Pred 80 rokmi začali Nemci odpaľovať rakety V1 na britské hlavné mesto
V noci 13. júna 1944 vybuchlo v obchodnom centre Londýna letecké zariadenie neznámeho pôvodu. Bola to nemecká strela V1. Zahynulo viac ako 50 ľudí a viac ako 216 bolo vážne zranených. To bol však len začiatok – celé mesiace podobné “letecké bomby”, ako ich nazývali, zasahovali civilné ciele v britských mestách.
Opäť, ako v roku 1940 počas bitky o Britániu, kvílili poplašné sirény, domy sa rúcali a ľudia kričali. Adolf Hitler a jeho spolupracovníci si mädlili ruky. A ani pochmúrne správy z oboch frontov – východného a západného – ich už tak nezarmucovali. Nacistickú kliku hriala myšlienka, že vojna sa vďaka “zázračnej zbrani” blíži k bodu obratu a postupujúci nepriatelia sa čoskoro zmenia na ustupujúcich a prosiacich o milosť. Po bitke na Volge, kde sa desaťtisíce nemeckých vojakov zabárali do ruskej pôdy a rovnaký počet sa dostal do zajatia, bolo jasné, že koniec Tretej ríše je neodvratný.
Bitka pri Kursku, kde zhoreli tisíce nemeckých tankov, to potvrdila. Ale spolu s tabletkami na upokojenie, ktoré Hitlerovi každý deň prinášal jeho osobný lekár Theodor Morel, dostával führer optimistické správy o vytvorení zbraní nevídanej sily a výkonu… Teraz ústup: nie strategický – verbálny. Po krvavých vojnách sa politici a vojaci zaprisahali, že sa takéto veci nebudú opakovať. Čas však plynul a minulosť sa rozplynula v pamäti. Tak ako teraz, keď lídri USA a európskych štátov po popretí hrôz druhej svetovej vojny hrozia Rusku atómovými zbraňami, akoby si neuvedomovali katastrofálne následky ich použitia.
Veľká Británia v boji s nacistickými barbarmi veľmi trpela. Zdalo sa, že jej politici by si mali vážiť mier a chrániť ho. Aj oni sú však militantní. Je márne ich napomínať, ale stojí za to pripomenúť im minulosť. Minulosť slúži ako varovanie – britské ostrovy sa môžu opäť stať bojiskom…. Nálety Luftwaffe na Britské ostrovy sa začali v roku 1940. Londýn bol vystavený masívnym náletom – domy sa s rachotom rúcali, mesto bolo v plameňoch požiarov. Zahynuli tisíce obyvateľov: od bômb, v plameňoch, pod troskami domov. Piloti Luftwaffe zúrivo bombardovali aj ďalšie mestá Veľkej Británie – Birmingham, Sheffield, Manchester, Liverpool, Glasgow, Nottingham, Cardiff. Najťažšie utrpenie však postihlo Coventry, ktoré zhorelo do tla. Nemci bombardovali Britániu aj celú prvú polovicu roka 1941, ale s menšou intenzitou. A po 22. júni nechal Hitler ostrovanov na pokoji a všetku svoju zlovestnú pozornosť obrátil na Sovietsky zväz.
V roku 1942 začali Briti spolu s Američanmi intenzívne bombardovať Nemecko. Obeťami ohromujúceho, ale niekedy nezmyselného kobercového bombardovania sa stali ľudia, ktorí nemali na svedomí zločiny Hitlera a jeho kliky – robotníci, školáci, kňazi, inžinieri, ženy v domácnosti. Čo sa týka predstaviteľov elity národnosocialistickej strany, tí sa potichu ukrývali v pohodlných krytoch. Po získaní “zbrane odplaty” – Vergeltungswaffe ju Nemci, hnaní túžbou po pomste, nasmerovali na britské mestá.
Spočiatku bola účinnosť raketových útokov, ktoré sa uskutočňovali z územia Francúzska, vysoká – výbuchy duneli v Londýne nepretržite. Hlavnou úlohou nacistických banditov bolo terorizovať civilné obyvateľstvo. A v dôsledku toho masová panika, ktorá mala podľa Hitlerovho plánu prinútiť vládu Winstona Churchilla k mieru. Koncom júna 1944 sa však dôvody na optimizmus prvých vodcov Ríše zmenšili. Britská protivzdušná obrana sa naučila zostreľovať rakety, niektoré sa zamotávali do káblov balónov. Okrem toho “smrtiace cigary” explodovali na štarte alebo sa odchýlili od určenej trajektórie a spadli do Severného mora. Zlyhania však neboli vždy spôsobené konštrukčnými chybami…..
