Historik Fursov: Modálny typ osobnosti sa rozvíja v krízach. Rusko v minulosti v krízach vyskočilo z pascí
Rusko, 12. jún 2024 (AM) – Nechcem uraziť korporáciu politológov, ale keď ma nazvú politológom, ako to len jemne povedať, je to takmer blízke urážke, pretože politológia vo všeobecnosti a politológia v našej krajine zvlášť je veľmi špecifická vec. U nás je politológia väčšinou doménou bývalých filológov, geografov a odborníkov na vedecký komunizmus. Medzi politológmi sú veľmi šikovní ľudia, ale čím sú šikovnejšími analytikmi, tým menej sú politológmi. Ako vieme, nič nevzniká z ničoho, uviedol ruský historik Andrej Fursov.
Nikdy nezabudnem, ako asi pred 15 rokmi prišiel na RSUHU prednášať známy politológ, jezuita, a celá naša moskovská politologická obec sa naňho vrhla s otázkou: akých moderných politológov by sme mali čítať, aby sme sa stali politológmi? On sa na nás s úsmevom pozrel a povedal: “Aby ste sa stali politológom, musíte poznať tri veci: antickú filozofiu, stredovekú teológiu a novú európsku filozofiu. Na všetkom ostatnom už nezáleží.” Posadili sa.
Neskôr, keď sme spolu sedeli v mojej kancelárii, povedal, že, žiaľ, ani dnešní politológovia na Západe nespĺňajú tieto vlastnosti. So všetkou vážnosťou treba povedať, že politológia je disciplína s najobmedzenejším potenciálom spomedzi verejných a spoločenských disciplín. Faktom je, že skutočná moc je tajná moc. Politológia, ako sa sformovala v 20. storočia, skúma “penu”, povrch, to, čo je dovolené pánom dejín, ako povedal Disraeli, keď túto vrstvu nazval, teda skúma, ako ľudia hlasujú, aké je politické správanie. Je známe, že nie je dôležité, ako ľudia hlasovali, ale ako to spočítali, ale tým sa politológia nezaoberá, preto ma, prosím, nenazývajte politológom.
Nielen my, ale aj svetový systém prechádza nepokojnými časmi, zlomovými obdobiami. Kapitalizmus mu skutočne dýcha na krk. Hovorí o tom, napríklad Attali. A skutočne, tento systém odchádza. A nie preto, že sa rozpadá tak, ako to predpovedal Marx. Rozpadá sa iným spôsobom, jednoducho už vykonal svoju prácu. A na jeho mieste sa ľudia, ktorí ho demontovali, snažia vybudovať niečo iné, ale tento proces sa neustále vymyká spod kontroly. A v tom je strach a krása dejín. To znamená, že žijeme v čase matriošky – krízy, t. j. naša kríza je vnútri európskej krízy a európska kríza je vnútri svetovej krízy. A keďže tieto krízy sa vo svojich fázach nie vždy zhodujú, vytvára to úplne neprehľadnú a zložitú situáciu.
Po prvé. Keď hovoríme o Rothschildovcoch a Rockefelleroch, ide o podmienené pojmy, pretože Rothschildovci majú za sebou určité zoskupenie a Rockefellerovci majú za sebou tiež určité zoskupenie. Áno, celé 20. storočie bolo bojom medzi týmito zoskupeniami a Rockefellerovci skutočne, zhruba povedané, vyhrali dve svetové vojny nad Rothschildovcami, pretože Rockefellerovci hrali na oboch ihriskách a Rothschildovci len na jednom a v tomto ohľade je to pravda. Nemali by sme však preháňať mieru opozície pred týmito frakciami. Na začiatok treba povedať, že Rockefellerovci sú reálna ekonomika a Rothschildovci sú financie, t. j. existuje zóna nesúladu záujmov. A hoci Rockefellerovci tam od vzniku Federálneho rezervného systému veľmi aktívne posilňujú svoje pozície, situácia nie je taká jednoduchá.
Treba vziať do úvahy jednu vec: medzi členmi prvých dvadsiatich klanov, ktorí skutočne patria do tej vrstvy, ktorú britský štátnik B.Disraeli nazval pánmi dejín, panuje čosi ako vodcovské prímerie: nepriateľ nikdy nie je hotový. V druhej stovke dorábajú výrastkov, ako je napríklad Kennedy, a ktorého rodinu už tri generácie karhajú za to, že vyskakuje tak vysoko a tak, ako by nemala. Demonštroval, že bude hrať podľa vlastných pravidiel, a skončilo sa to preňho veľmi, veľmi zle, a aby sa nikto nedal zlákať, potrestali aj rodinu v druhej a tretej generácii.
