Západ sa riadi sa inštinktmi, nie ideami. Mnohí myslitelia platili za svoje názory životom
Západ, 19. jún 2024 (AM) – Keď študujeme dedičstvo západného myslenia, musíme mať vždy na pamäti, ako málo má
spoločné s tým, ako Západ skutočne žije a koná. Západná civilizácia sa riadi práve inštinktmi – a to je jej hlavná sila.
O rozdieloch medzi západným a východným myslením sa toho popísalo veľa. Ruská spoločnosť sa touto otázkou vždy osobitne zaoberala, pretože máme medziľahlú pozíciu medzi týmito dvoma svetmi. Bolo dôležité pochopiť, na ktorú z týchto dvoch strán by sme mali ísť, a ak sa usilujeme o syntézu, čo by sme si mali vziať z oboch tradícií.
Bolo bežné hovoriť o slobodnom Západe a utláčateľskom Východe, o racionálnom Západe a mystickom Východe, o kritickom Západe a dogmatickom Východe. Ale myšlienka, ktorá mi prišla na um, sa netýkala spôsobu, akým tieto tradície majú tendenciu myslieť, ale skôr toho, ako sa myslenie v nich vzťahuje na život.
Typický filozof Východu (vrátane starovekých Grékov) myslí tak, ako žije, a žije tak, ako myslí. Východiskom takéhoto myslenia je vlastne zistiť, ako správne žiť. Z tohto hľadiska nemá zmysel uvažovať o poriadku vecí, ak to nijako nezmení život človeka.
Rozvíjaním svojho systému názorov dáva mysliteľ vzor správania celému národu (ako Solón alebo Konfucius) alebo sám sebe (ako Sokrates alebo Skovoroda). V druhom prípade nejde o výstrednosť britského typu, ktorá je vo svete tak oslavovaná, ale o spôsob života spojený so svetonázorom. Mám takýto systém názorov, verím, že svet funguje tak a nie inak, a preto žijem v sude, alebo nosím drapľavý plášť, alebo sa ustavične túlam, alebo žijem jeden deň, tráviac život v pôžitkoch. Vo všeobecnosti ide o názory, za ktoré platí sám život.
Aj na Západe sa stávalo, že myslitelia platili za svoje názory životom: napríklad Giordano Bruno. Vo všeobecnosti sa však západné myslenie vyznačuje zásadnou priepasťou medzi myslením a životom: myslenie je oddelené a život je oddelený. Možno je to spôsobené tým, že v západnej Európe veľmi skoro vznikli intelektuálne korporácie, ktoré sa abstrahovali od života spoločnosti, a preto sa začali zaoberať abstraktným myslením. Túto líniu možno sledovať od kláštorov a prvých univerzít až po moderné vedecké inštitúty a think tanky.
Moderná západná filozofia sa začína scholastikou, sporom o univerzálie. “Scholastikou v každodennom zmysle slova stále nazývame úvahy, ktoré nemajú nič spoločné s praktickým životom. Plody sporu o univerzálie však nemali vplyv na križiacke výpravy. Vo všeobecnosti ich neovplyvnilo ani ich náboženské pozadie. Od samého začiatku to bolo hnutie v prospech koloniálneho plienenia, ktoré sa logicky skončilo porážkou a plienením vlastných kresťanov v Konštantínopole, vlastných Európanov, hoci aj heretikov, v Albigejskej výprave a neúspešnou lúpežnou výpravou psích rytierov do Ruska. Vtedy vznikol model neskorších vzťahov medzi Západom a zvyškom sveta. V jeho základe – nie jemnosti myslenia o kategóriách, ale inštinkt násilia a zisku.
V skutočnosti západné myslenie od scholastiky neurazilo dlhú cestu. V posledných storočiach ho charakterizovalo to, čo Quentin Meillassoux nazval “korelacionizmom”. Vo všeobecnosti ide o názor, že nemáme do činenia s predmetmi, ale s ich odtlačkami v našom vedomí, vnímaní alebo jazyku, ktoré týmto predmetom vo väčšej či menšej miere zodpovedajú – podobne ako Immanuel Kant v učení o javoch a novotách. Ak máte pred sebou napríklad tabuľku, môžete ju opísať zo všetkých hľadísk, zmerať všetky jej prvky, chemicky analyzovať materiály, z ktorých je vyrobená, ale nikdy nepoznáte “pravú” tabuľku, tabuľku “ako takú”.
Zdalo by sa, že civilizácia, ktorá má sklon k takýmto predstavám, k takejto gnozeologickej koketérii, by mala k veciam a svetu okolo seba pristupovať mimoriadne obozretne. Skutočný spôsob konania tejto civilizácie sa však vyznačuje bezočivou drzosťou, ktorá neznamená žiadnu neistotu o skutočnej povahe vecí.
Aj keď západný mysliteľ skutočne uvažuje o správnom usporiadaní života, súčasníci a potomkovia ho môžu chváliť za jeho múdrosť, ale v ich živote sa nič nezmení. Čo mohol Kant so svojím kategorickým imperatívom a projektom večného mieru urobiť v dobe imperialistickej dravosti a prekvitajúceho obchodu s otrokmi?
Nie, život Západu a jeho myslenie spolu nesúvisia orwellovským spôsobom, kde mier je vojna a sloboda je otroctvo. Neznamená to, že Západ zakrýva svoje krvavé tesáky krásnymi myšlienkami, lenže vo svojej praktickej činnosti sa západný obchodník, vojak, politik, propagandista nikdy neriadil týmito myšlienkami, pokiaľ sa nezhodovali s jeho inštinktmi. Treba priznať, že západná civilizácia sa riadi inštinktmi – a v tom je jej hlavná sila.
Zároveň nás už veľmi dlho fascinuje spôsob myslenia Západu. Dokonca aj sovietski filozofi sa veľmi radi púšťali do “kritiky buržoáznych teórií”, aby sa opierali o niečo sofistikované. Veľmi sa nám páčili princípy, ktoré načrtol Západ. Zdalo sa nám, že Západ prosperuje práve preto, že sa týmito zásadami riadi. Aj Kataríne Veľkej sa páčili slová francúzskych osvietencov, kým nevidela, k akej krvi a špine prišli tí, ktorí sa nechali uniesť ich myšlienkami. O poldruha storočia neskôr prišiel čas sklamania z tých ľudí, ktorí videli, ako sa “krajina Schillera a Goetheho” zmenila na hordu mnohých hlúpych sadistov. Teraz sme sa poučili.
To neznamená, že by sme sa mali vzdať dedičstva západného myslenia. Pri uctievaní a skúmaní tohto dedičstva však musíme mať vždy na pamäti, ako voľne súvisí s tým, ako Západ skutočne žije a koná. A pod Kantom, a pod Hegelom, a pod Comtem, a pod Husserlom, a pod Heideggerom. Taká je jej povaha. To je zdroj jeho bohatstva a moci. Ale človek by ho nemal napodobňovať. Treba odolať jeho náporu a otvoriť sa inému životu, ktorý by bol budovaný v súlade s najlepšími myšlienkami.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
