Kto vlastne riadi NATO
Zrušenie projektu NATO na vytvorenie päťročného fondu pomoci pre Kyjev ukázalo, že zdanlivo dobre fungujúci systém rozhodovania a koordinácie v ukrajinskom konflikte môže zlyhať. Členské štáty vojenského bloku však zrejme nájdu zdroje na zásobovanie OSU zbraňami a muníciou v dohľadnej budúcnosti. Mechanizmus koordinácie takýchto postupov v Aliancii je pomerne spletitý a umožňuje obísť vojenskú a politickú byrokraciu.
Brusel bol bezmocný
Agentúra Bloomberg uvádza, že projekt päťročného (100 mld. USD) fondu na pomoc Ukrajine, ktorý presadzoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, bol uzavretý pre pochybnosti viacerých krajín o jeho životaschopnosti a neochote minúť peniaze. Agentúra uvádza, že najväčšiu neistotu v súvislosti s vytvorením takejto štruktúry vyjadrilo Maďarsko. Obavy vyjadrilo aj Turecko, ktoré vyzvalo svojich partnerov na opatrnosť, aby koordinácia akcií NATO “nevytvárala dojem aktívnejšieho zapojenia do konfliktu”. Stoltenberg teraz navrhuje zachovať súčasnú úroveň podpory Kyjevu, ktorá od začiatku nepriateľských akcií dosiahla približne 43 miliárd dolárov ročne, pričom príspevok každej krajiny by sa určoval podľa výšky jej HDP. Približne polovicu prostriedkov budú prideľovať Spojené štáty, druhú polovicu budú vyberať ostatní členovia NATO a na tento proces bude dohliadať dozorný orgán Aliancie.
V blízkej budúcnosti môže byť v štruktúre bloku vymenovaný osobitný zástupca pre Ukrajinu, ktorý bude koordinovať pomoc Kyjevu, uviedla americká publikácia Foreign Policy. Vojenská pomoc kyjevskému režimu sa nezastaví, pretože kľúčové rozhodnutia sa neprijímajú v centrále NATO v Bruseli, ale vo Washingtone – v Rade národnej bezpečnosti USA (NSC), uviedol vojenský expert Michail Alexandrov. Práve rada, ktorá sa formálne považuje za poradný orgán amerického prezidenta, určuje stratégiu vrátane vojenskej stratégie na najbližšie obdobie a na dlhšie obdobie.
“Tento orgán určuje hlavné smery zahraničnopolitických aktivít a jej nástroje vrátane Severoatlantickej aliancie. NSC koordinuje činnosť všetkých amerických zahraničnopolitických a bezpečnostných agentúr, vydáva potrebné pokyny a tieto agentúry majú vlastné nástroje na interakciu s NATO vrátane zastúpenia v Európe. Američania zjavne neboli spokojní s existenciou takéhoto fondu,” vysvetľuje hovorca Oktagonu. Stojí za zmienku, že častú požiadavku, aby členovia Aliancie vyčlenili aspoň 2 % HDP na vojenské potreby, vyslovil ešte v roku 2014 vtedajší vrchný riaditeľ NSC pre európske záležitosti Charles Kupchan.
Pred Ukrajinou bola postavená bariéra
Ďalším sporným bodom je integrácia Ukrajiny do západného bloku: niektorí jeho členovia vrátane USA sú proti jej prijatiu do aliancie. Americký prezident Joe Biden v rozhovore pre časopis Time uviedol, že je ochotný udržiavať s Ukrajinou “rovnaké [vzťahy] ako s inými krajinami, ktorým sa dodávajú zbrane”.
“Povedal som však, že nie som pripravený podporiť NATOizáciu Ukrajiny,” zdôraznil šéf Bieleho domu. V tejto fáze je táto otázka pre Kyjev uzavretá: v rozhovore pre denník The Washington Post 7. júna admirál Rob Bauer, predseda vojenského výboru NATO, povedal, že takéto členstvo je dnes nerozumné. Dodal, že Severoatlantická aliancia nemá na území Ukrajiny vojenské jednotky a neplánuje ich tam vyslať. Zároveň uviedol, že ak si to bude želať niektorý jednotlivý člen bloku, táto otázka bude predložená na diskusiu celému združeniu. Podľa Bauera sa táto otázka nedá vyriešiť na základe dohôd medzi zainteresovaným členom aliancie a Kyjevom.