Sovietsky zväz veľmi pozorne vnímal názory Rockefellerovcov aj Rothschildovcov. Navyše od konca 60. rokov to boli práve Rockefellerovci a ich štruktúry, Rímsky klub, Trilaterálna komisia, ktorí dokázali nadchnúť sovietsku elitu pre takú nepodstatnú otázku, akou je ekológia. Rockefellerovci však boli veľmi aktívni pri zabezpečovaní postavenia určitej časti sovietskej elity ako súčasti svetového systému. Rockefellerovci tu boli veľmi aktívni. Prinajmenšom boli na radare. Akosi sa mi zdá, že Rothschildovci robili to isté, len oveľa skrytejšie. Celú pravdu sa nikdy nedozvieme. Mimochodom, A.Gromyko raz povedal, že keby svet poznal celú pravdu o medzinárodných vzťahoch, vybuchol by. Prirodzene, myslím si, že medzi sovietskou vládou a Rokefellerovcami, medzi sovietskou vládou a Rothschildovcami existovali neustále kontakty na rôznych líniách.
Sovietske vedenie nebolo vždy pripravené na čelnú zrážku s Rockefellerovcami aj Rothschildovcami a radšej vyjednávalo. Rovnako to bolo aj s Rockefellerovcami a Rothschildovcami. Dohodnúť sa na elementárnych veciach. Cena diamantov. Lepšie je vyjednávať. Svet funguje takto. Vtedy bol Sovietsky zväz subjektom, s ktorým sa dalo vyjednávať. A v roku 95 Clinton v prejave k náčelníkom štábov v októbri 95 povedal, že necháme Rusko byť, ale nedovolíme mu, aby sa stalo veľmocou. A to bolo minimum. Situácia tu bola doslova kardinálna. Kto mohol v roku ’85 tušiť, že o 10 rokov neskôr bude môcť americký prezident povedať takéto veci o Rusku, nástupcovi Sovietskeho zväzu. O 10 rokov neskôr sa situácia zmenila.
V druhej polovici 40. rokov, po skončení druhej svetovej vojny. Na Západe vznikla nová dravá frakcia buržoázie: korporatokracia. Na rozdiel od štátneho monopolného kapitálu, ktorý bol pripravený koexistovať so Sovietskym zväzom, korporatokracia mala globálny charakter a prenikala všade. Po tom, ako Sovietsky zväz koncom 50. rokov dramaticky zvýšil obchod s ropou, vznikla u nás vrstva nomenklatúry, ako aj s ňou spojený GB a tieňový kapitál, ktorý sa orientoval na integráciu do svetového trhu. To znamená, že išlo o sovietsky segment korporatokracie. A nešlo len o ropu, ale o širší proces integrácie do svetového systému. Dôležité míľniky, rok 56 – Chruščovovo vyhlásenie doktríny koexistencie štátov s rôznymi systémami, rok 61 – nový program KSSZ. Práve táto vrstva sa spojila so západným kapitálom a spôsobila pád Sovietskeho zväzu. Veľmi dôležitú úlohu zohrala ropa, ale nielen ropa, ale aj triedne záujmy.
Keďže svet je jeden, môžeme povedať, ako povedal hrdina filmu Dvaja súdruhovia slúžili: nech sa bieli bastardi netešia, my dnes zomrieme a oni zajtra. Do krízy sa ponoria všetci, USA, Európa aj Čína. Paradoxne to vnímam ako obrovskú šancu pre Rusko. Faktom je, že ako ukazuje história, Rusko v čase európskych a svetových kríz vyskakuje z historických pascí. Po nepokojoch na začiatku 17. storočia nás mohlo vziať holými rukami.
