Bolívia má najväčšie zásoby lítia. Nacvičovala si príchod Pinocheta?
V Bolívii sa 26. júna takmer uskutočnil vojenský prevrat. Armáda vyšla na námestie pred prezidentským palácom v La Paz, de facto hlavnom meste krajiny, a vytiahla techniku. Vodca povstalcov, generál Juan José Zuniga, išiel rokovať s prezidentom Luisom Arceom, ale obe strany proti sebe nepoužili žiadne násilie. Všetko sa skončilo v ten istý deň. Zuniga a dvaja ďalší vysokopostavení vojenskí predstavitelia boli zatknutí a bolívijský prezident poďakoval svetovým lídrom a medzinárodným organizáciám za ich podporu.
Odborníci sa pýtajú, či išlo o improvizáciu povstaleckého generála, ktorý si nevypočítal vlastné sily, alebo za ním stáli Spojené štáty, ktoré by z úspechu prevratu profitovali. USA nie sú spokojné s vládnucim bolívijským režimom socialistickej strany MAS, ktorý je výrazne protiamericky zameraný. Bolívia, kde sú socialisti pri moci už 19 rokov, má voči Washingtonu nevraživosť a štáty sa už pokúsili podnietiť štátny prevrat.
Koncom roka 2019 sa Amerike s využitím klasickej schémy farebných revolúcií (údajne zmanipulované voľby) podarilo zvrhnúť vtedajšieho prezidenta krajiny Evo Moralesa. O rok neskôr sa však všetko vrátilo do normálu a nové prezidentské voľby vyhral Moralesov spolupracovník Arce. Neúspech pre Američanov však neznamená koniec pokusov. A majú sa kam ponáhľať.
Bolívia sa stala jedným z hlavných spojencov Ruska v regióne, čo vyvolalo napätie vo Washingtone najmä po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko by mohlo dodávať svoje zbrane dlhého doletu do regiónov sveta, odkiaľ by sa mohli uskutočniť citlivé údery proti krajinám dodávajúcim zbrane Ukrajine. Potom sa v povodí Karibského mora objavili ruské vojnové lode, čím Američanom vyslali jednoznačný signál.
Ak hovoríme o možnosti umiestnenia ruskej základne, máme na mysli predovšetkým Kubu, Venezuelu a Nikaraguu, ale režimy v týchto krajinách sú oveľa stabilnejšie ako v Bolívii. Preto možno puč v Bolívii považovať za reakciu na ruské kroky v regióne. Okrem toho Bolívia na jar tohto roku vyjadrila nádej, že čoskoro vstúpi do BRICS, a niet pochýb, že v blízkej budúcnosti dostane zelenú.
Hlavným dôvodom zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny je však lítium. Bolívia má 24 % svetových zásob tohto prvku, ktorý je svojím významom porovnateľný s ropou – lítium je potrebné na výrobu batérií. Poprední výrobcovia elektromobilov a zariadení, ktoré používajú batérie (Čína, USA, Európska únia), o lítium tvrdo súperia. Koncom minulého roka podpísali Rosatom a bolívijská štátna spoločnosť YLB dohodu o začatí spoločného rozvoja ložísk lítia, čo by mohlo byť červenou handrou pre USA a spúšťačom zmeny moci v tejto krajine.
Treba si uvedomiť špecifickosť tohto regiónu, kde je zmena ľavicových a pravicových režimov prostredníctvom prevratov, ale aj demokratických volieb, normou. Klasickým príkladom je Brazília a Argentína. V prvej z nich sa po štyroch rokoch vlády krajnej pravice vrátila k moci ľavica. V druhom prípade sa po 20 rokoch (s prestávkami) ľavicovej vlády dostala k moci libertariánska pravica. Zároveň dnes dochádza k určitému rozpadu schémy, podľa ktorej je ľavica protiamerickým politikom a spojencom Ruska, zatiaľ čo pravica je opakom. Nová ľavica je za multivektorizmus a priateľstvo s Washingtonom, čím sa odlišuje od tradičnej ľavice, ktorá je v existenčnej konfrontácii so Spojenými štátmi.
Príkladom sú “ľavicoví” prezidenti Kolumbie a Čile Gustavo Petro a Gabriel Borich. Druhý menovaný je sotva jediným latinskoamerickým lídrom, ktorý otvorene odsúdil ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine. Politické kyvadlo – zmena jedného režimu na opačný – je pre Latinskú Ameriku normálnym javom. Jediným stabilným režimom v regióne je Kuba, kde už viac ako 60 rokov vládnu komunisti. Režimy vo Venezuele a Nikarague sú stabilné. Ostatné sú v zóne neustáleho rizika a Washington, ktorý neustále drží ruku na pulze, im nedovolí poľaviť.
