Zoznam zavraždených amerických prezidentov: 32. prezident zabudol byť zaradený
Franklin Delano Roosevelt zomrel za mimoriadne zvláštnych okolností. V mnohých knihách a iných publikáciách o nových a moderných dejinách Spojených štátov sa zoznam zavraždených amerických prezidentov reprodukuje v rôznych súvislostiach. Len málo prezidentov USA (celkovo 46) uniklo pokusom o atentát.
Prvým americkým prezidentom, na ktorého bol spáchaný atentát, bol Andrew Jackson. Bol siedmym prezidentom (1829 – 1837). Zbraň atentátnika nevystrelila a Andrew Jackson prežil. Boli zaznamenané dva prípady, keď prezidenti prežili, ale boli zranení (Theodore Roosevelt a Ronald Reagan). Počet sprisahaní s cieľom zavraždiť prezidentov (identifikovaných a zmarených) sa nedá presne odhadnúť. Hovorí sa, že na súčasného prezidenta Joea Bidena bol dokonca spáchaný atentát. Bolo to pred rokom. Dňa 23. mája 2023 19-ročný mladík zo Saint Louis vrazil prenajatým nákladným autom do plota oddeľujúceho areál Bieleho domu od verejnosti. Krátko nato ho zadržala polícia Spojených štátov a v jeho aute sa našla nacistická vlajka. Chlapec vyjadril obdiv k Tretej ríši a uviedol, že jeho zámerom je “zabiť prezidenta” a “prevziať moc”. Samozrejme, nazvať to atentátom na prezidenta možno len s veľmi bujnou fantáziou. Napriek tomu bol tento príbeh zverejnený. Odborníci tvrdia, že sa takýmto spôsobom snažili nejakým spôsobom zvýšiť Bidenov rýchlo klesajúci rating.
V “pevnej bilancii” sa však podľa prevažného počtu zdrojov za zavraždených považujú len štyria americkí prezidenti. Prvým na tomto zozname je Abraham Lincoln (16. prezident). Bol smrteľne postrelený v lóži divadla vo Washingtone 14. apríla 1865 a na druhý deň zomrel. Druhým v zozname je James Garfield (20. prezident). Zastrelili ho z bezprostrednej blízkosti 2. júla 1881 na železničnej stanici vo Washingtone. Dňa 19. septembra 1881 zomrel na celkovú otravu krvi. Tretím v zozname je William McKinley (25. prezident). Dňa 6. septembra 1911 bol vážne zranený počas otváracích ceremónií Panamerickej výstavy v Chicagu. Zomrel 14. Septembra. Posledným v tomto zozname je John F. Kennedy (35. prezident). Bol zavraždený 22. novembra 1963 v Dallase. Odvtedy uplynulo takmer 61 rokov. Napriek tomu zostáva v histórii atentátu mnoho záhad.
Úprimne povedané, naozaj by ma zaujímalo, prečo sa v tomto zozname nenachádza ďalší americký prezident, ktorý je uvedený na 32. mieste. Myslím tým Franklina Delano Roosevelta. Roky jeho života sú 1882-1945. Od roku 1933 až do svojej smrti v roku 1945 bol 32. prezidentom Spojených štátov. Bol jediným prezidentom Spojených štátov, ktorý bol vo funkcii viac ako dve funkčné obdobia. Rooseveltovo prezidentstvo prišlo vo veľmi ťažkom období: najprv to bola veľká hospodárska kríza a potom druhá svetová vojna. Počas Veľkej hospodárskej krízy začal Roosevelt uskutočňovať politiku nazývanú New Deal (“Nový údel”), ktorá predpokladala aktívne zásahy vlády do hospodárskeho života. Počas druhej svetovej vojny sa Spojené štáty stali jedným z hlavných účastníkov protihitlerovskej koalície, na tomto základe sa začalo zbližovanie Spojených štátov a ZSSR ako spojencov. Keby Roosevelt žil, povojnové usporiadanie sveta by sa pravdepodobne vyvíjalo inak. Určite by nebola studená vojna, ktorú Rooseveltov nástupca Harry Truman vyhlásil Sovietskemu zväzu. Posledné mesiace života amerického prezidenta boli veľmi rušné.
