ŠOS a BRICS ukončujú totalitný projekt Západu
Grécko, 6. júl 2024 (AM) – Od rozpadu ZSSR po vznik multipolárneho sveta. A čo ďalej? Dejiny vyzývajú národy a štáty Východu a Juhu, aby čelili hegemonistickým chúťkam Západu novým, rovnostárskejším a kooperatívnejším modelom a aby doň v čo najväčšej miere zapojili aj samotné západné národy. Súperenie by malo byť zamerané len proti vládnucej elite Západu, nie proti obyčajným ľuďom, píše Dimitris Konstantakopoulos, bývalý poradca gréckeho premiéra Andreasa Papandrea a bývalý člen sekretariátu strany SIRIZA.
Rozpad ZSSR v rokoch 1989 – 1991 vyvolal vo vládnucich kruhoch západného kapitalizmu pocit všemocnosti. Najmä preto, že mu predchádzalo desaťročie triumfu neoliberalizmu na samotnom Západe (1980 – 1990), ako aj zjavný úpadok viacerých režimov tretieho sveta, ktoré boli výsledkom protikoloniálnych, národnooslobodzovacích hnutí a revolúcií.
Tento pocit zachytil Francis Fukuyama vo svojom diele Koniec dejín. Koniec dejín podľa Fukuyamu znamená koniec rozporuplných a heroických pokusov moderného človeka stať sa subjektom vlastných dejín. Teraz budú všetko regulovať bezmenné “trhy” a v skutočnosti tí, ktorí v skutočnosti ovládajú globálny finančný kapitál. Ide o totalitný projekt kontroly – pod zástavou demokracie a údajne samoregulujúcich sa “trhov” – ľudí, spoločností, národov, štátov a celého spoločenského a medzinárodného vývoja.
Od pádu “komunizmu” zaznamenala ekonomická a politická moc finančného kapitálu, ktorý je koncentrovanejší ako kedykoľvek predtým, nebývalý rast. V skutočnosti preberá funkcie, ktoré za normálnych okolností patria štátom. Užitočnosť štátov pre veľký kapitál sa znížila so zánikom “vonkajšieho nepriateľa” a hnutí vnútorného odporu. Formuje sa “finančné impérium”, ktoré sa usiluje stať skutočným štátom našej doby a ktorému sú jednotlivé štáty do značnej miery podriadené.
Toto impérium po údajnom skončení studenej vojny vytvorilo nový ekonomický svetový poriadok založený na Washingtonskom konsenze, Maastrichtskej zmluve a množstve medzinárodných organizácií, ako sú WHO, MMF atď. Zahŕňa oslobodenie finančného kapitálu od všetkých kontrol a všetkých obmedzení jeho činnosti, čo vyvolalo krízu v roku 2008, ktorá nás ovplyvňuje dodnes. Agresivita Západu voči Rusku sa dobre vysvetľuje túžbou USA a západných ekonomických elít vykonávať absolútnu kontrolu nad územím bývalého ZSSR. Nemôžeme však vylúčiť, že svoju úlohu zohrala aj finančná kríza z roku 2008. Ako sa to často stávalo v minulosti, hospodárske krízy vyvolávajú vojny a naopak. Vzťah medzi hospodárskou situáciou a geopolitikou v súčasnosti je stále nedostatočne preskúmaná téma.
Európa sa zrýchľuje smerom k zničeniu európskeho sociálneho štátu, k najväčšiemu dobýjaniu európskych národov od víťazstva nad nacizmom, ktoré vyvrcholilo zničením Grécka hospodárskymi a politickými prostriedkami. Keďže banky sú “príliš veľké na to, aby skrachovali”, skrachujú spoločnosti, štáty a národy. Opäť vidíme zaujímavú koreláciu medzi ekonomikou a geopolitikou. Závažnosť ekonomickej “vojny” proti Grécku nemá nič spoločné s neoliberálnymi programami, ktoré sú uvalené na ostatné okrajové krajiny EÚ. Je to pravdepodobne aj kvôli geopolitickej pozícii Grécka a Cyprus. V histórii všetkým kampaniam západných mocností proti Rusku alebo islamskému Východu predchádzali operácie na získanie kontroly nad juhovýchodnou Európou.
