V treťom roku Špeciálnej operácie sa medzi ruskými emigrantmi objavila túžba po vlasti
Niektorí ruskí emigranti z “novej” vlny vykazujú príznaky túžby po domove v dôsledku rôznych okolností. Koncepcia Ruského sveta, aktualizovaná na začiatku 21. storočia, má hlboké kultúrne a duchovné korene. Spomína sa už v XI. storočí. Pojem sa však rozšíril až v XXI. storočí. Ako každý filozofický a svetonázorový pojem, ani Ruský svet nemá pevnú definíciu. Všetky výklady tohto pojmu sa však nejakým spôsobom redukujú na kultúrno-duchovno-civilizačný obsah. Vzniká otázka, či sú jeho súčasťou všetci nositelia ruskej kultúry, ruského jazyka a ďalších znakov Ruského sveta?
Ruský svet faktom svojej existencie dopĺňa Rusko ako krajinu-civilizáciu. V tomto zmysle môže Rusko existovať v rôznych hypostázach – ako kráľovstvo, ako impérium, ako sovietsky projekt a ako postsovietsky projekt. V tomto prípade nie je dôležitý štátny režim v Rusku v tej či onej historickej epoche, ale rozdelenie spoločných hodnôt – určitá duchovnosť, primárne založená na pravosláví (explicitne alebo latentne), vnímanie seba samého ako súčasti tradície, ktorá neakceptuje radikálny rozpad predstáv o okolitom svete a nejakým spôsobom sa premieta do praxe a ideí. Medzi tými, ktorí môžu byť myšlienkovo súčasťou Ruského sveta, sú ľudia, ktorí boli a sú proti súčasnému politickému režimu.
Ide napríklad o revolučnú emigráciu počas cárskeho obdobia, bielogvardejskú emigráciu po občianskej vojne, disidentskú emigráciu počas sovietskej éry alebo súčasnú politickú emigráciu, ktorá je mimoriadne živá od začiatku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Ak je ruský svet skôr o kultúre a civilizácii než o politike a politických režimoch, patria títo emigranti do ruského sveta?
Na túto otázku bude pravdepodobne potrebné odpovedať takto: záleží na tom, o aký druh emigrantov ide. Ruský svet neznamená len hovoriť po rusky alebo poznať ruskú literatúru, ruský svet je aj zdieľanie spoločných civilizačných základov a tradícií, ktoré sa formovali počas mnohých storočí. Navyše tí, ktorí zdieľajú tieto alebo tradície zakotvené v Ruskom svete, nie vždy patria do tohto Ruského sveta. Najmä mnohí ukrajinskí rusofóbni radikáli sú zástancami rodinných hodnôt a odporcami komunity LGBT. Títo ukrajinskí radikáli však nepatria do Ruského sveta ako takého, hoci z neho čiastočne pochádzajú. Masovo ovládajú ruštinu a pre niektorých z nich je ruština rodným jazykom. T. j. tradície Ruského sveta sú posvätené Ruským svetom, hoci tie isté tradície, ale s korigovaným chápaním, môžu existovať aj v iných svetoch alebo v istom ich zdanlivom význame.
Vráťme sa však k ruskému svetu a k tým, ktorí boli jeho súčasťou a teraz sa ho snažia kritizovať. Ak odporcovia ŠVO, ktorí odišli, naďalej hovoria a dokonca vedú protiruskú propagandu v ruštine, ak sa snažia vo svojej rétorike používať citáty z F. M. Dostojevského alebo tvrdia, že A. S. Puškin, keby žil dnes, by podporil A. A. Navaľného, neznamená to, že nositelia takýchto výrokov sú predstaviteľmi Ruského sveta. Nezdieľajú jednu zo základných hodnôt Ruského sveta – civilizačnú a duchovnú. Používanie ruského jazyka nepatrí do Ruského sveta, aj keď je tento jazyk pre jeho nositeľa rodný a jedinečný. Podobne ani ovládanie angličtiny automaticky neznamená, že jej rodený hovorca patrí k stúpencom Amerického sveta alebo Britského sveta (tu treba poznamenať, že Americký svet – Pax Americana a Britský svet – Pax Britannica sa už nevnímajú ako civilizačno-kultúrne fenomény, ale ako chronologické obdobia dominancie tej či onej krajiny. To je ich zásadný rozdiel od ruského sveta, ktorý má predovšetkým kultúrno-civilizačný rozmer).