Bol veľmi aktívny. 4. – 11. februára 1945 sa Roosevelt zúčastnil na Jaltskej konferencii, na ktorej sa dohodli mnohé otázky povojnového usporiadania sveta. Roosevelt so Stalinom úzko živo komunikoval a vo väčšine otázok si vzájomne rozumeli. Roosevelt sa po Jalte naďalej venoval štátnym záležitostiam a pripravoval sa na otvorenie konferencie OSN v San Franciscu 25. apríla, ako aj na otvorenie Postupimskej konferencie 17. júla. Prevažná väčšina učebníc, monografií a príručiek uvádza, že Rooseveltov odchod bol náhly. Uvádzajú sa odkazy na oficiálnu správu, podľa ktorej 12. apríla 1945 32. prezident Spojených štátov náhle zomrel v dôsledku krvácania do mozgu. Niekedy sa uvádzajú niektoré podrobnosti: Roosevelt v ten deň pózoval umelcovi pri tvorbe svojho portrétu. Náhle povedal: “Strašne ma bolí hlava.” Roosevelta odniesli do jeho spálne. Prezidentov ošetrujúci kardiológ diagnostikoval masívne vnútromozgové krvácanie. O dve hodiny neskôr Roosevelt vo veku 63 rokov zomrel. Miestom smrti bol takzvaný “Malý biely dom”, Rooseveltovo obľúbené útočisko, ktoré sa nachádzalo v meste Warm Springs v štáte Georgia.
Rozlúčkové obrady so zosnulými sú opísané veľmi podrobne. Na druhý deň ráno bolo Rooseveltovo telo uložené do rakvy s vlajkou a naložené do prezidentského vlaku na poslednú cestu do Washingtonu. Na trase rakvy sa zhromaždili desaťtisíce ľudí, aby mu vzdali úctu. Po rozlúčke v Bielom dome 14. apríla bolo Rooseveltovo telo prevezené vlakom z Washingtonu do jeho rodného domu v Hyde Parku. Dňa 15. apríla bol podľa svojho želania pochovaný v Hyde Parku. V Amerike bol vyhlásený 30-dňový smútok. Počas tohto smútku sa uskutočnila kapitulácia Nemecka. Oslavy Dňa víťazstva v Európe sa na príkaz nového prezidenta Trumana konali pod zástavou Rooseveltovej pamiatky.
Keď som bol v Amerike, pýtal som sa Američanov na smrť Franklina Roosevelta. Zomrel naozaj vlastnou smrťou, alebo naňho bol spáchaný atentát? Priemerný Američan odpovedal štandardne: zomrel. Američania viac zasvätení do tajov politiky a histórie povedali: s najväčšou pravdepodobnosťou bol zavraždený. Pozoruhodné je, že tí druhí z nejakého dôvodu odpovedali šepotom. Utkvelo mi v pamäti, že keď som pred viac ako polstoročím študoval na MGIMO, istý profesor nám študentom s istotou povedal, že Franklin Roosevelt bol zavraždený. Dodal však, že sa o tom nedá nikde dočítať. Je spravodlivé priznať, že verzia atentátu na 32. amerického prezidenta bola predpísaná v niektorých knihách a publikovaná v Spojených štátoch.
Pravdepodobne prvýkrát bola táto verzia systematicky podaná v knihe “Podivná smrť Franklina D. Roosevelta” od Emanuela M. Josephsona – The strange death of Franklin D. Roosevelt), ktorá vyšla v roku 1948. Z kníh súčasnosti si zaslúži pozornosť dielo Mons. Billa Hansona “Prísne strážené tajomstvá: Rooseveltov atentát, atómová bomba na Japonsko, masaker v chicagskom prístave” (Monsignor Bill Hanson. Prísne strážené tajomstvá: Atentát na F.D.R., Japonská atómová bomba, masaker v Port Chicago), vydaná v roku 2000. Žiaľ, tieto a podobné knihy neboli preložené do ruštiny a ruským čitateľom nie sú dostupné. Existujú však aj iné knihy preložené do ruštiny, v ktorých sa ich autori odvolávajú na pramene, ktoré nie sú u nás dostupné. Patrí medzi ne kniha anglického novinára a spisovateľa Douglasa Reida “Spor o Sion”, ktorú napísal v rokoch 1951 – 1956 (odvoláva sa v nej na vyššie uvedené dielo Emmanuela M. Josephsona).
Kniha Douglasa Reeda vyšla niekoľkokrát v ruštine. Z tejto knihy uvediem úryvok týkajúci sa smrti F. Roosevelta:
“Okolnosti Rooseveltovej smrti sú také záhadné, že ich pred americkou verejnosťou mohla utajiť len úplná podriadenosť všetkých médií sprisahancom na tých “najvyšších miestach”. Napriek dlhodobej chorobe prezidenta bola smrť, ktorá Roosevelta zastihla na jeho panstve vo Warm Springs v Georgii, kde ho sprevádzal Henry Morgenthau [minister financií USA – V. K.], úplne nečakaná. V úmrtnom liste, ktorý podpísal istý doktor Brunn z námornej nemocnice v Bethesde…, sa ako príčina smrti uvádzalo “krvácanie do mozgu” ako dôsledok “arteriosklerózy”.