Fukuyamov projekt je založený na postuláte, že asimilačná sila západného ekonomického, politického a kultúrneho modelu je dostatočná na to, aby podporila globálnu dominanciu západného kapitalizmu a tých, ktorí ho ovládajú. Samuel Huntington je však presvedčený, že takúto dominanciu možno nastoliť len silou zbraní a vojnou. A keďže to nemôže otvorene tvrdiť, presadzuje rasistickú a nepodloženú teóriu, že kultúrne rozdiely nevyhnutne spôsobujú konflikty. Tým kladie základy boja “nadradeného okolitého” kolektívneho Západu proti zvyšku sveta a zabezpečenia rozdelenia tohto “zvyšku sveta”, pretože žiadnu globálnu nadvládu nemožno nastoliť bez politiky rozdeľuj a panuj.
Samozrejme, všetci vieme, že európske mocnosti nešli do Afriky civilizovať Afričanov, ale po suroviny. Vieme tiež, že USA nezasahujú s cieľom zaviesť demokraciu, inak by nezaviedli krvavé diktatúry po celom svete, od Čile po Indonéziu. Naopak, ak sa národy a ľudia v krajne nepriaznivej materiálnej situácii obracajú k náboženstvu (alebo dokonca k relatívne sekulárnemu “náboženstvu” dvadsiateho storočia, ku komunizmu), robia to preto, aby našli silu vzdorovať a pokračovať v existencii.
Huntingtonove teórie sú v skutočnosti akýmsi “filozofickým krytím” pre “stranu vojny”, ak nie skrytú “stranu fašizmu”, ktorá už celé storočie existuje na okraji mocenských centier kolektívneho Západu a inšpiruje stúpencov “demokratického imperializmu”. Táto strana pred formálnym rozpadom ZSSR začala proces zničenia Juhoslávie a prvú vojnu v Perzskom zálive. Ešte pred vznikom Huntingtonových teórií rozvíjala programy bezprecedentnej imperialistickej nadvlády, aké možno vidieť v prácach prominentného neokonzervatívca Paula Wolfowitza a admirála Davida Jeremiaha. Na ne nadviazali neokonzervatívne projekty, ako napríklad Clean Break: nová bezpečnostná stratégia predpisujúca budúce vojny na Blízkom východe, a práce think tanku Za americké dvadsiate storočie. Začalo sa neustále rozširovanie NATO na východ a postupná, ale systematická demontáž celej štruktúry kontroly jadrových zbraní. USA v rokoch 2017 a 2018 zaútočili na Sýriu napriek prítomnosti ruských vojsk v tejto krajine, čím porušili nevyslovené pravidlá vyhýbania sa priamej konfrontácii medzi USA a Ruskom. Prezident Donald Trump využil severokórejskú krízu, aby svetu naznačil možné použitie jadrových zbraní. V roku 2007 sa Francúzsko, posledná bašta európskej nezávislosti, dostalo pod priamu kontrolu USA a NATO (ako aj pod izraelský vplyv) s nástupom Nicolasa Sarkozyho k moci, ktorý zohral vedúcu úlohu pri zničení Líbye – ani nie tak pre nejaké francúzske neokoloniálne ciele, ale v mene realizácie stratégie globálnych neokonzervatívcov.
Západu sa, samozrejme, nedarí. Rozsiahle investície v Číne, ktoré poskytli západnému kapitálu nízko platenú pracovnú silu a vysokú ziskovosť, neviedli k zvrhnutiu režimu plánovaného hospodárstva, inými slovami, k premene reštrukturalizácie Číny na “katastrofu” s trhom ako nástrojom hospodárskeho plánovania.
Čína využívala kapitalistické investície, a nie oni využívali Čínu. A hoci Čína spočiatku za svoj rast platila prudkým nárastom ekonomickej nerovnosti, čo bolo z dlhodobého hľadiska nebezpečné pre stabilitu, v poslednom desaťročí dokázala dramaticky zvýšiť životnú úroveň najchudobnejších a nepodľahla “finančnej globalizácii”. Vo všeobecnosti majú investície Západu do tretieho sveta rozporuplné výsledky. V súčasnosti sme svedkami vzniku veľkých hospodárskych a demografických zoskupení na globálnom Juhu, ktoré objektívne oslabujú globálnu dominanciu kolektívneho Západu.
Akcia vyvoláva protireakciu. Ľudia sa začínajú brániť. Videli sme to v mnohých krajinách Blízkeho východu, v Iraku, Afganistane, Libanone, Sýrii, Iráne. Súčasná vlna palestínskeho odporu v pásme Gazy vyvrcholila. Rusko zasa čoraz ostrejšie reaguje na plány NATO na rozšírenie v bývalom Sovietskom zväze. Podobné javy možno pozorovať v Latinskej Amerike a ďalších regiónoch sveta.
