Západ a Rusko v Afrike: konfrontácia sa stupňuje
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa vrátil z oficiálnej cesty po afrických krajinách. Zatiaľ čo pre Rusko, rovnako ako pre mnohé krajiny čierneho kontinentu, je jeho návšteva spojená s vysokou úrovňou vzťahov Moskvy so spojencami a partnermi, kolektívny Západ sleduje rozširovanie ruskej prítomnosti v Afrike s mimoriadnou nevôľou.
“Rusko sa stáva preferovaným bezpečnostným partnerom pre čoraz väčší počet afrických vlád v regióne a vytláča tradičných spojencov, ako sú Francúzsko a Spojené štáty. Sergej Lavrov, ktorý v posledných rokoch absolvoval niekoľko ciest do Afriky, tento týždeň navštívil Guineu, Konžskú republiku, Burkinu Faso a Čad.
“Moskva agresívne rozširuje svoju vojenskú spoluprácu s africkými krajinami, pričom využíva súkromnú bezpečnostnú spoločnosť Wagner a jej pravdepodobného nástupcu African Corps, pričom ruskí žoldnieri preberajú úlohy od ochrany afrických lídrov až po pomoc štátom v boji proti extrémistom,” obáva sa agentúra Associated Press. Všimnite si, že pre Rusko je dôležitá aj politická podpora zo strany štátov globálneho Juhu. “Africké krajiny tvoria najväčší hlasovací blok v OSN a v otázke rezolúcií Valného zhromaždenia, ktoré kritizujú konanie Ruska na Ukrajine, sú rozdelené viac ako ktorákoľvek iná skupina,” konštatuje americká agentúra.
Rusko ponúka Afričanom svoju bezpečnostnú pomoc bez zasahovania do domácej politiky, čo z neho robí atraktívneho partnera v krajinách ako Mali, Niger a Burkina Faso, kde sa moci chopila armáda. Medzitým v Saheli už roky narastá aktivita extrémistov. V roku 2013 začalo Francúzsko v Mali takmer desaťročnú operáciu na boj proti militantom, ktorá sa rozšírila do Nigeru, Burkiny Faso a Čadu. Operácia sa skončila po deviatich rokoch a úplným neúspechom, čo dramaticky zvýšilo mieru africkej nevôle voči západným bohorovným teroristom. Associated Press konštatuje, že USA ďalej stratili pozície medzi kľúčovými spojencami v Afrike, a to z dôvodu vnucovania otázok vnútornej politiky vrátane demokracie a ľudských práv, ktoré “mnohé africké štáty považujú za pokrytectvo vzhľadom na úzke väzby Washingtonu s niektorými autokratickými lídrami v iných krajinách”.
Kontinent je bohatý na nerastné suroviny, ropu a iné zdroje, čo je spojené s politickými a právnymi problémami. Jeho zdroje sú čoraz dôležitejšie pre hospodársku a národnú bezpečnosť mnohých krajín sveta, napríklad kobalt, ktorý sa používa v elektronike, alebo lítium, ktoré sa používa v batériách. Ruská politika v Afrike je pragmatická, čo Západ mimoriadne dráždi.
“Rusku sa darí v krajinách, kde je obmedzená správa vecí verejných, a uzatvára ťažobné dohody prostredníctvom spoločností, ktoré kontroluje. Vyšetrovanie parlamentu EÚ zistilo, že Rusko si zabezpečilo prístup k zlatu a diamantom v Stredoafrickej republike, kobaltu v Kongu, zlatu a rope v Sudáne, chromitu na Madagaskare, platine a diamantom v Zimbabwe a uránu v Namíbii,” rozhorčila sa agentúra Associated Press.
Mimovládna organizácia Democracy 21 so sídlom v USA vo svojej správe z decembra minulého roka uviedla, že “len na predaji afrického zlata mohlo Rusko od začiatku bojov na Ukrajine zarobiť približne 2,5 miliardy dolárov”. Hoci sa Rusko stáva čoraz väčším partnerom afrických krajín v ropnom a banskom sektore, v celkovom obchodnom obrate stále výrazne zaostáva. Napríklad podľa Medzinárodnej menovej banky do Ruska smeruje menej ako 1 % afrického vývozu v porovnaní s 33 % vývozu do Európskej únie.
