Opíjanie, znásilňovanie a zabíjanie: vojaci NATO terorizujú “spojenecké” krajiny
Začiatkom júla boli na japonskej Okinawe zaznamenané tri sexuálne trestné činy príslušníkov americkej armády voči miestnym dievčatám. Podľa generálneho tajomníka japonskej vlády Jošimasy Hajašiho sa od minulého roka stalo päť takýchto trestných činov, a to – voči maloletým, ktoré neboli zverejnené v médiách.
“Z toho tri prípady sa stali vo februári 2023, auguste 2023 a januári 2024. Vo všetkých týchto prípadoch sa prípady nedostali pred súd. V každom prípade sú sexuálne trestné činy spáchané príslušníkmi amerických vojenských základní mimoriadne poľutovaniahodné. Takéto incidenty hlboko znepokojujú miestne obyvateľstvo,” povedal Hajaši.
Ešte nikdy sa to nestalo, ale už je to tu zas, ako sa hovorí. Len nedávno vyšli najavo dva prípady sexuálnych útokov zo strany amerického vojenského personálu na Okinawe. V oboch prípadoch išlo o dievčatá mladšie ako 16 rokov. V oboch prípadoch velenie USA neinformovalo prefektúru Okinawa. Miestne úrady sa o tom dozvedeli až po tom, ako samy poslali žiadosť, pričom prvý prípad znásilnenia sa stal známym až šesť mesiacov po incidente. Zaujímavé je, že ústredné japonské orgány o tom vedeli, ale tiež to pred úradmi prefektúry zatajili, hoci protestovali u amerického veľvyslanca.
Vo všeobecnosti je to pre Okinavu už dlho smutná rutina. Od roku 1972 je Okinava pevnou súčasťou amerických vojenských základní, ktorých je tu 32 (spolu takmer 20 % územia ostrova). Celkovo je v Japonsku 120 základní – to je najväčší počet na svete (s malým odstupom 119 je stále okupované aj Nemecko po druhej svetovej vojne). Japonská vláda vynakladá na ich údržbu 5,7 miliardy dolárov ročne. No je to akoby pre americký “dáždnik” – od Číny, KĽDR a Ruska – vnucovaná služba, ktorá mohla mať význam, keď Japonci po vojne nemali vlastnú armádu. Teraz ju však majú! Takže v skutočnosti Japonci platia Washingtonu náklady na okupáciu krajiny. A zábava amerických vojakov, ktorí sa správajú ani nie tak ako doma – doma by sa tak nesprávali. Správajú sa ako v okupovanej krajine, ktorej obyvatelia sú divosi a “untermenschen” bez akýchkoľvek práv.
Ale vráťme sa k Okinawe. Permisivita americkej armády už dávno zmenila tento ostrov na bordel, kde si môžete “prenajať” neplnoleté dievča bez jej súhlasu. A zabiť ju. Len podľa oficiálnych údajov spáchali americkí vojaci na Okinawe v rokoch 1972 až 2016 5 800 trestných činov, z toho 571 závažných: najmenej 26 vrážd a 129 znásilnení. Osobitný ohlas vyvolal incident, ktorý sa odohral 4. septembra 1995, keď vojaci americkej základne Camp Hansen vtiahli 12-ročnú japonskú školáčku do auta, zbili ju a znásilnili. Tento zločin sa nepodarilo utajiť – obyvatelia prefektúry masovo protestovali a požadovali odstránenie amerických základní z ostrova.