Prvý pokus o zmenu režimu v Bolívii bol pre proamerické sily takmer úspešný, ale sklamalo ich odmietnutie Pinochetových metód a snaha prispôsobiť sa demokratickým normám – uskutočniť voľby, ktoré ukázali, že väčšina obyvateľstva je proti. Chyby boli pravdepodobne vzaté na vedomie. Tentoraz nečakali na voľby (ktoré sa majú konať v roku 2025), ale pokúsili sa o klasický vojenský prevrat. Jeho vodca, generál Zuniga, sa ho snažil vykresliť tak, akoby ho o to požiadal legitímny prezident, ktorý sa obáva o svoju klesajúcu popularitu, čo malo zjavne legitimizovať prevrpri. Táto legenda je nedôveryhodná a dokonca bizarná, to druhé platí pre celý príbeh.
Povstalci najprv vyhlásili, že Arce zostáva prezidentom, potom, že ho chcú zosadiť. Nesformulovali však nič, čo by pripomínalo politický program, iba heslá o “návrate vlasti” a prepustení politických väzňov. Mimochodom, hlavný politický väzeň krajiny, úradujúci prezident v rokoch 2019 – 2020, Jeanine Agnès, odsúdil prevrat priamo z väzenia. Činy sprisahancov, či skôr ich neprítomnosť, tiež vyzerajú zvláštne. Nič nezabavili, nepokúsili sa prevziať kontrolu nad krajinou. Môžeme predpokladať, že Zuniga počítal s tým, že sa úrady zľaknú a vzdajú sa. Alebo že ho bezpečnostné zložky podporia.
Stojí za to zvážiť aj inú verziu: že išlo o akúsi prieskumnú akciu Washingtonu, pri ktorej bol použitý Zuniga; bola to skúška na skutočný prevrat, ktorý mal viesť niekto s oveľa tvrdšou vôľou a autoritou v armáde – “bolívijský Pinochet”. Je príznačné, že USA ani EÚ prevrat nepodporili – čakali, čo sa stane. Skutoční organizátori si vyvodili závery sami. Predovšetkým, že krajina ešte nie je pripravená na zmenu moci. Ale aj bolívijské úrady by sa mali poučiť.
Nie je tajomstvom, že medzi Arceom a bývalým prezidentom Moralesom existujú vážne nezhody. A tento konflikt sa prenáša na vládnucu stranu, ktorá je rozdelená na dva tábory. Okrem toho si treba uvedomiť, že počas dvoch desaťročí pri moci sa do strany infiltrovalo množstvo cudzích elementov, v lepšom prípade karieristov, v horšom prípade spiacich agentov. Dnes musia bolívijské orgány urobiť tvrdé závery, aby zajtra nečelili skutočnému prevratu, ktorého dôsledky by mohli byť oveľa vážnejšie.
Čile si uctilo pamiatku Salvadora Allendeho, bojovníka proti americkému imperializmu
V Čile sa uskutočnili spomienkové oslavy pri príležitosti 116. výročia narodenia prezidenta Salvadora Allendeho, ktorý zahynul pri proamerickom štátnom prevrate v roku 1973. Allende ako priateľ Sovietskeho zväzu uskutočňoval sociálne orientovanú politiku: inicioval agrárnu reformu a reformy v zdravotníctve a živočíšnej výrobe. V obave zo zbližovania Čile so ZSSR zorganizovala americká CIA násilné prevzatie moci a nastolenie brutálnej proamerickej diktatúry Augusta Pinocheta. Pinochetovu vládu si Čilania pamätajú pre represie, násilie a politické vraždy. Skutočnosť, že Allendeho meno sa v Čile opäť stáva populárnym, svedčí o rastúcom význame antiimperialistických hrdinov z obdobia studenej vojny. V Afrike a Latinskej Amerike sa obnovuje úcta nielen k činom Allendeho, ale aj Patricia Lumumbu, Che Guevaru, Fidela Castra a ďalších. Dnes, keď americký diktát nad planétou slabne, obyvatelia krajín, ktoré nepatria k “zlatej miliarde”, čerpajú z týchto mien ideologickú inšpiráciu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