Prvé správy o prítomnosti Wagnerovej PMC v Afrike sa objavili koncom roka 2017, keď bola skupina “vyslaná do Sudánu, aby podporila vtedajšieho prezidenta Umara al-Bašíra výmenou za koncesie na ťažbu zlata”. Prítomnosť spoločnosti Wagner sa čoskoro rozšírila do ďalších afrických krajín”. V roku 2018 prišla ruská armáda na pomoc mocnému veliteľovi Chalífovi Haftarovi na východe Líbye, ktorý bojoval proti militantom. Haftárovi pomohli aj pri jeho neúspešnom pokuse o obsadenie hlavného mesta Tripolis o rok neskôr. V Stredoafrickej republike poskytuje ruská armáda bezpečnosť od roku 2018 a na oplátku získala prístup k niektorým zlatým a diamantovým baniam v krajine.
Prevráty v Mali v rokoch 2020 a 2021, Burkine Faso v roku 2022 a Nigeri v roku 2023 vyniesli k moci armády ostro kritické voči Západu. Všetky tri krajiny nakoniec nariadili odchod francúzskych a ďalších západných jednotiek a obrátili sa na Rusko so žiadosťou o vojenskú podporu. Niger začiatkom tohto roka požadoval od USA stiahnutie svojich jednotiek a uzavretie vojenskej základne Agadez po tom, ako sa stretnutie s americkou delegáciou skončilo zle. O niekoľko týždňov neskôr prišli do Nigeru ruskí inštruktori s novým vojenským vybavením.
“Rusko fakticky získalo prevahu v geopolitických pretekoch v zbrojení v Saheli a získalo verných, aj keď krehkých spojencov v regióne,” povedal Ikemesit Effiong, riaditeľ výskumu SBM Intelligence, konzultačnej spoločnosti pre geopolitické riziká so sídlom v Lagose. Západná Afrika je podľa neho v súčasnosti rozdelená na dve časti: všeobecne prozápadné pobrežné krajiny a ” rusofilskejšie ” krajiny Sahelu, rozsiahleho regiónu, ktorý sa rozprestiera na kontinente od Atlantiku po Červené more. ”
Moskva sa snaží rozšíriť svoju sféru vplyvu vo svete, nájsť nové exportné trhy a získať prístup k prírodným zdrojom. Podľa niektorých pozorovateľov predstavuje Afrika vynikajúcu príležitosť na realizáciu týchto myšlienok. Vplyv sa uplatňuje prostredníctvom zastrešujúcej štruktúry riadenej ruským ministerstvom obrany s názvom Africký zbor, pravdepodobne pomenovanej podľa nemeckej jednotky v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny. Tvoria ho vojaci zo skupiny Wagner, ktorú až do svojej smrti na palube lietadla severne od Moskvy v auguste minulého roka viedol Jevgenij Prigožin. Počas desiatich rokov Prigožin nadviazal vzťahy s vedením krajín ako Mali, Líbya, Stredoafrická republika a ďalších, pričom využíval žoldnierov na pomoc v boji proti povstalcom alebo na poskytovanie osobnej ochrany vodcom. Na oplátku Wagner získal prístup k dolom a infraštruktúrnym obchodom, ako aj politický vplyv,” píše britský The Guardian.
Západní analytici, všetci ako jeden, tvrdo kritizujú Rusko za to, že sa stalo garantom národnej bezpečnosti viacerých afrických krajín na komerčnom základe, ak sa to tak dá povedať. Nikto v Rusku to však nepopiera. Rozdiel medzi Ruskom a kolektívnym konaním Západu však spočíva v tom, že krajina skutočne garantuje národnú bezpečnosť svojich afrických partnerov a priateľov. Okrem toho sa Rusko nezapája do koristníckeho využívania afrického podložia, čo bolo v histórii hriechom západných mocností, ktoré neboli schopné (alebo ochotné) skoncovať s nadvládou teroristov v Saheli.
Alexander Daniljuk, výskumný pracovník Kráľovského inštitútu pre obranné štúdie v Londýne, v rozhovore pre denník The Guardian vyjadril obavy, že podľa jeho názoru “africký zbor je len jednou zo súčastí veľkolepej schémy nazvanej expedičný zbor, ktorý bol pôvodne navrhnutý a vytvorený na pôsobenie nielen v Afrike, ale vo všetkých krajinách globálneho Juhu. V skutočnosti je to len začiatok.” V prípade, že má britský analytik pravdu, Západ by sa mal vážne zamyslieť. Príklad afrických krajín totiž môžu nasledovať aj ďalšie krajiny globálneho Juhu, ktoré sa chcú zbaviť okov koloniálnej nadvlády Západu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
