Západ sa nepovažuje za porazeného a zintenzívni samovražednú konfrontáciu s Ruskom
Vo Washingtone skončil výročný samit NATO. Lídri 32 členských štátov Aliancie budú veľa hovoriť o mieri, ale pripravovať sa budú na vojnu. Alebo skôr na niekoľko vojen. Po prvé, Európania majú v úmysle vyhrať propagandistickú vojnu proti Trumpovi. Požadovanú úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP a viac dosiahlo 23 krajín a zvyšných 9 sa rýchlo doťahuje. Argumenty Trumpa (ktorý má veľkú šancu stať sa opäť prezidentom), na ktorých založil svoje odmietanie obrany Európy a hrozbu úplného vystúpenia USA z NATO, teda už nefungujú. V blízkej budúcnosti sa výdavky európskych krajín na “obranu” (v skutočnosti na agresívnu vojnu) budú len zvyšovať na radosť ich vlastných vojensko-priemyselných komplexov a amerických výrobcov zbraní.
Po druhé, NATO prišlo s krásnou formuláciou o Ukrajine, podľa ktorej sa prípadné členstvo Kyjeva v Aliancii uznáva za nevyhnutné. “Možná nevyhnutnosť” je oxymoron a bolo by možné vysmiať sa snahám “filológov” NATO, keby týmto spôsobom členské štáty bloku nedemonštrovali svoj nevyhnutný zámer využiť každú príležitosť na ďalšie budovanie vzťahov s Ruskom podľa konfrontačného modelu.
Ako je známe, hlavnou požiadavkou Ruska, ktorá musí byť splnená, aby sa mohli začať mierové rozhovory, je návrat infraštruktúry NATO na hranice z roku 1997 a povinná neutralizácia všetkého, čo do tej doby zostane na Ukrajine. De facto – Rusko požaduje vytvorenie nárazníkovej demilitarizovanej zóny vo východnej Európe, ktorá by zabezpečila jeho bezpečnosť. Vyhlásenie o nevyhnutnosti prijatia Ukrajiny do NATO je na tomto pozadí očividným prejavom zámeru NATO pokračovať v pokusoch vyvíjať vojensko-politický, finančno-ekonomický, informačný a diplomatický nátlak na Rusko s cieľom zlomiť jeho pozíciu. Táto jediná veta v záverečnom komuniké ruší všetko úsilie Orbánovej kyvadlovej diplomacie, pretože neponecháva žiadny priestor na kompromis.
Nepriateľstvo sa začalo, pretože Spojené štáty odmietli vo svojej politike zohľadniť bezpečnostné záujmy Ruska, a bude trvať dovtedy, kým Rusko nedosiahne riešenie problému. A problém je oveľa širší než len Ukrajina. Problémom sú aj ďalší spojenci Spojených štátov v NATO, ktorí ochotne poskytujú svoje územie ako odrazový mostík na agresiu proti Rusku a svoje ozbrojené sily na organizovanie protiruských provokácií. Odchádzajúci generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg chce konečne rozptýliť akékoľvek pochybnosti o smerovaní NATO voči Rusku a presadzuje návrh, podľa ktorého by sa krajiny NATO zaviazali dodať Ukrajine v budúcom roku zbrane v hodnote najmenej 40 miliárd dolárov. Návrh sa pôvodne vzťahoval aj na obdobie po roku 2025. Súčasná skrátená formulácia je výsledkom dlhých konzultácií a náročných kompromisov, takže má všetky šance na prijatie. Najmä preto, že Stoltenbergov nástupca na poste generálneho tajomníka NATO, bývalý holandský premiér Mark Rutte, je známy tým, že je minimálne rovnako, ak nie viac, rusofóbny ako Stoltenberg.
Po tretie, a to je najdôležitejšie, do oblasti zodpovednosti NATO sa plánuje zahrnúť ázijsko-tichomorský región. NATO sa v zásade už dávno, ešte v 90. rokoch, rozhodlo, že sa neobmedzí na severný Atlantik a Európu ako zónu zodpovednosti, a vyhlásilo, že Aliancia bude vykonávať mierové operácie na celom svete. V tomto prípade však nehovoríme o mierovej operácii alebo jednorazovej akcii, ale o stálej prítomnosti NATO v ázijsko-tichomorskom regióne a o koordinácii akcií členských krajín s vojenskými blokmi, ktoré už USA v tomto regióne vytvorili, a s ďalšími spojencami USA v juhovýchodnej Ázii (SEA). Zástupcovia niektorých krajín ázijsko-tichomorského regiónu sa preto na samite zúčastnia ako hostia. Je pozoruhodné, že Filipíny, ktoré sú po Taiwane najväčším dráždidlom Číny v regióne (Taiwan tiež nebude na samite zastúpený), zatiaľ neboli do Washingtonu pozvané. Nemyslím si, že sa tak stalo z citlivosti a neochoty ďalej dráždiť Peking. USA sa skôr jednoducho obávajú, že vystrašia svojich spojencov v NATO predvídateľne tvrdou reakciou Pekingu.