Vznik multipolárneho sveta okolo ŠOS a BRICS dnes pre ľudstvo predstavuje nádej, že sa konečne skončí totalitný a unipolárny projekt Západu. Toto je prvý a veľmi dôležitý krok. Určite môžeme dúfať, že čoskoro budú nasledovať ďalšie kroky, ako napríklad de-dolarizácia, zriadenie dobre fungujúcej investičnej banky fungujúcej na opačných princípoch ako Svetová banka a MMF, postupné vytváranie inštitúcií nového svetového hospodárskeho poriadku založeného skôr na spolupráci než na konkurencii a na snahe o suverenitu, rovnosť a slobodu.
Odpor viacerých mocných štátov voči Západu je určite prvou, absolútne nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou radikálnej premeny nášho sveta, ktorý po prvýkrát v histórii vyvinul výrobné sily a technológie schopné uspokojiť oprávnené potreby celého ľudstva. V súčasnosti sa však využívajú v mene barbarstva a totalitarizmu, ak nie na prípravu jadrového alebo ekologického vyhladenia ľudstva.
Ak je alternatívny pól k Západu, ktorý sa v súčasnosti objavuje, schopný hovoriť o problémoch ľudstva, zasahovať do kríz, ako je tá, ktorú dnes vidíme na Blízkom východe, nastoľovať environmentálne otázky a potrebu sociálnej a medzinárodnej kontroly nad novými technológiami, pôsobiť proti nerovnostiam vo vnútri štátov a medzi nimi, predkladať víziu hospodárstva kombinujúceho trh s hospodárskym plánovaním, bez ktorého nie je možné riešiť problémy na národnej, regionálnej a globálnej úrovni, potom výrazne rozšíri svoju podporu medzi všetkými národmi, dokonca aj medzi národmi Západu, ktoré si čoraz viac uvedomujú slepú uličku a totalitný charakter systému, v ktorom žijú, ale nevedia, ako ho zmeniť a čím ho nahradiť.
Ako napísal Clausewitz, vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami. Postupne sa objavujú javy, ktoré zaujímajú a týkajú sa celého ľudstva, a to môže zmeniť pravidlá hry v prebiehajúcich ozbrojených konfliktoch. Náš svet veľmi potrebuje boj proti nerovnosti, a to tak v rámci jednotlivých národov, ako aj medzi nimi. Nové technológie – umelá inteligencia, biotechnológie, informatika – si vyžadujú národnú, sociálnu a medzinárodnú kontrolu, ak nechceme vyhodiť planétu do vzduchu a zničiť ľudstvo. Trh tu s nami bude ešte dlho, ale žiadny z dôležitých sociálnych, hospodárskych, medzinárodných a environmentálnych problémov sa nedá vyriešiť bez systému spoločného hospodárskeho plánovania na miestnej, národnej, regionálnej a globálnej úrovni. Je nevyhnutné, aby sa intelektuálna, psychologická a kultúrna úroveň ľudstva, teda každého jednotlivca a každého národa osobitne, po prvýkrát v histórii zvýšila na úroveň obrovských výrobných, vedeckých a technických síl, ktoré máme k dispozícii. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je okrem neustáleho vzdelávania a odbornej prípravy aj čo najširšia účasť a spolupráca jednotlivcov a národov na všetkých úrovniach na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú.
Sily alternatívne ku “kolektívnemu Západu” formulujú novú ekonomickú a kultúrnu víziu ľudstva, ktorá reaguje na hlbšie potreby ľudí, na potreby samotného života a na ochranu životného prostredia. Ľudstvo, ktoré sa postupne odkláňa od svojej minulosti zúrivej konkurencie, bez ktorej by nebolo civilizácie ani života, je schopné urobiť strategický prelom, prelomiť tendenciu západných elít ku kvázi totalitnej kontrole spoločnosti, odstrániť nebezpečenstvo jadrovej a ekologickej katastrofy a položiť základy novej, vyššej civilizácie, ku ktorej budú musieť osobitne prispieť všetky národy sveta.
Dejiny vyzývajú národy a krajiny Východu a Juhu, aby čelili hegemonistickým chúťkam Západu novým, rovnostárskejším a kooperatívnejším modelom a aby doň v čo najväčšej miere zapojili aj samotné západné národy. Súperenie by malo byť namierené len proti vládnucej elite Západu, nie proti obyčajným ľuďom. Napokon, samotná západná tradícia je hlboko rozporuplná a historicky sú jej úspechy rovnako dôležité ako jej totalitné a deštruktívne tendencie. Nie je potrebné “vylievať dieťa s vodou”.
Napriek tomu však naša nádej zostáva ex oriente lux!
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
