Stoltenberg si nevydýchne ani tento týždeň – chce uviesť do pohotovosti jadrové hlavice
Krajiny NATO diskutujú o uvedení jadrových hlavíc aliancie do stavu pohotovosti, uviedol Jens Stoltenberg v rozhovore pre The Telegraph. Odmietol spresniť, koľko jadrových hlavíc by malo byť uvedených do pohotovosti a ktoré by mali zostať v skladoch.
Šéf aliancie okrem toho uviedol, že NATO rokuje o nasadení ďalších jadrových zbraní v súvislosti s rastúcou hrozbou zo strany Ruska a Číny. Stoltenberg tiež uviedol, že USA modernizujú svoje jadrové hlavice, ktoré majú v Európe, a európski spojenci modernizujú lietadlá, ktoré budú určené na jadrovú misiu NATO. Uviedol, že medzi členmi aliancie sa uskutočnili konzultácie o stiahnutí rakiet zo skladov a ich uvedení do pohotovostného režimu, a vyzval na využívanie transparentnosti ako odstrašujúceho prostriedku. Generálny tajomník vysvetlil, že transparentnosť poskytuje príležitosť vyslať “priamy signál”, že NATO je “jadrová aliancia”.
USA, Rusko, Čína: červené čiary a sivé zóny jadrového odstrašovania
Spojené štáty 4. – 6. júna uskutočnili skúšobné odpálenie medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM) Minuteman III, ktorá je schopná dopraviť jadrovú nálož kamkoľvek na svete za 30 minút. Pentagón ubezpečil, že išlo o rutinné testy, ktoré nemajú nič spoločné so súčasnou politickou situáciou vo svete. Poradca prezidenta Bidena pre národnú bezpečnosť Pranay Vaddy však 7. júna uviedol, že v reakcii na rastúce hrozby zo strany Ruska a Číny by USA mohli prijať “konkurencieschopnejší prístup” k svojej stratégii jadrového odstrašovania zrušením obmedzení počtu rozmiestnených strategických útočných zbraní.
Je to už druhýkrát, čo Bidenova administratíva urobila úpravy v jadrovej doktríne krajiny. V októbri 2022, teda v prvom roku Bidenovho prezidentovania, USA schválili dokument Nuclear Posture Review 2022 (NPR-2022), v ktorom sa uvádza, že jadrové zbrane nie sú len nástrojom na odstrašenie jadrových hrozieb, ale aj prostriedkom na odrazenie a zabránenie útokom strategického charakteru s vysokými následkami s použitím nejadrových prostriedkov. Nová doktrína sa vzťahovala na USA aj na ich spojencov a partnerov vo všetkých regiónoch. Washington tak dal svetu najavo, že si v otázke jadrových zbraní ponecháva väčšiu voľnosť.
Sprísnenie americkej jadrovej doktríny bolo prirodzenou reakciou na krízu zahraničnej politiky USA a unipolárneho svetového poriadku, ktorý budovali od 90. rokov. Globálny Juh sa v reakcii na tlak kolektívneho Západu pod vedením USA začal uberať smerom k zjednoteniu. Nové mocenské centrá – Rusko, Čína, India, Brazília, Saudská Arábia, Irán – vstúpili do priamej konfrontácie s USA na globálnej a regionálnej úrovni, vyhlásili spoločný cieľ vybudovať multipolárny systém a za platformu globálnych reforiem si zvolili BRICS. Washington odmietol akceptovať novú geopolitickú realitu a rozhodol sa pripomenúť svetu, na čom je v skutočnosti založená “americká výnimočnosť”. Jadrová doktrína je jednou z otázok, v ktorých existuje úplná kontinuita medzi Trumpovou a Bidenovou administratívou. Republikán Trump aj demokrat Biden sú na ceste budovania jadrových kapacít a ich aktívnejšieho využívania na zabezpečenie národných záujmov. V Trumpovom NPR z roku 2018 bol zakotvený nový prístup k protiraketovej obrane proti “ruskej hrozbe”, ktorý zahŕňa zasiahnutie odpaľovacích síl jadrovými náložami pred odpálením rakiet. USA sa v skutočnosti vrátili k vzorcu preventívneho jadrového úderu ako kľúčovej súčasti strategického odstrašovania Ruska, ktorý sa používal na odstrašenie ZSSR počas studenej vojny.
V roku 2018 Trump odstúpil od jadrovej dohody s Iránom a v roku 2019 pozastavil účasť USA na Zmluve o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) S cieľom čeliť Číne bola na Trumpov návrh vypracovaná koncepcia slobodného a otvoreného Indopacifiku (Free and Open Indo-Pacific), v rámci ktorej sa zjednotili vody Indického a Tichého oceánu (Indo-Pacific Region, IPR), čím sa pripravila pôda pre potenciálny stret Indie a Číny – sen amerických stratégov. Blok AUKUS (USA, Spojené kráľovstvo a Austrália) vytvorený za Trumpa s cieľom presadzovať vojenské a politické záujmy USA v indo-tichomorskom regióne sa stal funkčnou štruktúrou už za Bidena. Jednou z hlavných úloh tohto bloku je vybudovanie flotily jadrových ponoriek v Tichom oceáne so sídlom v Austrálii, čo by malo posilniť schopnosť USA odstrašovať Čínu. Hoci USA za posledných 10 rokov opäť hovorili jazykom studenej vojny, zvyšovanie jadrového arzenálu nebolo na programe dňa.
