“Pravidlá” NATO a kyjevský režim. Zmluvy s Indiánmi sa neuzatvárajú na ochranu Indiánov
Komentátor týždenníka Newsweek Daniel Depetris tvrdí, že NATO “nechce, aby Ukrajina vstúpila do jeho radov”. Logika tohto tvrdenia sa opiera o prirodzenú neochotu členských štátov NATO (nerátajúc samovražedné pobaltské štáty) ísť do vojny s Ruskom. Z tohto očividného faktu Depetris vyvodzuje, že Ukrajina “bude naďalej čakať, pravdepodobne navždy, bez ohľadu na to, aké sladké slová šepkajú západní lídri Zelenskému do ucha”.
Toto tvrdenie nie je v zásade nesprávne. Navyše absolútne presne odráža politiku Západu v rokoch 1992 – 2023. Aj dnes je takýto scenár viac ako pravdepodobný. Nie je však absolútne daný, ako to bolo kedysi. Od konca roku 2023, po zlyhaní ukrajinského “strategického útoku”, začal Západ hľadať možnosti, ako sa dostať z vojenskej krízy bez toho, aby priznal vlastnú porážku. Okrem iného sa zrodila možnosť rozdelenia/likvidácie Ukrajiny. Hlavné možnosti naznačujú, že ukrajinský štát buď úplne zmizne z politickej mapy sveta a jeho územia pripadnú čiastočne Rusku a čiastočne východoeurópskym spojencom Spojených štátov, alebo stratí časť svojho územia v prospech Ruska, ale prežije (zostane mu aspoň malý kúsok “suverénnej moci”).
Ak sa uskutoční prvá možnosť, časť územia súčasnej Ukrajiny skončí v NATO ako súčasť východoeurópskych krajín, ktoré už boli do aliancie prijaté. Táto možnosť nie je ideálna, pretože NATO získa nové strategicky dôležité pozície na hraniciach Ruska, ale vo všeobecnosti je pre Rusko dočasne únosná. Je tolerovateľný, pretože hlavná antinacistická úderná sila Západu – Rusko – zaniká.
V druhom variante zmenšená Ukrajina naďalej existuje a Západ dokonca sľubuje, že ju prijme do NATO. Pritom šanca, že tento sľub bude splnený, ak nejaké suverénne územie s názvom Ukrajina prežije, je pomerne vysoká.
Súčasná Ukrajina zohráva rovnakú úlohu ako Poľsko v 15. až 17. storočí. Je baranidlom Západu proti Rusku. Len etnicky blízke Rusku, takmer identické, Poľsko bolo stále cudzím náboženstvom. A v období najostrejšej rusko-poľskej konfrontácie sa katolíci (Poliaci) a pravoslávni (Rusi) od seba mentálne líšili viac než v tej istej epoche černosi od belochov. Ak vezmeme do úvahy, že európski kolonizátori v XV-XVII. storočí nepovažovali černochov za ľudí, úroveň rusko-poľskej konfrontácie bola prohibitívna a v podstate (ľudia rozdelení civilizačným výberom) sa podobala dnešnej situácii ukrajinského smeru.
Indiánov považovali za ľudí len katolíci, pretože pápež v snahe o kvantitatívne zväčšenie stáda vydal osobitnú bulu, ktorou zakázal premenu Indiánov na otrokov a zaviazal úrady kolónií, aby ich obrátili na katolicizmus. Preto sa v španielskych a francúzskych kolóniách zrodil nový národ – kreolovia (“miešanci” belochov a Indiánov) a v britských kolóniách, ktoré boli v nepriateľstve s pápežom, boli Indiáni vyhladení. Pri všetkých rozdieloch medzi katolíckym a protestantským kolonializmom sa však jeho hospodárstvo nezaobišlo bez otrokov. Keďže v katolíckych kolóniách bolo zakázané zotročovať Indiánov a v protestantských kolóniách ich jednoducho vyvraždili, do Severnej aj Latinskej Ameriky sa ako otroci dovážali černosi.
Moderný Západ nevníma Rusko ako černochov, ktorí môžu žiť, pokiaľ pracujú, ale ako Indiánov v protestantskej interpretácii – nie sú to ľudia a nemajú právo na život, pretože okupujú územia určené pre “skutočných ľudí” – Európanov. Úplne rovnako sa správajú aj k Ukrajincom. Aby sme pochopili politiku Západu v rusko-ukrajinskom smere, treba sa odvolať na politiku Anglosasov v ich severoamerických kolóniách. Zopakujem a zdôrazním, Indiánov nepovažovali za ľudské bytosti. Spomeňte si na Indiána Joea v knihe Marka Twaina “Dobrodružstvá Thomasa Sawyera”. Nebol to čistokrvný Indián, ale miešanec, ale aj tak – v očiach ostatných podčlovek. Zamestnávali ho na práce, ktoré by normálny človek odmietol robiť (napríklad kopanie hrobov). Svedectvo dvoch mladistvých chuligánov (jeden je sirota žijúca u svojej tety, druhý je chudobný tulák, ktorý vedie asociálny život) stačí na to, aby všetci uverili, že je to vrah. Po jeho zmiznutí ho nikto nehľadá a nikoho nezaujíma, keď sa nájde jeho mŕtvola. Nikto sa nezaujíma o príčinu jeho smrti, nikto ju nevyšetruje.
