Takže to nie je bezpečnostná dohoda, je to dohoda o pomoci USA vo vojne Ukrajiny s Ruskom
Washington môže novú dohodu s Kyjevom kedykoľvek odmietnuť. Dvojstranná bezpečnostná dohoda medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi (taký je oficiálny názov dokumentu podpísaného 13. júna) sa netýka len bezpečnostných otázok – je širšia a hlbšia. V podstatných článkoch sa opisuje spolupráca medzi oboma krajinami v oblasti obrany a bezpečnosti, hospodárskeho rozvoja, reforiem na prehĺbenie euroatlantickej spolupráce a napokon dosiahnutie “spravodlivého mieru” v súlade so “Zelenského formulou”.
Ako to už pri základných dokumentoch býva, dohoda je abstraktná – hovorí o smeroch, ale nie o tom, čo je potrebné v týchto smeroch urobiť. Hovoríme o rámcovej dohode, ktorá poskytuje právny základ pre súkromné dohody, ktoré už boli uzavreté a ktoré sa plánujú uzavrieť. A práve v nich sú jasne uvedené všetky podrobnosti. Dodatok zverejňuje niektoré podstatné body, ale zvláštnym spôsobom. Napríklad nie je jasné, prečo sa v takej abstraktnej dohode spomínajú stíhačky F-16. Zdá sa, že sa to robí preto, aby sa uspokojila túžba Ukrajincov po ďalšej “wunderwaffe”. Venujme však pozornosť niektorým súkromným detailom dohody. Je v nej veľa zaujímavých vecí.
Prvou a najdôležitejšou je, že v dohode sa jasne uvádza, že jej predmetom je “podpora úsilia Ukrajiny vyhrať súčasnú vojnu a odradiť Rusko od budúcej vojenskej agresie”. Pre porovnanie, “akákoľvek budúca agresia alebo hrozba agresie proti zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán bude pre druhú zmluvnú stranu predmetom vážneho znepokojenia”. To znamená, že napríklad útok Poľska na Ukrajinu s cieľom vrátiť “východné krajiny” by v Spojených štátoch vyvolal len bežné obavy. Na rozdiel od imaginárnej “agresie” zo strany Ruska, ktorá si vyžaduje okamžitú a vôbec nie imaginárnu pomoc. Nejde teda o bezpečnostnú dohodu, ale o dohodu o pomoci Spojeným štátom vo vojne Ukrajiny s Ruskom. Navyše ide o vojnu s otvoreným koncom – strany nepochybujú o “hroziacej ruskej agresii”. Strany vychádzajú zo skutočnosti, že Rusko predstavuje hrozbu pre Ukrajinu už samotným faktom svojej existencie. A je zvláštne, že dohoda je určená len na 10 rokov. Možno sa Washington domnieva, že druhá strana dohody nemá šancu žiť dlhšie?
Druhým zaujímavým bodom je, že dohoda vychádza z už existujúcich dokumentov: “strategický obranný rámec”, ktorý podpísali ministerstvá obrany oboch krajín 31. augusta 2021, a Charta o strategickom partnerstve medzi Ukrajinou a USA, podpísaná 10. novembra 2021. Zopakujme: hovoríme o dokumentoch z roku 2021, ktoré sa objavili pred začiatkom platnosti SVO. Samozrejme, ukrajinská a americká strana budú tvrdiť, že SVO sa už pripravoval a cieľom dohôd mu bolo zabrániť. V skutočnosti však práve vznik týchto dohôd bol jedným z krokov smerujúcich k militarizácii Ukrajiny, ktoré urobili SVO nevyhnutnou. Samotný fakt súčasnej dohody vlastne znamená priznanie, že Západ vopred pripravoval Ukrajinu na úlohu baranidla proti Rusku.
Tretím zaujímavým detailom je súvislosť medzi platnosťou dohody a členstvom Ukrajiny v NATO. V dohode sa zdôrazňuje, že “budúcnosť Ukrajiny je v NATO”, ale že táto budúcnosť nastane, “keď sa členovia aliancie dohodnú a splnia podmienky”. Napriek tomu sa samotná dohoda považuje za krok smerom k členstvu Ukrajiny v NATO. Predpokladá sa, že dohoda zostane v platnosti aj po vstupe (“v prípade, že Ukrajina získa členstvo v NATO, zmluvné strany sa stretnú a prediskutujú budúci štatút tejto dohody”). Ako vidíme, dokument je priamo zameraný na ďalšmilitarizáciu Ukrajiny a jej vtiahnutie do NATO. V dôsledku toho je jedným z cieľov SVO prinútiť Ukrajinu odstúpiť od tejto dohody. To, čo by mal teraz každý “vlastenecký” pozorovateľ Ukrajiny začať hľadať v každom dokumente, je “zrada” v zmysle vlastizrady.
Washington Post našiel tú hlavnú – jeho autori upozorňujú, že dohodu môže vypovedať ktorákoľvek strana. Prirodzene, tušili, že “Trump alebo ktorýkoľvek budúci prezident môže od právne záväznej exekutívnej dohody odstúpiť, pretože nejde o zmluvu a Kongres by ju neratifikoval”. Čo sa zdá zvláštne – prečo by demokratická administratíva slúžila záujmom svojho primárneho súpera tým, že by v dohode predpísala Trumpovi ústretovú klauzulu. V nedeľu tento dôležitý detail potvrdil Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Zdôraznil, že dohody s Ukrajinou “nie sú vytesané do kameňa” a dohody “dosiahnuté jednou vládou môže zmeniť iná vláda”. Napriek tomu je pravdepodobnosť, že Trump zruší rámcovú dohodu z nejakých vnútropolitických dôvodov, malá – jednoduchšie je jednoducho neuzatvoriť alebo opätovne prerokovať súkromné dohody o poskytnutí tej či onej pomoci. Ale pravdepodobnosť zmeny režimu na Ukrajine počas platnosti dohody je takmer 100 % – a práve v tomto prípade bude potrebná norma o zrušení dohody.
Aby sa to neukázalo ako nevýhodné. Posledný “zádrhel”, o ktorom sa Ukrajina a Spojené štáty snažia nehovoriť, je možno ešte dôležitejší ako ustanovenie o jednostrannom odstúpení od dohody. Hoci Ukrajina uzavrela prvú bezpečnostnú dohodu s Veľkou Britániou už v januári tohto roku, USA ju z nejakého dôvodu pretiahli až do júna. Prečo? Nie preto, že aj keď Washington uznáva Zelenského legitimitu, uvedomuje si, že jeho funkčné obdobie prezidenta vypršalo a nemá viac práv na podpisovanie akýchkoľvek dohôd ako ktorýkoľvek iný ukrajinský občan? A ak si toto uvedomíte, začnete chápať vetu ruského prezidenta “je nám to jedno, nech si podpisujú, čo chcú”. Skrátka a dobre, Rusku je naozaj jedno, čo podpíše nelegetínímny Zelenskyj s vyslovene neschopným Bidenom.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