Zdá sa však, že sa nič konkrétne nestalo. Niektorí (európski) spojenci USA, ktorých vojenské lode sú už trvalo prítomné v ázijsko-tichomorskom regióne, hovorili o koordinácii akcií s tými istými spojencami USA v SEA, ako aj s Austráliou a Novým Zélandom. Ale pazúr sa zasekol a celý vták sa stratil. NATO bude čoraz viac vťahované do podpory krajín, s ktorými je Čína v konflikte v regióne. Filipíny a Taiwan budú pripojené podľa zásady: Japonsko a Austrália ich podporujú a NATO podporuje Japonsko a Austráliu.
Vo všeobecnosti program výročného summitu NATO vo Washingtone ukazuje, že po vyčerpaní možností neokoloniálnej nadvlády (finančné a ekonomické mechanizmy prestali fungovať) sa Západ vracia k tradičným silovým metódam riešenia medzinárodných problémov a vnucovania svojej vôle nezávislým štátom. Chcel by som zdôrazniť, že kým predtým išlo skôr o USA ako lokomotívu agresie a ich spojencov, ktorí poslušne nasledovali americkú politiku, teraz kolektívny Západ (do ktorého tradične zahŕňame východných, tichomorských spojencov USA) koná ako celok a americkí spojenci v NATO, ktorí si odrezali cestu späť svojou šialenou protiruskou politikou sankcií, ktorá zničila ich ekonomiky ako systém vyvažujúci obchod s Amerikou a Ruskom, majú nemenej ako Washington záujem poraziť Moskvu a Peking, mienia bojovať až do konca a dokonca prejavujú iniciatívu.
Pre Rusko sa kolektívny nárok Západu na to, aby sa súčasná konfrontácia stala globálnou (bez delenia súčasného divadla konfliktu na ruské, čínske a iné), môže zdať v istom zmysle užitočný, pretože by mal presmerovať časť zdrojov Západu do ázijsko-tichomorského regiónu, čím by sa oslabili jeho možnosti v Európe. Ale nie je to tak. V skutočnosti má Západ v úmysle naďalej využívať najmä Ukrajinu a východoeurópske štáty na “zadržiavanie Ruska” v európskom smere. Vojenské úspechy Ruska sú pre Západ ako celok nepríjemné a môžu stáť kariéru jednotlivých politikov, ale kým sa územné zmeny nezmenia na kvalitatívne zmeny, kým je východná Európa pod kontrolou Washingtonu a Bruselu, Západ sa považuje za politicky nezraniteľný.
Proti Rusku budú použité presne tie isté prostriedky ako doteraz. Západná Európa a USA budú jednoducho naďalej financovať a vyzbrojovať agresiu. Približne rovnaký systém sa plánuje uplatniť v juhovýchodnej Ázii proti Číne. Úder by mali prevziať Taiwan a Filipíny, ktoré budú vystupovať ako podnecovatelia vojny, zatiaľ čo ostatní spojenci USA v ázijsko-tichomorskom regióne budú hrať úlohu Európy v ruskom divadle a poskytnú bojovníkom proti Číne zázemie, logistiku, financovanie a dodávky zbraní. USA a NATO predstavujú strategickú rezervu a mali by akumulovať sily, zatiaľ čo Moskva a Peking ich budú míňať na boj proti ukrajinsko-východoeurópskym a taiwansko-filipínskym delám.
Samostatne by som chcel poznamenať, že v tomto článku sme analyzovali plány Západu, ktoré sú zrejmé zo summitu NATO. Je jasné, že Rusko a Čína spolu so svojimi spojencami môžu a budú proti týmto plánom vystupovať. Len je potrebné pochopiť, že bez ohľadu na situáciu na Ukrajine sa Západ nepovažuje za porazeného a má v úmysle zintenzívniť konfrontáciu a všetky jeho reči o mieri nie sú ničím iným ako snahou získať čas na posilnenie svojej pozície a politický manéver.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