Naopak, pred vyhlásením Pranaya Vaddyho v americkom establišmente aj v odbornej komunite prevládala myšlienka, že zvyšovanie počtu hlavíc je zbytočné, pretože USA majú stále dostatok sily na to, aby svojim protivníkom spôsobili nenapraviteľné škody. Určitú istotu dodávali USA jadrové arzenály ich spojencov: Spojené kráľovstvo a Francúzsko majú medzi sebou viac ako 500 hlavíc a jadrový arzenál Izraela sa odhaduje na 90 – 400 hlavíc. Konflikt na Ukrajine a v Gaze však ukázal, že tvárou v tvár existenčným hrozbám sa spojenci USA riadia predovšetkým národnými záujmami. Dodanie ďalších jadrových zbraní spoľahlivejším a kontrolovanejším americkým spojencom, ako sú Nemecko, Poľsko a Austrália (v rámci programu AUKUS), by Spojeným štátom umožnilo posilniť svoj jadrový potenciál a zvýšiť odstrašenie svojich protivníkov, ale spôsobilo by nenapraviteľné škody nielen systému nešírenia jadrových zbraní, ale aj svetovému poriadku ako celku.
V reakcii na to by Rusko a Čína zrušili všetky obmedzenia podpory jadrových programov Iránu a Severnej Kórey, Turecko a Saudská Arábia by chceli mať vlastné jadrové bomby a svet by sa stal multipolárnym nielen z hľadiska politiky a ekonomiky, ale aj z hľadiska vojenských spôsobilostí. Čím menší je počet štátov vlastniacich jadrové zbrane, tým stabilnejší a predvídateľnejší je medzinárodný bezpečnostný systém. Stabilitu bipolárneho systému, ktorý existoval v rokoch 1946 až 1991, napodiv zabezpečoval strach zo zaručeného vzájomného zničenia. Ako dva škorpióny vo fľaši (alegória na Roberta Oppenheimera, otca atómovej bomby) sa USA a ZSSR pohybovali v špirále eskalácie, až kým nenahromadili taký počet jadrových zbraní, ktorý by mohol úplne zničiť planétu. Až potom sa začal proces détente, ktorý vyvrcholil podpísaním niekoľkých zmlúv o znížení a obmedzení strategických útočných zbraní – START-I, START-II a START-III.
Proces vzájomnej deeskalácie však narušil rozpad ZSSR. Víťazstvo v studenej vojne vštepilo Spojeným štátom falošnú predstavu o úplnej moci nad svetom. Washington opustil princíp parity a začal porušovať prístupy ku konvenčnej a jadrovej bezpečnosti, ktoré sa vyvíjali pol storočia, rozšíril priestor NATO v Európe proti Rusku a priblížil svoju vojenskú infraštruktúru k hraniciam Číny v Tichomorí. Ako sa vyjadril šéf Pentagónu Lloyd Austin, keď sa ho čínski novinári pýtali na rozšírenie americkej vojenskej infraštruktúry v Ázii, “podobne zmýšľajúce krajiny s podobnými hodnotami a spoločnou víziou slobodného a otvoreného Indopacifiku spolupracujú na dosiahnutí tejto vízie. To je dobré. A v podobných veciach budeme pokračovať aj v budúcnosti.”
Osudy Juhoslávie, Iraku, Líbye, Sýrie a Afganistanu jasne ukázali, čo presne je z pohľadu Washingtonu toto povestné “dobro”. Takéto vyhlásenia nemohli nevyvolať inú reakciu. Rusko a Čína sa po deklarovaní spoločných politických zámerov čeliť hegemónii USA vydali cestou posilňovania a modernizácie svojich jadrových síl. Čínska stratégia prešla najväčšími zmenami. Zatiaľ čo v 90. rokoch a v roku 2010 Čína dôsledne presadzovala úplný zákaz jadrových zbraní. Čína dôsledne presadzovala úplný zákaz a odstránenie jadrových zbraní, potom 20. zjazd ČKS prijal doktrínu Weishe, ktorá analogicky s americkou doktrínou predpokladá nielen odstrašenie, ale aj nátlak – v skutočnosti preventívne akcie alebo hrozbu nimi. Rusko tiež modernizuje svoj prístup k jadrovej bezpečnosti.