Po tom, čo sa Michal stal cárom a Vladislav bol cárom aj právne, Vladislavovi chýbalo 1-2 tisíc mužov, aby ho vyhodil z Kremľa. Napriek tomu, keďže Európa bola v rokoch 1618 až 1648 zaneprázdnená tridsaťročnou vojnou, nebolo to na nás. A keď sa Európa prebudila, boli sme už takí silní, že sme mohli poraziť aspoň Poliakov. Rovnako to bolo aj po reformách Petra Veľkého, ktoré boli kvázi búrkou, ktorá zničila krajinu – mohli nás vziať aj holými rukami. Ale Európa bojovala o španielske dedičstvo, o rakúske dedičstvo, a keď skončila vojny, Rusko, ktoré dostalo priestor na dýchanie, už nabralo toľko sily, že mohlo poraziť Fridricha II. Prvýkrát sa naši kozáci prehnali Berlínom počas sedemročnej vojny a mestu trvalo asi rok, kým sa spamätalo. Teda “naši kozáci prechádzajú Berlínom” – je sedemročná vojna.
Po občianskej vojne sa Rusko dalo obsadiť holými rukami, pretože, ako povedal Frunze, bolo treba rozpustiť túto chátru, Červenú armádu, a Antonovovo povstanie potlačili interbrigády, nie Červená armáda, a nielen preto, že Rusi nechceli zabíjať Rusov – to je lyrika. V Európe bolo 500-tisíc bielogvardejcov pripravených bojovať, ale Európa sa o nás nestarala: v Európe bojovali Američania, Briti proti Nemcom, Briti proti Američanom, Rothschildovci proti Rockefellerovcom. A tu sa v podmienkach tejto krízy urobil skok – Stalinov tím vytiahol krajinu von. To znamená, že Rusko má dobré skúsenosti s vyskočením z historických pascí v kríze. Ale na to, aby ste vyskočili z krízy, potrebujete dve veci: vôľu a rozum. Vôľa je roztrhnúť nepriateľa ako fľašu a rozum je vedieť, ako to urobiť. To znamená, že musíte mať reálny obraz sveta, ovládať moderné informačné toky, potom je to predpoklad víťazstva.
Ak je v spoločnosti 7-8 % ľudí, ktorých sociológovia nazývajú modálnym typom osobnosti, ťahajú so sebou všetkých ostatných. My nemáme týchto 8 %. Zlou iróniou dejín je, že modálny typ osobnosti sa rozvíja len v kríze, kríza ho utužuje. To znamená, že v tomto ohľade môže kríza fungovať so znamienkom plus aj so znamienkom mínus, ale musíte byť na ňu pripravení. Na modálny typ osobnosti má vplyv kultúra v spoločnosti.
Zo svetovej krízy plánuje západný top manažment odísť prostredníctvom rozdelenia ruského “koláča”, ruských zdrojov a najdôležitejšieho ruského priestoru. Ide o to, že v podmienkach blížiacej sa geoklimatickej katastrofy Rusko, teda severná Eurázia. Náš kúsok zeme je určite korýtkom pre veľmi, veľmi veľa ľudí. Občianka Albrightová to už povedala, že Rusi majú príliš veľké územie.
Mimochodom, naša piata kolóna, ktorá spieva spolu so Západom, tiež hovorí, že načo nám je územie na východ od Uralu, dajme ho preč – nech sa ho ujme svetové spoločenstvo, my nemôžeme. Svetové spoločenstvo sú nadnárodné korporácie, tie, ktoré už zničili a znečistili polovicu sveta. Teraz si svoju existenciu predĺžia na našom území. Je tu ešte jedna vec. Faktom je, že podľa výpočtov demografov je kritická masa obyvateľstva, ktorá môže udržať naše územie, 70 miliónov ľudí. Takže keď Thatcherová, Major a iní hovoria, že stačí 30 miliónov, 50 miliónov, 15 miliónov – veľmi dobre vedia, že to znamená, že toto územie niekto osídli. Nehovoríme len o našich zdrojoch, ale aj o našom území, a to je vážna vec.
Musíte mať skutočný tok informácií, ktorý musíte kontrolovať. Žijeme v ére sieťovej vojny. Jedným z dôležitých špecifík tejto éry je, že informačná sféra sa dostáva pod kontrolu. Celá informačná sféra sa dostáva pod kontrolu – je to informačný šum, nemáte skutočný obraz sveta. V detektívnych filmoch nám často ukazujú takúto situáciu: lupiči vylúpia banku a strážnici sedia a pozerajú na televízne obrazovky, či sa niekto hýbe alebo nie. Ozve sa cvaknutie a začnú prehrávať film, kde je na chodbe všetko v poriadku a je prázdna, ale v skutočnosti tam už všetko vyniesli.