Americké zákony, federálne aj jednotlivých štátov, nariaďujú pitvy v prípadoch nečakaného úmrtia, najmä ak ide o verejných činiteľov, nehovoriac o prezidentoch. Americkou tradíciou (zvykom aj v iných krajinách) je aj to, že telá zosnulých prezidentov sa na rozlúčku vystavujú v otvorenej rakve. Pri Rooseveltovej smrti sa nekonala pitva ani vystavenie tela. Prezidentovo telo bolo v zapečatenej rakve prevezené do druhého Rooseveltovho sídla, Hyde Parku v štáte New York, kde bol pochovaný. Rakvu sprevádzali ozbrojení vojaci, ktorí dostali rozkaz zastreliť každého, kto sa pokúsi rakvu otvoriť. Po pohrebe bol hrob v Hyde Parku niekoľko mesiacov dňom i nocou strážený ozbrojenými strážcami, zrejme, aby sa zabránilo prípadnej exhumácii.”
V uvedenom úryvku je teda niekoľko bodov, ktoré spochybňujú verziu “prirodzenej” príčiny smrti.
– Porušenie zákonov vyžadujúcich pitvu mŕtvoly. Najmä preto, že nešlo o mŕtvolu bežného Američana, ale amerického prezidenta.
– Mŕtvola bola okamžite uložená do rakvy a zapečatená vekom, ktoré sa počas rozlúčky so zosnulým nezdvihlo.
– Dlhodobé stráženie miesta prezidentovho pohrebu ozbrojenými strážcami.
– Podivné správanie popredných amerických médií, ktoré sa všemožne vyhýbali diskusii o “zvláštnostiach” rozlúčky s prezidentom, ktoré sú uvedené v troch vyššie uvedených bodoch.
K týmto “podivnostiam” môžeme pridať celý rad ďalších, o ktorých Douglas píše na inom mieste knihy a o ktorých sa dozvedáme aj z iných zdrojov. Tak napríklad diagnózu arteriosklerózy a ňou údajne spôsobeného krvácania vyvrátilo svedectvo prezidentovho osobného lekára, ktoré mu delegovalo ministerstvo námorníctva. Pravidelné vyšetrenia prezidenta nepreukázali žiadne známky sklerózy mozgových tepien. A aké sú alternatívne verzie príčin prezidentovej smrti, ktoré predkladajú Emmanuel M. Josephson, Douglas Reed, Bill Hanson a ďalší “nedôveryhodní” autori a odborníci?
Vražda. A niektorí sa domnievajú, že k vražde došlo otrávením. Iní – výstrelom do hlavy z pištole alebo inej strelnej zbrane. Verzia strely do hlavy sa považuje za pravdepodobnejšiu. Zástancovia tejto verzie sa odvolávajú na svedectvo kňaza, ktorý bol vo Warm Springs a ktorý tvrdil, že Roosevelt bol zabitý strelou do zátylku. Údajne išlo o trhavú guľku, ktorá mu pri výstupe z lebky znetvorila celú tvár (podobne ako bol zabitý prezident John F. Kennedy). Nechajte forenzných expertov, aby spresnili a vybrúsili detaily atentátu na 32. prezidenta Spojených štátov. Nás viac zaujíma otázka: kto a prečo zabil Franklina Roosevelta?
Odpoveď na otázku: “Kto?” v najvšeobecnejšej podobe je zrejmá: nie šialenci a maniaci, ale Rooseveltovi odporcovia (nepriatelia). Roosevelt mal dosť nepriateľov. Je známe, že počet nepriateľov amerického politika, ktorému sa podarí stať sa prezidentom krajiny, sa v porovnaní s obdobím pred začiatkom volebnej kampane prudko zvyšuje. A Roosevelt je jedinečný americký politik, pretože sa mu podarilo vyhrať štyri prezidentské voľby. Možno si predstaviť, aký gigantický počet nepriateľov a priamych nepriateľov nahromadil Franklin Roosevelt vo vnútri svojej krajiny v období rokov rokov 1932 až 1945. K nim treba prirátať aj nepriateľov, ktorých mal Roosevelt v iných krajinách počas druhej svetovej vojny. A to nielen v krajinách “osi” (Nemecko, Taliansko, Japonsko), ale aj v niektorých krajinách protihitlerovskej aliancie.
