Ruský „vojak budúcnosti“, kupola nad hlavou, akumulátor za chrbtom a dobrý Kalašnikov
Skúsenosti zo Špeciálnej vojenskej operácie ukázali, akým má byť pešiak v 21. storočí. Vojenský dopisovateľ Komsomoľskej pravdy plk. Viktor Baranec sa vyjadruje k tomu, čo už bolo zavedené a čo na zavedenie ešte len čaká.
Na obrazovke je vidieť dvoch nezraniteľných bojovníkov. Na chrbte majú riadny batoh, ktorý sa nad hlavou končí kupolou vesmírnej antény. Pričom každý má inú. Na prilbe nášivka vo farbe Georgijevskej stužky, na hrudí pásik s vyobrazením Krista. Jeden má v rukách AK-12, druhý čosi, čo sa podobá skôr na antidronovú zbraň. Tvrdí chlapíci.
Zbežný prehľad v internete prezradil, že konštrukcia nad hlavou je skutočná, že ide o dielo “Laboratória PPŠ” “Fumigator”. Je to prenosný komplex, predurčený pre dvoch pešiakov. Jeden nesie aparatúru, ktorá vytvára neviditeľnú kupolu v priemere do 300 metrov a ochraňuje pešiakov pred náložami zhadzovanými z koptér. Vďaka tomu sa dron nedokáže zavesiť nad skupinou. Druhý hluší FPV drony. Rozdiel je vo frekvenciách, na ktoré sú “Fumigatory” naladené a na ktorých lietajú rôzne typy dronov. Akumulátory “Fumigatorov” vydržia 7 hodín. Prioritne je výrobok určený pre útočné skupiny.
Otvorené zdroje neposkytujú žiadne presné charakteristiky nového vynálezu (napr. hmotnosť). Jeden z ruksakov si vyskúšal nasadiť známy vojenský bloger, veterán ruského specnazu Aleksandr Aruťjunov, skrývajúci sa pod volačkou “Razvedos”.
“Ak si ešte nasadiť aj brnenie a prilbu, bude veľmi veselo,” prebehol sa ľahkým kľúčom s “Fumigatorom” a protidronovou zbraňou. “Nie každý to zvládne. Takýto vojak musí byť od všetkého oslobodený. Má samopal, nepriestrelnú vestu, prilbu a mnoho iného. Inak by bojaschopnosť stratil po kilometri.”
To však neznamená, že Fumigator nezodpovedá dnešným požiadavkám. Najlepšie mozgy si teraz lámu hlavu nad hlavným problémom modernej vojny – ako ochrániť vojaka pred dronmi?
Leví podiel súčasných strát v pechote majú útoky zo vzduchu. A tak všetky tieto kyklopské konštrukcie sú výsledkom, že sa hľadá spôsob ako kompaktne umiestniť aj silný akumulátor a aj aparatúru na rušenie dronov. Vojenské reálie sa menia prudko. Protivník zdokonaľuje svoje technológie, prechádza na nové frekvenčné rozsahy, vrátane plávajúcich, kedy neuhádneš čo máš vlastne tlmiť… A tvoja drahá aparatúra sa mení na kopu neužitočného železa. Stáva sa, že jedinou efektívnou zbraňou pred dronom je obyčajná brokovnica. To však nie je zbraň, ktorú by sme asociovali s výzbrojou “vojaka budúcnosti”. Že nie?
Takže, akým má byť tento ruský Rambo 21. storočia?
Práve som sa vrátil zo zóny ŠVO a spomenul som si na svojho nového kamaráta – prieskumníka s volačkou “Spec”. Pridelili nám ho ako sprievod do Volčanska. Statný, vyšportovaný v ľahkom brnení, samopal, protidronová zbraň, kompaktný hlušič signálov… “Spec” peši dorazil z Volčanska na hranicu s Belgorodskou oblasťou. A priznal sa, že každodenne prekonával tam i späť desať kilometrovú trasu. Aj preto jeho zbrojný arzenál budil dôveru.