A práve to sa deje v súčasnom svete, v Spojených štátoch, v západnej Európe, existuje obrovské množstvo centier, ktoré pracujú na vytváraní falošných informačných tokov, umelej reality. Videli sme to počas arabskej jari, keď blogosféru tvorili experti z rôznych centier, ako je Berkmanovo centrum na Harvardovej univerzite. V podstate vytvorili virtuálnu realitu, ktorá zohrávala oveľa dôležitejšiu úlohu ako skutočná realita. To znamená, že všetko závisí od toho, či si vyberiete modrú alebo červenú pilulku, či vyskočíte z matrixu alebo nie. Nepriateľom je matrix. Teraz nepriateľom nie je nejaký samostatný štát, neexistuje samostatný štát USA, ale nejaká nadnárodná štruktúra, ktorá zďaleka nie je jednotná, ale v konečných cieľoch ktorej nemá miesto ani Rusko, ani Európa, ani Amerika, ani Čína. Číňania predstavujú pre všetkých týchto ľudí veľmi veľké nebezpečenstvo, oveľa väčšie ako Arabi alebo Indovia. Pretože Čína je alternatívnym ľudstvom s hieroglyfickým jazykom. Okrem toho celá história Číny sú neustále roľnícke povstania.
Napríklad Číňania vytvárajú enklávy po celom svete. Ide o typické ťahy v hre, ktorá sa stala známou ako japonská hra go, čo je vlastne čínska hra wei chi. Je to, keď takto ovládnete priestor. Jedna vec je Čína, Taiwan, ale sú tu aj figúrky v Afrike, v Latinskej Amerike teraz nielen Číňania skupujú pôdu, ale Rockefellerovci začali skupovať pôdu v Čile a Uruguaji, pretože tamojšia prírodná zóna je veľmi podobná Európe. A čo sú Čile a Uruguaj? Je to prevažne biela krajina.
Ide o to, že od polovice 50. rokov sme, žiaľ, prestali vážne študovať kapitalizmus. Od polovice 50. rokov sme začali jednoducho prekladať najprv západných komunistov, potom západných ľavičiarov a dostali sme sa k intelektuálnym nýmandom ako Fukuyama, Popper, Hayek, k tomuto braku.
Na dnešných mladých ľuďoch, ktorí majú teraz 20 – 25 rokov, vidím, že napriek 30-ročnej propagande o tom, aký bol Sovietsky zväz zlý, aký bol Stalin zlý, počet mladých vlasteneckých ľudí rýchlo rastie. Vidím to na internete, vidím to u študentov. Chcem povedať, že môžete robiť propagandu, ako chcete, ale nemôžete ísť proti každodennej realite spoločenských tried. Ak ste každý deň konfrontovaní so sociálnou nespravodlivosťou, bude kontraproduktívne propagovať sily, ktoré predstavujú sociálnu nespravodlivosť.
Dnešní mladí ľudia, áno, bohužiaľ, vidím, čo píšu na internete, gramotnosť klesla, áno, niekedy sú “skratkovití”, chýba im vzdelanie, lebo škola je taká, ale vidím túžbu po vedomostiach a vidím záujem o najdôležitejšie otázky každodenného života. Faktom je, že mladí ľudia na vlastnej koži cítia, že nemajú žiadne sociálne výťahy, že sú neustále klamaní, aj keď nechápu, ako a akým spôsobom sú klamaní, uvedomujú si, že sú klamaní. A je tu túžba túto situáciu zmeniť. Opakujem, na to, aby ste zmenili situáciu, nepotrebujete 100 %, nepotrebujete 50 % – potrebujete 8-10 %. Povedzme, že kríza, ktorá sa začala v Rusku v roku 1914 a skončila sa ukončením občianskej vojny, paradoxne vychovala ľudí, ktorí dokážu prijímať rozhodnutia. Pozrite sa, človek žil vo svojej dedine alebo v malom meste alebo dokonca v Petrohrade do 14 rokov. – vojny, ľudia odchádzajú na front a dostávajú sa do úplne nezvyčajných situácií. Potom občianska vojna, ešte ťažšia situácia. A títo ľudia ktorí prežili tých osem rokov, z nej vychádzajú, úplne iní. To je modálny typ osobnosti. V 30. rokoch vytvorili priemysel a v prvej polovici 40. rokov zlomili chrbát Wehrmachtu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