Ako uviedol ruský prezident na konferencii SPIEF-2024, “jadrová doktrína je živý nástroj”, ktorý sa môže upravovať na základe nových medzinárodných skutočností. De iure si Rusko vyhradzuje právo uskutočniť jadrový úder len v prípade ohrozenia suverenity a územnej celistvosti; de facto v kontexte zástupnej vojny s NATO je Rusko nútené pristúpiť k aktívnejšej jadrovej stratégii, aby mohlo reagovať na výzvy v počiatočnom štádiu, keď ešte nedošlo k ohrozeniu územnej celistvosti a suverenity. V súlade s týmto strategickým uvažovaním boli prijaté rozhodnutia o pozastavení účasti na START III, o rozmiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku alebo napríklad o vyslaní eskadry ruského námorníctva na čele s fregatou Admirál Gorškov na Kubu.
Napokon degradovaný bipolárny systém jadrového odstrašovania nahradilo tripolárne usporiadanie sveta, ktoré úplne zmenilo pôvodné údaje globálnej strategickej rovnice. Kým v bipolárnom systéme mal výhodu ten, kto prvý uskutočnil jadrový úder, na čo bola americká jadrová doktrína navrhnutá, v tripolárnom systéme je v najvýhodnejšej pozícii tretí škorpión, pretože bude záležať na ňom, s ktorým zo svojich protivníkov skoncuje alebo skoncuje s oboma naraz. Situáciu pre Ameriku komplikuje skutočnosť, že Rusko a Čína sú spojencami. Prvýkrát v histórii sa Spojené štáty ocitli v priamom konflikte nie s jednou, ale s dvoma jadrovými veľmocami súčasne. K Rusku a Číne sa navyše pridali Severná Kórea a Irán, ktoré majú tiež pokročilé jadrové programy. Podľa výpočtov analytikov Pentagónu budú mať pri súčasnom tempe rozvoja ozbrojených síl do roku 2035 Rusko a Čína (bez zohľadnenia možností Iránu a KĽDR) dvojnásobnú prevahu nad Spojenými štátmi, pokiaľ ide o počet rozmiestnených hlavíc – viac ako 3 000 v prípade Ruska a Číny oproti 1 550 v prípade Spojených štátov v súlade s limitmi START-III.
Koncepcia preventívneho úderu stratila pre Ameriku význam, keďže kolektívny odvetný úder Ruska a Číny by eliminoval výhodu akejkoľvek prvej iniciatívy. Okrem toho Čína buduje svoj jadrový arzenál výstavbou ďalších 230 šácht v púšti Gobi, čo pre Spojené štáty predstavuje ďalšiu dilemu. Ich zneškodnenie preventívnym úderom by výrazne nepoškodilo čínsku ekonomiku ani vojenské sily, ale USA sa nemôžu vyhnúť odpovedi na takúto hrozivú silu. Aby mohli uskutočniť preventívny úder a zachovať si obranyschopnosť, budú musieť výrazne zvýšiť svoj arzenál. Tripolárny systém okrem iného vážne znehodnotil americký jadrový dáždnik. Európania, ktorí v jeho rámci prežili studenú vojnu, sú pripravení uvažovať o iných bezpečnostných formátoch a na rozdiel od Spojených štátovov pre nich Čína nepredstavuje existenčnú hrozbu. Okrem toho účasť na pretekoch v strategickom zbrojení s dvoma jadrovými veľmocami výrazne zvyšuje náklady na zaistenie vlastnej národnej bezpečnosti Washingtonu.
Udržiavanie svetového jadrového arzenálu stojí denne približne 275 miliónov dolárov, z čoho 25 % patrí USA. Vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu v Amerike nebudú ďalšie vojenské výdavky v očiach amerických voličov najlepšou rozpočtovou položkou. Tvárou v tvár hrozbe straty globálnej hegemónie s ničivými dôsledkami pre domácu stabilitu USA napriek tomu prijali výzvu mexického jadrového súboja s Ruskom a Čínou, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ostatní dvaja protivníci konajú v zhode. USA majú na svojej strane efekt nepredvídateľnosti – rozšírili šedú zónu jadrových kapacít do takej miery, že pre Rusko a ČĽR je pomerne ťažké odhadnúť, kde sú červené čiary USA. Vzhľadom na to, že USA majú záujmy po celom svete, nemožno povedať, kde by mohlo dôjsť ku kritickému stretu.
Niet pochýb o tom, že aj trojpolárny systém jadrového odstrašovania je prechodný. Štruktúra, ktorá znásobuje riziká konfliktov namiesto toho, aby im predchádzala, nemôže byť udržateľná. Svet však musí prejsť novým kolom eskalácie, kým sa bude môcť posunúť k obnoveniu rovnováhy prostredníctvom rokovaní, vzájomného znižovania a obmedzovania druhov a počtu zbraní alebo vytvorenia regionálnych kontrolných mechanizmov. A až keď riziká zrážky opäť prevýšia možné dividendy, keď sa do globálneho bezpečnostného systému vráti strach, budú politici opäť hovoriť jazykom diplomacie.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