Na miesto sme dorazili v poriadku. No na ceste späť sme narazili na výbuch míny, ktorú tam za ten čas dopravil nepriateľský dron. O pár dní sme dostali od “Speca” foto z nemocnice, pretože i sám sa stal cieľom míny zhodenej z dronu. Črepina mu prerazila pľúca, obáva sa, aby ho neprepustili z armády. Takže 100-percentnú ochranu dnes nezaručuje žiadne zariadenie. Ak však človek zatúži… ak použije všetky frontové skúsenosti… potom “pešiak budúcnosti” by mal vyzerať asi takto:
Výstroj: ten je už v poriadku
Počas ŠVO bol do Ruskej armády nakoniec zavedený normálny, pohodlný a praktický výstroj. So sťažnosťami naň som sa nestretol. Celoročný komplet poľného výstroja (VPKO 3.0) sa rodil doslova na fronte. Šili ho podľa požiadaviek vojakov prvej línie. Zrejme sa dá na ňom niečo vylepšovať, no už pred rokom bol tento komplet nazvaný “výstrojom budúcnosti”! Momentálne je najdôležitejšie, že “vojak budúcnosti” nesmie mať problém s obmenou maskovania, keď sa obnosí, pretože v poľných podmienkach sa opotrebuje akýkoľvek, dokonca aj ten najlepší materiál sa rýchlo stáva nevhodným. Bojovník nesmie čakať pól roka, aby mu podľa normy vydali nový.
Obuv: S ochranou pred “Lepestkami”
Podľa plnenej úlohy ide o ľahké tenisky, alebo trekingové topánky s ochranným plastom na podošve. Teraz sa robia aj titánové, aj kevlarové (v budúcnosti sa zrejme objavia aj omnoho ľahšie kompozitové materiály) plasty. Samozrejme, že tie nie príliš pomáhajú, ak stúpite na protipechotnú mínu. Ak však stúpite na malú, akou je “Lepestok”, môže byť chodidlo zachránené.
Ochranné vesty a prilba: všetko je to o cene
Tu technológie pokročili ďalej ako sú keramické či oceľové plasty v ochranných vestách. Bojovníci specnazu si už dávno otestovali ochranné vesty z lisovaného polyetylénu. Viskozita tohto materiálu umožňuje zachytávať črepiny a guľky a váži asi ako zimná bunda. Zatiaľ to nie je lacný výrobok. Lenže život “vojaka budúcnosti” bude hodný viac ako akákoľvek suma peňazí.
Pod vestou je taktický opasok, ktorý tiež obsahuje protičrepinovú ochranu. Sumky na zásobníky sa dajú umiestňovať sem, na pás i na samotnú vestu. Prilba musí byť pevná a ľahká. Moderné technológie to umožňujú dosiahnuť, no opäť do toho hovorí cena! Zatiaľ neumožňuje nasýtiť tým vojská masovo. Jednotliví výrobcovia dnes experimentálne šijú súpravy pre bojovníkov, ktoré sa už dobre zapísali na fronte. Samozrejme, že ide o hrubú a ťažšiu formu, zato však chráni prakticky celé telo. Ohlasy pešiakov sú výnimočné.
Zbraň s nočným videním a tlmičom
Je ťažké vymyslieť niečo lepšie ako samopal Kalašnikova (10). Veď aj jeho najnovšie verzie nemajú vždy kladné hodnotenia. O AK-12 som počul všeličo, no o AK-74 sú názory stabilnejšie. Pri tom “vojak budúcnosti” nesmie mať problémy s výberom termovízneho alebo nočného zameriavača, či tlmičov na tichú paľbu a ďalších doplnkov, ktoré robia jeho zbraň nielen futuristickejšou, ale aj praktickejšou.
Ochrana pred dronmi: piští a hluší
Samozrejme, že problematiku ochrany “vojaka budúcnosti” od dronov musí riešiť vojskový systém REB. V ideálnom boji vojak nesmie riešiť, čo môže naň priletieť. Záblesky uzavretia celého rajónu od ukrajinských dronov-kamikadze boli, napríklad, realizované ruskými vojakmi na Volčanskom smere. REB prikryl veľkú časť cesty, ktorou prebiehala rotácia. Treba pokračovať v zavádzaní toho a v jeho zdokonaľovaní.
“Fumigator” si pri súčasnom útoku neviem predstaviť, tvrdí autor článku plk. Viktor Baranec a dodáva, že ak preukáže svoju efektivitu pri hlušení dronov, v takom prípade musí byť využitý pri rotáciách. “Fyzicky vyspelí bojovníci, ako “Spec”, by mohli doprevádzať útočné skupiny do postavení, prikrývajúc ich svojimi “kupolami” i ochraňovať evakuáciu ranených,” dodáva.
