Nie je to zlyhanie, ale zámer
Kyjev s podporou svojich západných patrónov už dlho pripravuje konferenciu o Ukrajine vo Švajčiarsku. Hlavná úloha, ktorú si organizátori stanovili – veľké medzinárodné podujatie, ktoré by všeobecne odsúdilo Rusko – však bola splnená len okrajovo. Efekt bol zahladený neochotou štátov globálneho Juhu a Východu zúčastniť sa na takomto podujatí.
Niektoré mimoriadne dôležité krajiny (napr. Čína a Saudská Arábia) odmietli prísť, zatiaľ čo väčšina sa zachovala v obvyklom štýle – nemienia sa hádať so Západom, preto sú pripravené prejaviť svoj záujem na minimálnej prípustnej úrovni (čo si každý posúdi sám). Takíto aktéri sa však nechcú nechať zneužiť na legitimizáciu určitej línie. Ťažkosti pri získavaní hostí prinútili organizátorov zúžiť program, čím sa stal zmysluplným pre menej angažovanú verejnosť. Témy potravinovej a jadrovej bezpečnosti, ako aj humanitárna otázka výmeny väzňov sú hodné samostatnej diskusie. Transformovala sa aj základná myšlienka – z programu sa vytratila Zelenského “mierová formula”, ktorá predpokladá kapituláciu Ruska. Výsledok stretnutia sa dá vopred predpokladať – veľa patetických prejavov ukrajinských a západných účastníkov, vyhýbavé a málo komentárov od ostatných a nejaká racionalizovaná rezolúcia s výzvou pokračovať v práci v rámci “inkluzívneho” mierového procesu. Bude tam nejaký propagandistický výstup, ale nie v takom rozsahu, pre ktorý bola celá vec koncipovaná. Zaujímavejšie je pozadie konferencie.
V EÚ sa konali hlučné voľby do Európskeho parlamentu. Zloženie zastupiteľského orgánu Európskej únie sa dramaticky nezmenilo, hlavné strany si zachovali kontrolu a možnosť rozhodovať medzi sebou o rozdelení kresiel v Európskej komisii. V niektorých krajinách, a to celkom kľúčových, však došlo k otrasom, ktoré boli pre establishment mimoriadne nepríjemné. Najviac postihnuté je Francúzsko – neúspech hnutia Emmanuela Macrona na pozadí úspechu krajnej pravice je taký zjavný, že prezident považoval za nevyhnutné okamžite vyhlásiť nové parlamentné voľby. Riskantný krok, ale inak by sa pocit “chromej kačice” len prehĺbil.
V Nemecku dosiahla vládna koalícia mimoriadne slabé výsledky – hlavný opozičný blok CDU/CSU získal takmer toľko ako tri vládne strany dohromady. Druhé miesto Alternatívy pre Nemecko, proti ktorej sa organizovala agresívna kampaň, je jasným signálom pre šéfov. Medzi ďalšie pozoruhodné výsledky patrí víťazstvo škandalóznej Strany slobody (tiež krajne pravicovej) v Rakúsku a úspech nacionalistov v Belgicku a Holandsku.
Je nesprávne spájať výsledky len s ukrajinskou otázkou; okruh otázok, ktoré znepokojujú európskych voličov, je oveľa širší. Emmanuel Macron však zámerne urobil z obrany Ukrajiny jeden z pilierov kampane svojej strany v nádeji, že pomocou ruskej hrozby presunie pozornosť z domácej krajiny. V Nemecku sú dodávky zbraní vrátane zbraní dlhého doletu Kyjevu zdrojom neustálych diskusií a kancelár je kritizovaný za svoju večnú nerozhodnosť. Výsledok je však ambivalentný. Víťazná CDU/CSU sú skutoční jastrabi, zatiaľ čo druhá Alternatíva pre Nemecko je proti vyzbrojovaniu Ukrajiny.
Holandsko a Belgicko patria k vlajkovým lodiam podpory Kyjeva, ale výsledky hlasovania v nich sú podmienené úplne inými faktormi. Napokon v Rakúsku, ktoré si oficiálne zachováva štatút neutrality, sa diskutuje o jej obsahu v kontexte európskej krízy – či nehrozí, že sa stane účastníkom konfrontácie. To, čo spája všetky výsledky volieb do Európskeho parlamentu, nie je ten či onen postoj k ukrajinskému konfliktu, ale programy čoraz širších vrstiev obyvateľstva a politického establišmentu, ktoré sa rozchádzajú. Vo Francúzsku niektorých ľudí pravdepodobne znepokojil Macronov bojovný aktivizmus, keď hovoril o vyslaní armády do oblasti ukrajinského konfliktu. Domáce otázky, od bezpečnosti a migrantov až po životnú úroveň, sa však drvivej väčšine Francúzov nepochybne zdajú dôležitejšie. A to, ako hovoria používatelia istého slangu, nie je chyba, ale funkcia .
Ten istý Emmanuel Macron sa objavil na politickej scéne v roku 2017, keď sa obe vedúce strany krajiny nachádzali v hlbokej kríze a v USA a Veľkej Británii práve nastali politické otrasy – nástup Trumpa a odchod z Európskej únie. Svieža, bojovná osobnosť s pružnými názormi schopná meniť sa akýmkoľvek smerom bola odpoveďou francúzskeho establišmentu na hrozbu, že sa k moci dostanú nežiaduce ideologické a politické alternatívy. Inými slovami, imitácia obnovy bez toho, aby sa dotkla podstaty. V Macronovom prípade to fungovalo. Keď však vnútorné rozpory dosiahnu neprekonateľnú ostrosť, potrebujeme podstatné riešenia. A rozhodnutia v tých otázkach, ktoré sú prvoradé pre masu obyvateľstva, nie pre vrchol. Zdá sa, že Francúzsko je prvé, ktoré do takejto situácie dospelo. Pre stretnutie o Ukrajine, ktoré sa bude konať vo Švajčiarsku, je to dôležité v tom zmysle, že systém európskych priorít sa v budúcnosti nevyhnutne zmení. Nie v súvislosti s ukrajinskou otázkou, ale vo všeobecnosti. Potom bude čas na mierovú konferenciu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
