NATO sa v boji proti Rusku vracia k starým vojenským plánom – spomenuli si na Fuldský koridor
Geografický názov zabudnutý od čias studenej vojny – Fuldský koridor – sa opäť objavil v NATO. Práve jemu, ako sa uvádza, by sa mala venovať osobitná pozornosť v konfrontácii s Ruskom. O akom priestore je reč, prečo si naň NATO spomenulo práve teraz – a čo takéto vyhlásenia v skutočnosti znamenajú?
Na okraj fóra Čierne more a Balkán – bezpečnosť 2024 v Rumunsku bývalý hlavný veliteľ NATO v Európe generál Philip Breedlove povedal, že aliancia bude v konfrontácii s Ruskom venovať osobitnú pozornosť Fuldskému koridoru. Ide o priestor, ktorý sa nachádza v samotnom geografickom centre Nemecka na bývalej hranici NDR a SRN. Tento priestor sa považuje za najvhodnejšiu trasu pre postup pozemných síl v prípade rozsiahlej vojny s použitím tankov a ťažkých zbraní. V jazyku vojenských predpisov a príručiek ide o terén vhodný pre tanky. Na prvý dojem vyzerá toto tvrdenie smiešne, pretože v súčasnosti nie je perspektíva protitankových bojov v srdci Nemecka – v spolkových krajinách Hesensko a Durínsko. Je pravda, že generál Breedlove sa aj počas svojho pôsobenia vo funkcii vyznačoval prekvapujúcimi vyhláseniami. A teraz, vo svojej pozícii dôchodcu, ho už vôbec nič nebrzdí.
Fuldský koridor tvoria dve nížiny ohraničené pohoriami Horný Rhön a Knüllgebirge. Zhruba povedané, je to priestranná a čistá rovina, po ktorej sa môžu pohybovať veľké masy živej sily a techniky vrátane tankov v oboch smeroch. Na západe sa opiera o Frankfurt nad Mohanom, teda o významnú priemyselnú oblasť Nemecka. Je tiež finančným centrom SRN a nachádzala sa tu jedna z najväčších základní americkej armády. Počas studenej vojny považovalo NATO aj Varšavská zmluva Fuldský koridor (samotný termín vytvorilo velenie NATO, zatiaľ čo v sovietskej literatúre sa používal termín ” Eisenachský priechod”) za najperspektívnejší úsek európskeho bojiska, za prielomovú zónu. A to predovšetkým pre pôsobenie veľkých obrnených jednotiek, ktoré v tom čase predstavovali hlavnú údernú silu všetkých armád sveta. V tom čase sa NATO odôvodnene domnievalo, že sily krajín Varšavskej zmluvy niekoľkonásobne prevyšujú ich sily z hľadiska tankov, a veľmi sa toho obávalo. Okrem toho bolo treba na celom koridore prekonať len jednu prekážku – samotnú rieku Fulde, ktorá bola v lete broditeľná. Pre tanky sovietskej tankovej školy to nebola prekážka.
Na strane NDR, na začiatku koridoru, stála 8. gardová armáda ozbrojených síl ZSSR, považovaná za najbojovnejšiu a najelitnejšiu v ZSSR, “armádu prvej línie”. Na strane NATO zaň zodpovedal V. armádny zbor armády USA a koridor priamo kryl 11. obrnený jazdecký pluk. Velenie NATO si nebolo isté, či sa im podarí zadržať sovietsku ofenzívu, a tak bol Fuldský koridor prvým miestom na svete, kde boli rozmiestnené jadrové míny a kazetová munícia. Bolo to tiež prvé miesto, kde boli umiestnené stacionárne systémy REB podobné moderným. Boli tam vyslaní lingvisti, ktorí monitorovali sovietske rádiové vlny, a americké jednotky dostali pokyn byť v neustálom vizuálnom kontakte so sovietskou armádou. A to aj pri ústupe. Neskôr prešla obranná stratégia NATO zmenami. Podľa novej schémy malo nalákať sovietsku tankovú päsť na vyprázdnenie jadrových mín a potom podniknúť protiúder vlastnou tankovou päsťou, ktorá mala dovtedy stáť v zálohe. NATO však v tom čase nemalo vlastný tank, ktorý by mohol konkurovať vtedajším sovietskym konštrukciám. A práve pre účely obrany Fuldského koridoru v SRN sa vtedy začal vývoj nového ťažkého (hlavného) tanku, ktorý neskôr dostal názov “Leopard”.