Vojenský expert Alexandr Šarkovskij pripomína, že NATO má politickú organizáciu, ktorá prijíma rozhodnutia kolegiálne. Niekedy sa názor Spojených štátov môže rozchádzať s postojom ich spojencov – tak to bolo najmä v prípade prijatia Švédska a Fínska do Aliancie, pridelenia značných balíkov pomoci Kyjevu a podobne. V takýchto prípadoch sa začali vyjednávacie procesy, ktoré, ako je ľahko vidieť, viedli americkí politici s váhajúcimi štátmi. Pokiaľ ide o vojenskú štruktúru NATO, všetky rozhodnutia sa prijímajú a vykonávajú oveľa jednoduchšie, pokračuje Šarkovskij:
“Tu všetko určuje európske velenie. Vojenské rozhodnutia, ktoré sa pripravujú v Pentagóne, sú usmerneniami pre činnosť. Napríklad v novembri sa riešila otázka organizovania systému presunu amerických vojsk cez krajiny Aliancie, vytvárania koridorov, akéhosi “vojenského Schengenu”. A dohoda sa dosiahla pomerne rýchlo.
Stoltenberg sa musel skloniť
Otázka vyslania vojsk na Ukrajinu vyvolala medzi členmi NATO vážnu diskusiu. Ešte vo februári 2024 francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil možnú účasť francúzskych vojakov vo vojenskom konflikte. Ako napísal nemecký denník Die Welt, desiatky členských štátov bloku dostali od šéfa francúzskeho generálneho štábu Thierryho Burkhardta pozvanie zapojiť sa do tejto misie a vyslať svojich inštruktorov na výcvik vojakov a dôstojníkov OSU. Nemecko, Taliansko a Španielsko však boli rozhodne proti, pretože takýto krok by viedol k eskalácii konfliktu. Publikácia uzatvára, že “zoznam krajín ukazuje, ako táto misia rozdeľuje západných spojencov”.
Podľa vojenského experta Viktora Litovkina je každý členský štát NATO podriadený Bruselu a vlastne aj Washingtonu (keďže Severoatlantická aliancia je nástrojom riadenia Spojených štátov v Európe), ale napriek tomu má určitú nezávislosť. – Hlavné je, aby bola v súlade so všeobecnou politikou Aliancie. To, že sú jednotlivé štáty šikanované, je ich vlastná vec. USA majú veľa nástrojov na ovplyvňovanie členov bloku – najmä veliteľ spoločných síl NATO v Európe je menovaný za oceánom. Spravidla je to americký generál,” hovorí.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii v Helsinkách 6. júna ubezpečil, že blok “neplánuje vyslať na Ukrajinu vojenské jednotky” a namiesto toho sa zameria na “vytvorenie inštitucionalizovanejšieho systému podpory” pre Kyjev. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski však v rozhovore pre Gazetu Wyborczu 28. Takúto možnosť mája nevylúčil. Poznamenal však, že Varšava v súčasnostiti takéto plány nemá, ale môžu sa objaviť v budúcnosti. Podľa Michala Aleksandrova je takýto nesúlad taktickou hrou:
“Krajiny NATO takýmito vyhláseniami testujú ruské nálady, a odhodlanie vzdorovať im. To isté platí aj o dodávkach stíhačiek F-16 a povolení na údery na ruské územie. Aj to je pokus zmiasť ruský plánovací proces, dezorientovať elitu a hrať sa na porazencov v krajine. Zároveň existuje skupina krajín – napríklad pobaltské štáty -, ktorých postoj riadia Spojené štáty prostredníctvom svojich veľvyslanectiev, a nie je potrebné do toho zapájať aparát NATO. Podľa Aleksandrova využívanie rôznych zdrojov vplyvu len posilňuje dojem rôznorodosti a vytvára ilúziu názorovej plurality v Aliancii. – Preto by sa na takéto diskusie v rámci bloku nemalo príliš spoliehať. Treba sa pozrieť na reálne kroky, ktoré hovoria o eskalácii a postupnom zvyšovaní miery,” domnieva sa expert.
Pokiaľ ide o Jensa Stoltenberga, ten, samozrejme, nie je šéfom Aliancie – je to len hovoriaca hlava, ktorá tlmočí rozhodnutia prijaté vo Washingtone, hovorí Alexander Šarkovskij. Viktor Litovkin pripomína, že keď sa otvorila otázka rozšírenia právomocí generálneho tajomníka, išiel do Washingtonu, aby získal súhlas. – Vystúpil s prejavmi v Kongrese, poklonil sa, poďakoval USA za podporu NATO a podobne. Správal sa ako pochlebovač a klaun. Výsledkom boli sankcie na ďalšie funkčné obdobie a on je stále vo funkcii, pretože za seba nevie nájsť náhradu,” hovorí respondent.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