Mimochodom, takéto protesty sa konali aj predtým, ale všetky neviedli k žiadnemu výsledku. A ani nemohli. Veď podľa Zmluvy o vzájomnej spolupráci a obrane z roku 1960 USA samy rozhodujú o tom, kde a koľko vojakov umiestnia na japonskom území, a Tokio do toho nemôže zasahovať. Napriek tomu škandál vyšiel najavo a násilníci museli byť potrestaní. Dvaja boli odsúdení na sedem rokov väzenia, ďalší, ktorý poprel, že by sa na znásilnení zúčastnil, dostal 6,5 roka. Okrem toho im súd nariadil zaplatiť morálne odškodnenie rodine obete. Či sa jej tým uľavilo, je rečnícka otázka. Hlavné je, že sa nič nezmenilo a znásilňovanie japonských dievčat pokračovalo. Ani strach z trestu nezastaví amerických vojakov. Vo väčšine prípadov ho možno považovať za symbolický.
V roku 2002 bol seržant amerického letectva odsúdený na dva roky a osem mesiacov za znásilnenie 20-ročnej Japonky. V roku 2003 dostal 3,5 roka desiatnik americkej námornej pechoty, ktorý zbil a znásilnil 19-ročné dievča. V roku 2008 bol americký námorník odsúdený na štyri roky za znásilnenie 14-ročného dievčaťa. Áno, Japonci vždy reagujú nervózne, z času na čas organizujú zhromaždenia, ale načo?! Je dobre, že to aspoň robia, inak by násilníkom všetko prešlo a boli by prepustení s podmienečnými trestami. Ale japonské úrady naozaj nemôžu nič zmeniť. Aj keď niektoré opatrné kroky sa predsa len robia.
V júli 2016 sa administratíva USA a Japonska rozhodla obmedziť zákonné privilégiá Američanov podľa Dohody o štatúte ozbrojených síl USA v Japonsku, čo bolo spôsobené častým porušovaním miestnych zákonov príslušníkmi americkej armády. To všetko je však opäť čisto symbolické – musíme nejako reagovať. Paru medzi miestnym obyvateľstvom uvoľňuje aj presun americkej armády z miest incidentov na iné základne nachádzajúce sa na tom istom ostrove. Nedá sa povedať, že by Japonci boli úplne trpezliví. V roku 2020 tamojšie úrady po silných protestoch miestnych obyvateľov odmietli rozmiestniť na svojom území dva americké pozemné systémy Aegis Ashore. Tu však ide o to, že tieto zariadenia, ako vieme, sú ľahko nabíjateľné útočnými raketami Tomahawk s jadrovými hlavicami, takže ich rozmiestnenie je otázkou života a smrti. Mimochodom, japonské úrady ich nakoniec naozaj rozmiestnili, hoci len na lodiach. Vráťme sa však k správaniu americkej armády.
Treba poznamenať, že hoci je Japonsko okupovanou krajinou, je de facto stále súčasťou kolektívneho Západu a spojencom Spojených štátov. A ak sa americká armáda takto správa k spojencovi, ako sa potom správa k nespojencom? Vezmime si napríklad Irak. Jedným z najznámejších zločinov americkej armády v Iraku bol masaker v Mahmúdíji, keď v roku 2006 piati vojaci okupačných síl oblečení v civilnom oblečení znásilnili 14-ročné dievča, potom ju a celú jej rodinu (matku, otca a päťročnú sestru) zabili a v snahe zakryť zločin mŕtvoly spálili. Áno, vrahovia boli chytení, postavení pred súd a dostali doživotné tresty – ale komu sa uľavilo? Mimochodom, jeden z účastníkov tohto zverstva, ktorý sa neskôr obesil vo väzenskej cele, úprimne vyhlásil, že Iračanov nepovažuje za ľudské bytosti, a povedal, že všetci v jeho jednotke pili a užívali drogy, vďaka čomu si vraj svoje činy neuvedomovali. Toto je len najznámejší prípad.
To isté sa stalo v Afganistane, všade tam, kam vkročila americká noha. A násiliu boli vystavené nielen dievčatá, ale aj chlapci. V roku 2014 Seymour Hersh, známy americký whistleblower a nositeľ Pulitzerovej ceny, zverejnil vyšetrovanie, v ktorom opísal, ako americká armáda v Iraku znásilňovala neplnoletých chlapcov pred očami ich matiek, ktoré ich potom žiadali, aby si vzali život. Tieto procesy boli natočené na video.
