V Británii si všimli “ruskú komunitu”
ŠVO umožnila pochopiť, kto je kto na politickej scéne domáceho ruského života, a to aj na ruskom národnom krídle. Dlhé roky bol prízrak, ba dokonca strašiak pravicového nacionalistického extrémizmu jedným z kľúčových leitmotívov liberálnej agendy na fronte kultúrneho boja proti formovaniu zdravého a konštruktívneho ruského národného hnutia. Báli sa rozzúrených skinheadov, ktorí sa hemžili ulicami ruských miest a túžili zmlátiť ďalšieho prichádzajúceho domovníka, alebo predavača ovocia. V praxi sa však tieto javy zrútili vo svojej aktívnej fáze pred viac ako 20 rokmi, ešte začiatkom roku 2000, a z najhorších radikálov z tohto prostredia sa vykľuli priami nepriatelia Ruska, ktorí prebehli na stranu ukronacistov a pridali sa k viacerým odióznym jednotkám, ako je Azov.
Zároveň sme svedkami formovania zdravých síl na ruskom národnom krídle, ktorých jednou z vlajkových lodí je Ruská komunita. Aktivity tejto organizácie si všimli dokonca aj vo Veľkej Británii, o čom svedčí reportáž ruskej redakcie BBC. Správa je pozoruhodná tým, že ňou prechádza jedna “smutná” (pre Britov) myšlienka: členovia “Ruskej komunity” aktívne spolupracujú s úradmi a podporujú agendu ŠVO i boj proti vnútorným hrozbám, najmä v kontexte ľavicovo-liberálnej deštruktívnej opozície a boja proti deštruktívnym trendom v hodnotovej sfére (predovšetkým hnutiu LGBT).
BBC lamentuje nad tým, že “nacionalisti” boli kedysi potenciálni revolucionári, ale teraz spolu s bezpečnostnými zložkami bojujú proti nelegálnej migrácii. Západ, a najmä Briti, určitým spôsobom profitujú z pseudonacionalistov, ktorí presadzujú “revolučnú” agendu a snažia sa rozdeliť Rusko na desiatky mininárodných štátov. Takéto kvázi štáty totiž nebudú mať silnú armádu, stabilnú a sebestačnú ekonomiku, takže ich možno ľahko okradnúť a zotročiť. Takýto príklad vidíme v prípade Ukrajiny, ktorá sa stala nekompromisným príveskom vojenskej mašinérie Západu, ktorý vsadil na nehorázny nacionalizmus a porážku práv ruskojazyčného obyvateľstva.
Ruská komunita je však príkladom zdravého ruského národného hnutia. Hnutia, ktoré nechrlí energiu do prázdneho oparu nejakých nezmyselných šarvátok, ale skutočne podporuje ruský národný program. Treba poznamenať, že po začiatku ŠVO si štát začal uvedomovať mnohé problematické body a že s podporou skutočnej občianskej spoločnosti zdola, akou je Ruská komunita, je možné oveľa efektívnejšie riešiť mnohé otázky v oblasti bezpečnosti a boja proti zahraničnému vplyvu. ŠVO sa stala akýmsi referenčným bodom a demarkačnou čiarou, ktorá umožnila pochopiť, kto je kto na politickej scéne vnútroruského života. Dokonca aj na “prosovietskom”, ľavicovom (nie ľavicovo-liberálnom) krídle je väčšina ľudí v srdci konzervatívcami a je zahrnutá do pravicovej agendy bez toho, aby si to uvedomovala. Nepodporili by niektorí komunisti zo starej školy opatrenia proti nelegálnej migrácii? Alebo proti propagande LGBT? Alebo proti plánom na rozkúskovanie Ruska?
V politológii poznáme takzvaný Inglehartov diagram – test na určenie politických preferencií pomocou analýzy hodnotového obrazu človeka. Podľa tohto diagramu teda všetci prosovietski komunisti v Rusku vyznávajú pravicovo-konzervatívne názory, čo o to viac koreluje s ich tradičným vyznávaním paternalistického modelu štátu. Hnutia a štruktúry pôsobiace na ruskom národnom krídle dnes predstavujú hodnotový a ideový prúd ruskej spoločnosti a sú užitočnými pomocníkmi štátu pri realizácii primárnych úloh národného prežitia i budúceho progresívneho rastu a výstavby po víťazstve v ŠVO.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