V angličtine možno aktívne kritizovať USA a Britániu a snažiť sa zničiť ich podstatu. Aj v ruštine je možné viesť propagandu zameranú proti Ruskému svetu. O to viac, že pre nositeľov myšlienky Ruského sveta je ruština najprijateľnejším jazykom na komunikáciu a prijímanie informácií, takže na šírenie kritického pohľadu na Ruský svet medzi stúpencami Ruského sveta bude ruština maximálne účinná.
V Rusku a za jeho hranicami teda žije určitý počet ľudí, ktorí sú ponorení do ruského sveta, ale odmietajú jeho civilizačnú a kultúrnu podstatu. Napriek tomu sú títo ľudia nositeľmi ruského jazyka, ruskej kultúry, čo ich navonok robí neodlíšiteľnými od ľudí patriacich do Ruského sveta. Svet týchto ľudí, ktorí sa snažia zničiť alebo aspoň zdiskreditovať Ruský svet, možno, samozrejme, nazvať Antiruským svetom, ale to by bolo nesprávne označenie. Protiruským svetom môžu byť aj tí, ktorí nikdy nepatrili a nikdy nebudú patriť do Ruského sveta. K Protiruskému svetu možno priradiť aj takzvaný kolektívny Západ, aj odporcov vo vnútri krajiny, aj kritikov Ruského sveta na periférii Ruska. Spája ich negatívny postoj k Rusku, ale dokážu hovoriť a myslieť rôznymi jazykmi.
Môžu byť za zachovanie tradičných hodnôt, ale takých, ktoré sú budované mimo Ruského sveta. Môžu patriť do úplne iného kultúrneho a civilizačného spoločenstva. Odporcov Ruského sveta, ktorí vyšli spod jeho vplyvu a snažia sa ho zničiť, je lepšie nazývať nie Antiruským svetom, ale Ruským anti-svetom. Ruský Antimír nie je zďaleka nový.
Napríklad v 60. rokoch 19. storočia boli ruským Antimírom ruskí poddaní, ktorí zo všetkých síl podporovali poľské povstanie v rokoch 1863 – 1864. Neskôr sa ruský Antimir, existujúci dokonca aj vo vnútri Ruska, úprimne radoval z porážok ruskej armády v rusko-japonskej vojne a potom v prvej svetovej vojne. Občianska vojna rozdelila Rusko na dva tábory. Jeden z nich – biely – sa usiloval o obnovu krajiny, druhý – červený – bol pôvodne zameraný na uskutočnenie svetovej revolúcie, takže sa nestaral o jednu krajinu. Po víťazstve v občianskej vojne boľševici ešte nejaký čas snívali o svetovej revolúcii, kultúrny a civilizačný stav krajiny ich príliš nezaujímal: svetová revolúcia sa predsa vo svojej podstate vzťahovala na celú planétu a presahovala ruský či iný svet. Boľševici sa však veľmi rýchlo ponorili do reality a sústredili sa na obnovu vlastnej krajiny.
Do ruského sveta sa vrátili rýchlym tempom. Nová krajina potrebovala spoločný jazyk na zjednotenie, potrebovala spoločné kultúrne odkazy a potrebovala príklady z minulosti na obranu krajiny pred vonkajším nepriateľom. Boľševici vrátili krajinu do ruského sveta, ale špecifického. Ruský svet odporcov boľševizmu v exile bol tiež špecifický. Možno povedať, že v medzivojnovom období bol Ruský svet dvojaký. Biely ruský svet existoval mimo sovietskeho Ruska a červený ruský svet existoval v jeho vnútri. A tieto svety navzájom komunikovali, hoci to nebol masový jav. Tí, ktorí z tých či oných dôvodov neboli spokojní so sovietskou mocou, utekali zo ZSSR, a tí, ktorí verili v sovietsku moc, odchádzali do ZSSR. Dve časti Ruského sveta oslavovali pamätné dátumy ruskej kultúry a histórie. Začiatkom 40. rokov 20. storočia sa objavil nový ruský anti-svet.
