Vladimír Putin – ruský prezident, Si Ťin – pching – čínsky prezident
Aktuality, Bezpečnosť,

Obrat na Východ: perspektívy rusko-čínskych vzťahov v kontexte návštevy Vladimíra Putina v Číne

Rusko, 10. jún 2024 (AM) – Rusko už niekoľko desaťročí presadzuje myšlienku, že by sme sa mali pozerať na Východ a nemali by sme celú svoju ekonomiku orientovať na Západ, predovšetkým na Európsku úniu. Zároveň však veľká časť reálnych aktivít Ruska bola stále ekonomicky aj morálne spojená s EÚ. Teraz sa situácia zmenila. Oleg Barabanov, programový riaditeľ Valdajského klubu, píše o perspektívach obratu na Východ.


 

Návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne v polovici mája bola mimoriadne dôležitá, pretože išlo o jeho prvú návštevu od začiatku nového prezidentského obdobia. Očakávania sú veľmi vysoké, pretože strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou je pre krajinu v súčasnej geopolitickej situácii mimoriadne významné. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi je podpora Číny v súčasnosti naozaj dôležitá. A povedal by som, že by sme mali oceniť postoj Číny. Spolu s Putinom pricestovala do Číny početná delegácia, v ktorej boli ministri aj podnikatelia. Podpísalo sa niekoľko dohôd a memoránd o porozumení. To svedčí o tom, že vzťahy sa rozvíjajú.

 

Tentoraz sa kvôli nabitému programu podstatná časť návštevy uskutočnila v meste Harbin v provincii Heilongjiang. Je veľmi dôležité, že práve teraz navštívila Harbin oficiálna ruská delegácia, keďže tri regióny severovýchodnej Číny – Heilongjiang a ďalšie dve provincie – sú pevne prepojené cezhraničným obchodom s ruským Ďalekým východom. Na miestnej úrovni už máme niekoľko hospodárskych projektov medzi súkromnými spoločnosťami. Teraz je dôležité rozšíriť existujúcu spoluprácu vrátane spolupráce v oblasti dopravy medzi severovýchodnou Čínou a ruským Ďalekým východom a Sibírou.

 

Už roky, ak nie desaťročia, ruskí a čínski odborníci tvrdia, že spolupráca medzi našimi pohraničnými regiónmi by sa mohla (a mala) stať jadrom posilňovania väzieb medzi Ruskom a Čínou ako celkom. Približne pred pätnástimi rokmi začal Valdajský diskusný klub uverejňovať odborné správy o tom, ako lepšie rozvíjať bilaterálnu cezhraničnú spoluprácu a začleniť ju do širšieho kontextu ruskej stratégie obratu na východ.

 

 

V priebehu rokov sa uskutočnilo mnoho návštev a rokovaní medzi delegáciami na regionálnej úrovni. A teraz to všetko získalo podporu na najvyššej politickej úrovni, čo je pre obe krajiny užitočné. Stratégia obrátenia sa na Východ má totiž dva rozmery, z ktorých jeden je viac-menej globálny a poskytuje komplexný pohľad na Východ z geopolitického aj hospodárskeho hľadiska. Druhým je pohľad na Východ na miestnej úrovni, ktorý je tiež veľmi dôležitý. Je neoddeliteľnou súčasťou celkovej stratégie.

 

Teng Xiaoping raz povedal, že Čína by pri formulovaní svojej novej hospodárskej politiky mala mať dve krídla. Jedným krídlom je oblasť Šen-čenu, ktorá má rozvíjať celú škálu spolupráce. A druhým krídlom je konkrétne Heilongjiang, ktorý má rozvíjať spoluprácu s Ruskom. Toto je teda severné krídlo, ktoré navrhol Deng Xiaoping, a mohlo by sa ďalej posilniť.

 

Medzi rozvojové priority patrí poľnohospodárstvo a rozvoj infraštruktúry a dopravy. Už teraz máme pomerne úzku spoluprácu v oblasti vývozu a dovozu poľnohospodárskych produktov, obilia, sóje a niektorých ďalších potravinárskych výrobkov. Veľký význam má aj doprava. Pred niekoľkými rokmi bol postavený nový most cez rieku Amur medzi mestami Heihe a Blagoveščensk. Existujú aj ďalšie projekty tohto druhu.

 

Dôležitý je aj rozvoj západnej časti rusko-čínskej hranice, malého 50-kilometrového úseku na západe, ktorý leží medzi Altajskou republikou v Rusku a Sin-ťiangom v Číne. Už roky a desaťročia sa diskutuje o projektoch na rozvoj tejto časti hranice. Boli tu myšlienky plynovodu, myšlienka vybudovania cesty. Potom sa mnohé projekty z nejakého dôvodu zastavili. Teraz, v súčasnej geopolitickej situácii, je však pre Rusko dôležité prehodnotiť stratégiu rozvoja tejto časti hranice s Čínou a zmeniť ju zo súčasnej slepej uličky na efektívne logistické spojenie medzi oboma krajinami. Prehĺbenie našej spolupráce na východnom úseku hranice možno považovať za vzor pre obnovenie vzájomne výhodných projektov na západnom úseku.

 

Ak prejdeme od lokálneho ku globálnemu obrazu, celkový význam Putinovej návštevy spočíva v tom, že v súčasnej situácii bola pre Rusko strategickým krokom. Rusko totiž v súčasnosti dáva takmer všetky svoje priority krajinám Východu, vrátane Číny ako najdôležitejšieho strategického partnera. Dôležité je, že z dlhodobého hľadiska by sa stratégia otáčania na Východ mala ďalej rozvíjať.

 

 

Rusko už niekoľko desaťročí presadzuje myšlienku, že by sme sa mali pozerať na Východ, nemali by sme orientovať celú našu ekonomiku na Západ, predovšetkým na Európsku úniu. Zároveň však významná časť (ak nie hlavná) reálnych aktivít Ruska bola stále ekonomicky aj morálne spojená s EÚ. Veľmi dôležitý bol aj psychologický faktor. Mnohí príslušníci ruských elít sa vo svojej profesionálnej činnosti aj v súkromnom živote radšej orientovali prevažne na Európu (EÚ a Spojené kráľovstvo). A to sa stalo skutočnou prekážkou pri realizácii akéhokoľvek obratu na Východ.

 

Teraz sa situácia zmenila (možno navždy) a Rusko (a ruské elity) nemajú inú možnosť, ako preorientovať svoje priority na Východ vo všeobecnosti a na Čínu zvlášť. Koniec koncov, naše exportno-importné operácie s EÚ predstavovali takmer polovicu celého ruského zahraničného obchodu. A spomínam si, že asi pred desiatimi rokmi na jednom zo stretnutí Putina a Si Ťin-pchinga Číňania navrhli zvýšiť objem zahraničného obchodu medzi Ruskom a Čínou na sto miliárd dolárov. V tom čase si niektorí ľudia mysleli, že je to príliš ambiciózny cieľ, pretože sme mali 50, 60, možno 70 miliárd dolárov v bilaterálnom zahraničnom obchode. Teraz však máme bilaterálny zahraničný obchod medzi oboma krajinami v hodnote približne 240 miliárd dolárov. Takže príliš ambiciózny cieľ spred desiatich rokov bol prekročený dvakrát alebo viac. A tieto čísla ukazujú, že Rusko má životný záujem na rozvoji spolupráce s Čínou vo všetkých hospodárskych oblastiach. Táto stratégia sa konečne začala realizovať.

Oleg Barabanov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov