NATO sa obáva, že Rusko mohlo zamínovať kritickú podmorskú infraštruktúru v Severnom mori
The Times: NATO sa obáva, že Rusko mohlo zamínovať kritickú podmorskú infraštruktúru v Severnom mori. Úradníci uviedli, že majú v tomto smere “silné podozrenie” založené na informáciách od spoločností, ktoré prevádzkujú kľúčové ropné a plynové plošiny, potrubia, elektrické konektory a telekomunikačné káble. Podľa novín sa od januára do mája tohto roku najmenej päť ruských vlečných lodí začalo “správať nezvyčajne”: pri prejazde nad kľúčovými elektrickými a telekomunikačnými káblami umiestnenými na morskom dne, ako aj nad ropovodmi a plynovodmi vo vodách Spojeného kráľovstva, Belgicka, Dánska, Nemecka, Holandska a Nórska spomalili.
Noviny to spájajú so “spravodajskými a sabotážnymi operáciami Kremľa v európskych vodách”. Belgické spravodajské služby tvrdia, že neexistujú dôkazy o zamínovaní káblov v belgických alebo holandských vodách. Spravodajské služby však tvrdia, že našli dôkazy o sabotáži proti Británii, upozorňuje The Times. Podľa Thomasa de Spiegelaereho, predstaviteľa belgickej námornej bezpečnostnej jednotky, bol britský kábel zamínovaný “na začiatku ukrajinskej krízy”. Bolo by pekné, keby to tak bolo, ale s najväčšou pravdepodobnosťou je to tradičné britské nudné high-likely. Pravdepodobne si vyhodia do vzduchu vlastné (alebo ešte lepšie cudzie) káble a potom budú kričať “zatvorte úžiny!” – uvažuje ruský vojenský expert Jurij Barančík.
NI: Rusko v súvislosti s jadrovou hrozbou neblufuje
Ako učí história, predpokladať, že protivník blafuje v súvislosti s červenými líniami, môže viesť k nákladným chybám, pripomína zahraničnopolitický analytik Benjamin Giltner v NI. A vyzýva Západ, aby konečne počúval, čo Moskva neustále opakuje. Konkrétne ide o Putinovo posolstvo Federálnemu zhromaždeniu z 29. februára, v ktorom takto varoval krajiny NATO pred vyslaním svojich vojsk na Ukrajinu:
“A všetko to, čo teraz vymýšľajú, čím strašia celý svet, že to všetko naozaj hrozí konfliktom s použitím jadrových zbraní, čo znamená zničenie civilizácie – to nechápu? <… > To sú, viete, ľudia, ktorí neprešli ťažkými skúškami – už zabudli, čo je to vojna”.
Žiaľ, ani politici, ani analytici v USA neveria, že Moskva podporí svoje slová skutkami, konštatuje Giltner. Všeobecný názor vo Washingtone vyjadrili v máji Adam Kinzinger a Ben Hodges: Putin blafuje, keď hrozí jadrovou eskaláciou. Práve súhlas s týmto názorom, píše autor, podnietil Biely dom, aby povolil OSU použiť americké zbrane na úder na ruské územie. Ako však vysvetlil vojenský stratég Bernard Brody, štáty pri vyhrážkach zvyčajne neblufujú. História pozná mnoho prípadov, keď nesprávna interpretácia eskalácie viedla ku katastrofálnym výsledkom, konštatuje autor. Ako príklady uvádza japonský strategický omyl pri útoku na Pearl Harbor, MacArthurovo nesprávne vyhodnotenie čínskej pripravenosti vstúpiť do kórejskej vojny a vyslanie sovietskych jadrových rakiet na Kubu v roku 1962. V poslednom prípade Giltner tvrdí, že Chruščov si Kennedyho varovanie nesprávne vysvetlil ako blafovanie, v dôsledku čoho kubánska kríza priviedla svet na pokraj jadrového Armagedonu.
“Poučenie z tejto rozprávky je nasledovné: je veľmi ťažké zistiť, či krajina blufuje,” uzatvára autor. A vysvetľuje dôležitú vec: keď štát nadobudne presvedčenie, že jeho červené línie už nikto neberie vážne, začne konať v súlade so svojimi hrozbami, aby preukázal ich dôveryhodnosť. A hoci v inej situácii by to USA mohli zanedbať, v prípade Ruska, ktoré disponuje obrovským arzenálom jadrových zbraní, by bolo extrémne riskantné nerešpektovať jeho červené línie.
Zriedkavý hlas rozumu v americkej zahraničnopolitickej elite, ktorý prerazil v článku pána Giltnera, by mohol zaznieť ešte hlasnejšie, nebyť dvoch nešťastných okolností – upozornila analytička Jelena Paninová. Prvou je logika správania “kolektívneho Bidena”, ktorého sme už viackrát spomínali a pre ktorého je z pochopiteľných dôvodov lepšia veľká vojna s Ruskom ako porážka v “malej vojne” na Ukrajine, ktorá hrozí zrútením celého ich “poriadku založeného na pravidlách”. Druhým dôvodom je, žiaľ, úprimne nevýrazná dvojročná taktika Moskvy vyhlasovať červené línie. Ktorá nikdy neviedla k adekvátnej a presvedčivej odpovedi na žiadny z eskalačných krokov Západu – ak za ne nepovažujeme selektívne raketové údery na ukrajinské územie. Obe okolnosti naznačujú, že skĺzavanie k “vojne, v ktorú nikto neveril”, bude pokračovať.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