Pokiaľ však budeme vychádzať z reálií, tak front čakajú masové a efektívne hlušiče dronov (7). Zatiaľ ich vyrábajú len nadšenci. Napríklad na mojej veste visí dron – detektor (5), upozorňujúci na približovanie sa dronu. Ak sa ozve, okamžite zapínam rušič, ktorý mám v sumke. Umožňuje mi hlušiť cieľ na sto metrov. Problém je len v tom, že batéria mu vydrží iba hodinu práce.
Žiadalo by sa aby oba tieto aspekty – zistenie i potlačenie – boli v jednom prístroji a fungovali automaticky. Pokiaľ viem, konštruktéri už na niečom takom pracujú. V budúcnosti asi budeme vedieť rozlišovať vlastné a nepriateľské drony. Dokonca na prilbách vojakov budú majáčiky na určovanie „svoj – cudzí“.
Spojenie: Tu sa žiada prielom!
Žiada sa, aby bolo utajené, spoľahlivé a unifikované pre všetky jednotky. Velitelia útočných skupín musia mať možnosť okamžite sa spojiť so vzdušným prieskumom, ktorý poradí optimálnu trasu. Mnohí prieskumníci vláčia so sebou ľahké koptery, no ideálne by bolo, ak by ich doprevádzali tabuľkoví operátori dronov. V niektorých útvaroch je takýto prístup už zavedený. No musí to byť všade.
Situácia, keď sa nejaký oporný bod (alebo systém zákopov) nevie spojiť s velením práporu, ba dokonca roty, musí byť vylúčená. Je to rovnako dôležitá úloha ako odolávanie dronom.
Lekárničky a neviditeľné plášte
Môžeme ich nazvať „súvisiacim tovarom“, pretože sa bez nich nezaobídeme. Čiže vo výstroji vojaka musí byť miesto na sumku s granátmi, na taktickú lekárničku, na použité zásobníky… V arzenáli pešiaka musia byť, v závislosti od plnenej úlohy, termovízne a nočné monokuliare s upevnením na prilbu, „neviditeľný plášť“ i moderná antidronová zbraň. Minimálne jedna na skupinu.
Akú to má hmotnosť? 30 a viac kg
Najmodernejší a už aj najčastejší druh osobnej ochrany vo vojskách je „Ratnik“. Jeho úplný komplet, vrátane zbraní a munície, má niečo nad 30 kg. Pochopiteľne, že samopal, náboje a granáty v blízkej budúcnosti (veď píšeme o vojakovi budúcnosti, že) z plastov asi robiť nezačnú. Znamená to teda, že znížiť bojovú záťaž asi nebude možné. AK-74M má 4,5 kg spolu so zásobníkom. Prirátajme k tomu plus 4 kg kvôli 8 ďalším zásobníkom, plus ďalšie kilá na tlmič a ďalšie doplnky. Plus granáty, lekárnička…
A ak prilba 6B47 nebude so svojím kilogramom príliš tlačiť na šiju, tak nepriestrelná vesta by naozaj mohla byť ľahšia. Veď útočný komplet s keramicko-kompozitnými pancierovými plátmi, s ochranou bedrových oblastí, s ochranou, prepáčte, mužskej dôstojnosti, – to má do 15 kg. Profesia útočníka je pritom jedna z najnamáhavejších.
Moderné technológie dovoľujú znížiť hmotnosť nepriestrelnej ochrany dvojnásobne, no cena v momente vyskočí asi päťnásobne.
Hmotnosť systému zistenia a potláčania dronov, ak to vnímame ideálne, musí rátať s kalkulovanou chybou. Napríklad moje zariadenie „Ogoňok“, vyrobené samarskými technikmi – nadšencami, sa blíži k maximálne 1,5 kg. A ešte niečo, zakaždým mi je ľúto, že som si do sumiek nazasunul druhý, tretí monočlánok na foto a ďalšiu aparatúru. Bojovníci si nemôžu dovoliť vyhodiť „zbytočný“ zásobník, aby si odľahčili pohyb. Znamená to, že v boji a pred ním sa kalkuluje s každým gramom záťaže.
Vladimír Mikunda
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