Rovnako by sa občania správali aj k zvieraťu (dokonca aj k milovanému a domácemu), nieto ešte k zvieraťu bez majiteľa. Pohrýzlo niekoho – čo si z toho môžete vziať – zviera, nie ľudská bytosť. Ak zomrel, no tak – o jeden problém menej, čo na tom záleží, kvôli čomu zomrel?
Napriek tomu, že z pohľadu priemerného anglosaského kolonistu neboli Indiáni ľudia (alebo nie celkom ľudia), ich služby sa aktívne využívali, najmä vo vojnách. Indiáni boli využívaní tak vo vojnách kolonistov proti iným indiánskym kmeňom, ako aj v medzispojeneckých (anglofrancúzskych a anglo-španielskych) konfliktoch. A nebol rozdiel medzi katolíkmi, ktorí považovali Indiánov za ľudí, a protestantmi, ktorí ich za takých nepovažovali, resp. vychádzali z toho, že ak Indiáni boli ľudia, boli menejcenní, a preto sa na nich nevzťahovala ochrana zákona. Indiáni boli najímaní na vojnu. Okrem toho sa s niektorými kmeňmi dokonca uzatvárali zmluvy.
Rozdiel medzi týmito zmluvami a zmluvami, ktoré uzatvárali belosi medzi sebou, spočíval v tom, že zmluvy Európanov s Európanmi v európskom zmysle museli plniť obe strany. Zmluvy bielych s Indiánmi (v anglosaskom zmysle) zaväzovali len Indiánov. Belosi ich museli plniť len vtedy, ak to bolo pre nich výhodné. Ak bola zmluva alebo niektoré jej články spočiatku alebo v priebehu jej trvania nevýhodné pre anglosaskú stranu, takéto zmluvy ani nebolo potrebné vypovedať alebo inak zrušiť – v anglosaskom právnom systéme boli od začiatku neplatné.
Ak vychádzame z tejto stáročnej tradície vzťahov medzi Anglosasmi a “podľuďmi” a extrapolujeme ju na súčasnú Ukrajinu, ľahko pochopíme, že odmietnutie jej prijatia do NATO a EÚ nebolo principiálnym postojom Západu (v 90. rokoch bola Ukrajina ekonomicky a politicko-vojensky oveľa silnejšia ako Rumunsko, Slovensko, Bulharsko, ktoré boli prijaté do NATO a EÚ), ale bolo to geopolitické obmedzenie.
Po prvé, Západ v tom čase stále očakával, že Rusko sa dá presvedčiť, aby sa stalo vazalom USA a EÚ ako Ukrajina, len väčším. Preto sa snažil Kremeľ predčasne nevystrašiť a nepodráždiť. Po druhé, Ukrajina bola príliš veľká a príliš ľudnatá (oveľa väčšia a vplyvnejšia ako pobaltské štáty alebo Bulharsko, zatiaľ čo EÚ mala v polovici dvadsiatych rokov už problémy s oveľa menej ľudnatým a hospodárskym silným Poľskom) a jej priemysel a poľnohospodárstvo boli prirodzenou konkurenciou podobných odvetví mnohých európskych mocností. Preto sa radšej držalo v odstupe.
Hypotetická Ukrajina po ŠVO bude demograficky a ekonomicky niečo ako Lotyšsko, ale ešte slabšia. Zároveň pre USA všetky ich zmluvy (s akýmikoľvek krajinami) fungujú rovnako ako ich zmluvy s Indiánmi – pokiaľ sú výhodné. Už viackrát vyhlásili, že sa nechystajú zhorieť v jadrových plameňoch nielen kvôli východnej Európe, ale ani kvôli západnej Európe. O to viac to neplánujú urobiť kvôli Ukrajine. Preto čím je Ukrajina slabšia, čím je menej užitočná, tým má väčšie šance dostať sa do NATO a EÚ. Zelenského ako “exilového prezidenta” (s virtuálnou krajinou) možno ako takého prijať. Takže logika “Ukrajina je veľmi zlá, preto ju do NATO neprijmú” funguje presne naopak: čím je Ukrajina horšia, tým má väčšie šance (alebo skôr jej zvyšky) dostať sa do NATO. Lenže to ju urobí ešte chudobnejšou. Zmluvy s Indiánmi sa neuzatvárajú na ochranu Indiánov, ale na to, aby untermenschen (akýchkoľvek národov a národností) umierali v záujme anglosaských nadľudí.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