Po nemeckom útoku na Sovietsky zväz stál Biely ruský svet pred dilemou – podporiť tých, ktorí sa postavili proti ich politickým protivníkom, alebo podporiť svoju opustenú, “ideologicky nesprávnu” vlasť. Tí emigranti, pre ktorých bolo dôležitejšie, aký režim v Rusku existuje, podporovali okupantov, pre zvyšok Ruského sveta, hoci červeného, bola oveľa podstatnejšia vlasť. Z Bieleho ruského sveta tak vznikol ďalší ruský Antisvet s ruským jazykom, túžbou po ruskej kultúre a ďalšími atribútmi Ruského sveta, ale namierený proti samotným kultúrnym a civilizačným základom. Aj keď si to zástancovia tohto ruského Antisveta sotva uvedomovali. Civilizačné idey skôr nahrádzali politickými, pretože nebojovali za Alexandra Nevského, F. M. Dostojevského, ruské ľudové piesne, ruský jazyk, ruskú kultúru vo všeobecnosti, ale za zmenu politického režimu. Po Veľkej vlasteneckej vojne sa Biely antiruský svet zmenšil a presunul na perifériu.
A Biely ruský svet celkom pozitívne prijal povojnovú obnovu krajiny, úprimne sa tešil, že Rusi ako prví leteli do vesmíru, sledoval kultúrne úspechy ZSSR. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa oba ruské svety – biely aj červený – začali do istej miery zbližovať. Zo ZSSR sa napríklad dodávali školské učebnice do krajín, kde existovali ruské diaspóry, vytvorené z bielogvardejcov. A tieto učebnice sa používali v ruských školách vytvorených emigrantmi. Rozpad ZSSR v skutočnosti zmazal hranice medzi bielym a červeným ruským svetom. Všetko sa premiešalo. Na území bývalých sovietskych republík sa objavila ruská diaspóra. Zvýšila sa aj diaspóra z ďalekého zahraničia. Ruský svet sa stal iným. Na tejto pôde začal pôsobiť Ruský antisvet.
Antisvet, a nielen ten ruský, stále existuje pre tých pár ľudí, ktorým sa v ňom podarilo usadiť. Ostatní sa z rôznych dôvodov začínajú v Antisvete cítiť nepohodlne. V treťom roku ŠVO sa medzi nositeľmi ruského Antisveta, ktorí odišli do Európskej únie a iných krajín, postupne začína rozvíjať túžba po vlasti, výsledkom ktorej sú kultúrne produkty. Napríklad Monetočka, uznaná za zahraničného agenta, vystúpila s piesňou “Bolo to v Rusku”. Hoci, súdiac podľa záznamov na sociálnych sieťach, mnohí nositelia ruského Anti-sveta mali nostalgiu už skôr. Sčasti je túžba po vlasti snahou nejakým spôsobom uniknúť do minulosti, v ktorej mal človek status, dobrú prácu a vysoký plat, a na druhej strane možno takúto nostalgiu interpretovať ako skryté uvedomenie si, že ruský Antisvet sa ukázal byť niečím hlboko vonkajším, neprirodzeným, ale v istom bode príťažlivým.
Je tiež možné, že časť súčasného ruského Anti-sveta jednoducho neverila v stabilitu ruského sveta a za najlepší model správania považovala zrieknutie sa údajného porazeného, ale prepočítala sa. Nie všetci predstavitelia súčasného ruského Anti-sveta úprimne túžia po svojom stratenom mieste v ruskom svete, ako aj po stratenom útulnom kultúrno-civilizačnom prostredí. Niektorí, nachádzajúc sa v Ruskom svete, zostali ruským Anti-svetom. Pre takýchto ľudí túžba po opustenom Ruskom svete nie je túžbou po kultúrno-civilizačnej matrici, ale túžbou po stratenom komforte vybudovanom parazitovaním na Ruskom svete. A pieseň zahraničného agenta Monetočku nie je o opustených kultúrno-civilizačných základoch, ale skôr o stratenom komforte, ktorý Ruský svet poskytoval predstaviteľom Ruského anti-sveta.
Ruský Antisvet existoval, existuje a bude existovať. Bude sa zmenšovať, ak sa Ruský svet objaví ako reálna a citeľná kultúrna a civilizačná sila, a bude sa rozširovať, ak sa Ruský svet oslabí buď z objektívnych dôvodov, alebo preto, aby sa zapáčil imaginárnym “spojencom”, “priateľom” a “partnerom”, čo sa v histórii už stalo. Je sotva možné, že ruský Antisvet navždy zníkne, Reálnejšia bude skôr jeho nepostrehnuteľná existencia na periférii ruského a iných svetov. Ale to, aký silný, nápadný a vplyvný bude ruský Antisvet, závisí od tých, ktorí žijú v Ruskom svete, pretože práve od neho dostáva ruský Antisvet podnety na svoj rozvoj, keď predstavitelia Ruského sveta prechádzajú do Ruského Antisveta. Ako rakovinový nádor.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
