na to, aby sa jüan stal rezervnou medzinárodnou menou, sú potrebné roky,” domnieva sa expert.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