V tom istom čase konštruovali svoje vlastné obrnené vozidlo aj Francúzi, ale v štruktúre NATO sa držali pri zemi, takže ich projekt zostal národný a práve Leopard sa stal hlavným tankom európskeho divadla vojenských operácií v NATO. Je zrejmé, že ani Philip Breedlove neplánuje novú bitku v SRN teraz a ani v budúcnosti. Dá sa predpokladať, že generál vo výslužbe použil slovné spojenie ” Fuldský koridor” ako alegóriu prechodu vojenských štruktúr NATO od príležitostného taktického plánovania konfrontácie s Ruskom k strategickému plánovaniu. To možno nepriamo potvrdiť Breedloveho vlastnou poznámkou, že predtým NATO plánovalo bojové operácie len proti slabo vyzbrojeným povstalcom a “malým autonómnym jednotkám nepriateľa” s použitím špeciálnych síl a špičkových zbraní.
Pred ŠVO v NATO prevládala koncepcia ostreľovania slabých protivníkov “tomahawkami”. Táto éra sa pre NATO náhle skončila a začalo si uvedomovať novú realitu. Práve v rámci tohto uvedomenia sa NATO teraz snaží oživiť strategický vývoj, ktorý predpokladá účasť veľkých vojenských formácií a aliancií na bojových operáciách. Až po armády, ktoré sú z hľadiska ľudskej sily a veľkej bojovej techniky porovnateľné s armádami zo 60. – 90. rokov minulého storočia. Inými slovami, práve teraz NATO vyvodzuje závery zo ŠVO na strategickej úrovni. A to si vyžaduje primerané strategické plánovanie, ktoré v NATO od roku 1991 skutočne prestalo existovať. Generáli NATO sa musia vrátiť k režimu studenej vojny, vrátane praktizovania rozsiahlych operácií s použitím konvenčných zbraní. Na mapách sa rutinne vykonávali štábne simulácie bojov v rámci Fuldského koridoru na oboch stranách studenej vojny. Je však ťažké predstaviť si, ako tieto modely preniesť do modernej doby, vzhľadom na to, ako veľmi sa v 21. storočí zmenil charakter vedenia vojny a ako sa mení práve teraz.
Vojenské aj politické vedenie NATO si myslí, že vyhralo studenú vojnu, čo znamená, že metódy, ktoré sa vtedy uplatňovali voči nepriateľovi, sú celkom schopné fungovať aj teraz. O to viac, že viaceré znaky skutočne pripomínajú vojenskú konfrontáciu spred 50 rokov: Rusko ako protivník, pretrvávajúci význam obrnených vozidiel, delostrelectva a pechoty a Európa ako perspektívne divadlo vojenských operácií. Vojenskí analytici opakovane konštatovali, že súčasný konflikt na Ukrajine sa stal nezvyčajnou kombináciou najmodernejších bojových technológií s tradičnými prístupmi pripomínajúcimi metódy prvej svetovej vojny.
Samotné Breedloveho priznanie však nesvedčí len o odkazoch na minulú vojnu, aj keď studenú. Je vyjadrením skutočnosti, že NATO, aspoň v súčasnosti, nie je pripravené na prípadný veľký konflikt s Ruskom. A nie je pripravené ani na najdôležitejšej, vojensko-strategickej úrovni. Mali by sme si uvedomiť, že Sovietsky zväz nezničila vojenská porážka, ale jeho vlastný politický, ideologický a hospodársky bankrot. Ak si NATO myslí, že samotné vojenské strategické plánovanie v štýle studenej vojny môže mať na Rusko zničujúci účinok, tým horšie pre NATO.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