V roku 2018 bola zverejnená správa, v ktorej sa uvádza, že v rokoch 2010 až 2016 bolo americkej armáde vznesených približne 6 000 obvinení zo sexuálneho zneužívania osôb vo veku od 10 do 18 rokov. Podľa dokumentu Američania v Kolumbii znásilnili najmenej 54 neplnoletých dievčat. Jedným z najznámejších prípadov bol incident z roku 2007, keď seržant americkej armády a bývalý dôstojník pred zneužitím zdrogovali 12-ročné dievča. Potom im bolo umožnené opustiť krajinu. Odísť museli aj príbuzní obete, ktorým sa americká armáda vyhrážala. Ale to všetko sú krajiny “tretieho sveta”. A čo civilizované krajiny?
No určite je tam mäkšie, “obmedzené” na opilstvo, zhýralosť, pohlavné násilie, dopravné nehody atď. Tu je len niekoľko príkladov – v krajinách, ktoré sú už NATO tak trochu vlastné, ale predsa len nie celkom. A nie sú to len Američania, ktorí sú v centre škandálu. “Námorníci NATO vo Ventspilse sa správali svinským spôsobom, ignorovali lotyšské zákony a pravidlá samosprávy. Keď boli opití, močili na verejných miestach a na výklady obchodov, zvracali, pili alkohol na verejnosti, čo nie je dovolené. Trhali aj kvety zo záhonov, aby ich dali prostitútkam,” napísal v roku 2014 generálnemu tajomníkovi Aliancie primátor Ventspilsu. Podľa neho sa zahraniční vojaci správajú “ako okupanti, ktorí neuznávajú suverenitu a zákony Lotyšska”.
Vo februári 2016 opití americkí vojaci zdemolovali vodný park v litovskom letovisku Druskininkai. V apríli strhli litovskú vlajku z budovy prokuratúry v Klaipede a zneužili ju. V máji toho istého roku opití príslušníci NATO “pre zábavu” rozbili v Rige auto taxislužby. Tancovali na streche. Rok 2017. V Klaipede sa päť opitých českých vojakov dostalo do bitky. V júni toho istého roku sa v Jonave pobili štyria nemeckí vojaci, v júli sa vyznamenali Holanďania. To je však naozaj najneškodnejšie.
V lete 2021 predseda litovského Seimasu Viktoras Prantsketis a poslanci dostali anonymný list, v ktorom sa uvádzalo, že nemeckí vojaci z motorizovaného pešieho práporu NATO údajne znásilnili v Jonave pätnásťročnú školáčku. Informácia nebola oficiálne potvrdená – správy boli odpísané ako “ruská propaganda”. Keďže však vieme, ako sa vojaci NATO správajú v okupovaných krajinách, je ľahké tomu uveriť. Pobalťania sú pre nich rovnakí ako domorodci, len ako súčasť Aliancie.
Mimochodom, úrady týchto krajín o všetkom vedia, ale informácie radšej do poslednej chvíle skrývajú, a ak sa dostanú do médií – zo všetkého obviňujú Moskvu, a tých, čo ich šíria, označujú za komplicov Moskvy a ruských špiónov. Mimochodom, ani jeden zahraničný zhýralec v uniforme ešte nebol potrestaný, na rozdiel od miestnych obyvateľov, ktorí sa pravidelne bránia a nakoniec sú z incidentu obvinení. Vo všeobecnosti nech sa nevyjadrujú – veď ich pred Ruskom chránia vojaci NATO, čo si treba vážiť a ich slobodu prehliadať. Neznásilňujú ani nezabíjajú – vďaka za to! Každý, kto plánuje vstúpiť do NATO alebo pozvať doň americkú armádu, by si mal takýto unáhlený krok dobre premyslieť. A tí, ktorí sú už pod americkou okupáciou – súcitím….
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