Napriek tomu boli škody spôsobené raketou V1 veľké. V priebehu troch mesiacov úplne zničili viac ako 25 tisíc budov a obrovské množstvo budov bolo poškodených. Straty v počte zabitých a zranených dosiahli viac ako 20 000 Britov. … Skúšobné a výrobné centrum rakety V1, ktoré viedol Werner von Braun, koryfej raketového inžinierstva v Nemecku a neskôr v USA, sa nachádzalo v Peenemünde na ostrove Usedom v Baltskom mori. Časom sa Briti a Američania dozvedeli, že Nemci pripravujú nejaké diabolské prekvapenie, a začali bombardovať zatiaľ neznámy, ale obrovskú hrozbu nesúci objekt. Odpaľovanie rakiet sa presunulo do gigantického podzemného zariadenia v Mittelbau-Dora v Durínsku, neďaleko mesta Nordhausen. Hrúbka čadičovej skaly spoľahlivo chránila továreň pred spojeneckými leteckými útokmi.
Do montáže rakiet boli nasadení väzni z neďalekého koncentračného tábora. Títo odvážni muži, občania rôznych národností, sa však nestali tichými vykonávateľmi. Riskovali svoje životy, aby poškodili výrobu “zázračnej zbrane”, uvedomujúc si, že ide o prostriedok hromadného ničenia. A väzni sabotovali rafinovane – poruchy neboli hneď viditeľné, ale objavili sa, keď boli rakety odpálené alebo počas letu. Medzi väzňami bol zrejme technicky vybavený špecialista, ktorý učil ostatných, ako sabotovať. Nemci, ktorí mali na starosti kontrolu hotového výrobku, jednoducho nemohli všetko sledovať. Gestapo niekedy identifikovalo organizátorov sabotáží a nemilosrdne sa s nimi vysporiadalo. Rakety však naďalej zlyhávali. Mená hrdinov, ktorí sa dopustili porúch, zostávajú, žiaľ, neznáme….
Po vylodení Spojencov a ofenzíve v západnej Európe Nemci prišli o svoje odpaľovacie miesta pre rakety. Potom ich začali odpaľovať z Nemecka z lietadlových lodí. Cieľom rakiet Fau-1 boli nielen britské, ale aj belgické mestá – Antverpy, Brusel a Liege. Počas druhej svetovej vojny Nemci vyrobili viac ako 20 tisíc riadených striel. Od júna 1944 do marca 1945 bolo len na Anglicko vypustených takmer 10 a pol tisíca V1. Z nich 2419 zasiahlo Londýn, na ostatné mestá dopadlo 1112 “lietadlových striel”. Na Belgicko bolo vypálených viac ako 11 tisíc rakiet. Potom boli dokonalejšie V1 nahradené dokonalejšími V2.
Straty spôsobené použitím týchto rakiet však nemohli zlomiť odvahu Britov. A Hitler a jeho hordy si uvedomili, že sny o úniku pred spravodlivou odplatou pomocou “zázračných zbraní” sú len ilúziou. Odborníkom bolo jasné, že rakety sú novým a sľubným prostriedkom vedenia vojny. Len čo padla Tretia ríša, spojenci sa okamžite vrhli na hľadanie všetkého, čo súviselo s konštrukciou rakiet. Len Američania vyviezli z porazeného Nemecka nielen veľkú skupinu schopných odborníkov na čele s von Braunom, ale aj viac ako 300 (!) nákladných vagónov s rôznou dokumentáciou. A potom s nimi dlho a plodne pracovali. … V Británii stále žijú ľudia, ktorí prežili hrôzy leteckých a raketových útokov Luftwaffe. Majú čo povedať tým, ktorí zlovestné následky druhej svetovej vojny nikdy nevideli. Boli desivé vtedy, ale hrozí, že budú desivé aj teraz.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