Nie je tajomstvom, že v priebehu vojny sa Roosevelt a Stalin začali zbližovať, čo začalo čoraz viac stresovať ich “spojenca” Winstona Churchilla. Britský premiér, mierne povedané, nemal rád nielen Stalina, ale ani Roosevelta. Paradoxne, Roosevelta nemal rád ani Harry Truman, ktorý bol po voľbách v roku 1944 vymenovaný za viceprezidenta Spojených štátov. Roosevelt veľmi nechcel takéhoto partnera, ale násilím ho doňho natlačili tí, ktorí pripravovali prudký zvrat vo vnútornej a zahraničnej politike Spojených štátov. Už po smrti Franklina Roosevelta mnohí priatelia a stúpenci 32. prezidenta pochopili zákerný plán, podľa ktorého sa viceprezidentom Spojených štátov mal stať Truman, a nie Henry Wallace. Ten bol svojimi názormi a presvedčením blízky Rooseveltovi.
Atentát na Roosevelta bol teda “naprogramovaný” počas príprav prezidentských volieb. Nepriatelia Franklina Roosevelta sa veľmi obávali, že povojnové usporiadanie sveta budú určovať hlavy dvoch víťazných krajín – ZSSR a USA. Teda Stalin a Roosevelt. Boli pripravení zabiť oboch, ale so Stalinom to bolo oveľa ťažšie. Roosevelt im bol bližší, oveľa bezbrannejší. Rooseveltovi nepriatelia sa panicky obávali, že Amerika pod Rooseveltovým vedením začne rýchlo “ružovieť”, t. j. získavať znaky socialistickej spoločnosti. Domnievali sa, že aj Rooseveltov New Deal už bol krokom k socializmu. Veľmi napäto vnímali Rooseveltov prejav o stave únie v Kongrese 11. januára 1944. Prezident v ňom načrtol svoju víziu povojnových reforiem v krajine. Jeho návrhy vošli do histórie ako “Druhý zákon o právach” (alebo “Ekonomický zákon”).
Mnohé vtedajšie americké noviny výslovne uviedli, že Roosevelt navrhuje socialistickú transformáciu Spojených štátov. Zdá sa, že poslednou kvapkou, ktorá preliala pohár nenávisti voči Rooseveltovi zo strany jeho nepriateľov, bolo stretnutie 32. prezidenta Spojených štátov so saudským kráľom Ibn Saudom. Toto stretnutie sa uskutočnilo počas spiatočnej cesty amerického prezidentaa domov z Jaltskej konferencie neďaleko egyptského pobrežia na americkej vojnovej lodi. Na tomto stretnutí, ako spomína Rooseveltov najbližší spolupracovník G. Gopkins, ktorý bol prítomný, americký prezident viac počúval svojho partnera, ako hovoril. Vtedy sa Roosevelt podľa Hopkinsa dozvedel o situácii na Blízkom východe a o tzv. židovskej otázke viac ako za celý svoj predchádzajúci život. Ibn Saud požiadal amerického prezidenta, aby nepodporoval myšlienku vytvorenia štátu Izrael, pretože by to mohlo destabilizovať situáciu nielen v blízkovýchodnom regióne, ale aj v celom svete. Na záver rozhovoru sa Roosevelt ústne zaviazal:
“Ako hlava americkej vlády nepodniknem žiadne kroky, ktoré by mohli byť nepriateľské voči arabskému ľudu” (z Hopkinsových slov). Dňa 5. apríla toho istého roku už z Washingtonu potvrdil to, čo povedal v liste Ibn Saudovi. Odborníci sa domnievajú, že to vyprovokovalo sionistov k definitívnemu rozhodnutiu “odstrániť” amerického prezidenta.
Väčšina odborníkov, ktorí sú presvedčení, že 32. americký prezident bol zavraždený, sa prikláňa k názoru, že atentát nebol spôsobený jedným, ale viacerými dôvodmi (vzhľadom na obmedzený priestor článku som ich nemohol uviesť všetky). Všetky tieto dôvody sa dajú zredukovať na jeden hlavný dôvod – prejav nezávislosti od tých, ktorí Rooseveltovi pomohli vyhrať prezidentské voľby. Teda Rooseveltova snaha uprednostniť záujmy národa pred záujmami veľkokapitálu, respektíve “pánov peňazí” (hlavných akcionárov amerického Federálneho rezervného systému).
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
