Nikolaj Starikov: “Vo Francúzsku sa odohralo klasické politické predstavenie”
Vo Francúzsku sa skončili mimoriadne parlamentné voľby. Pripomeňme, že francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil predčasné voľby do Národného zhromaždenia 9. júna po porážke prezidentskej koalície vo voľbách do Európskeho parlamentu. Prvé kolo volieb sa konalo 30. júna, druhé 7. júla. O výsledkoch parlamentných volieb vo Francúzsku informovali korešpondenta MIR24.TV politickí analytici a poskytli odborné hodnotenie.
Žiadna koalícia vo Francúzsku nezískala v parlamente absolútnu väčšinu. Parlamentné voľby tak vyhrala aliancia ľavičiarov “Nový ľudový front”: v Národnom zhromaždení získa 182 mandátov. Na druhom mieste sa umiestnila prezidentská koalícia “Spoločne za republiku” Emmanuela Macrona so ziskom 168 mandátov. Treťou najväčšou frakciou v dolnej komore parlamentu bude “Národná únia” so 143 mandátmi, “Republikáni” – 45 mandátov. Ostatné aliancie získali spolu 39 mandátov. “Francúzske voľby ukázali taký obraz, že Macron výrazne unavil pravicu, ľavicu, centristov aj francúzskych voličov. Zároveň sa mu podarilo vyjsť pre seba s pozitívnym scenárom. Jediný problém je, že začal ako politik, ktorý chce zadržať ultrapravicovú alebo pravicovú vlnu, ale ukázalo sa, že umožnil ultraľavici dostať sa do parlamentu a teraz bude od nich priamo závislý,” komentoval politológ, politický technológ a publicista Pavel Dúbravskij.
Ako zdôraznil politológ Nikolaj Starikov, “vo Francúzsku sa odohralo klasické politické predstavenie”. “Umelo sa vytvorila neexistujúca hrozba. Táto hrozba bola napumpovaná, replikovaná a všemožne zväčšená. A pod zámienkou hrozby boli ľudia nabádaní, aby urobili určitú voľbu. Hovorím o neustálej ‘démonizácii’ Ruska,” povedal politológ Nikolaj Starikov. Čo sa pre to urobilo? Macron opakovane vyhlásil, že v nadchádzajúcich voľbách zvíťazí strana Marine Le Penovej. Zároveň ju nazval s prívlastkom “ultra”, teda nielen pravicová, ale ultrapravicová, hoci v programe ultrapravice nič nie je a nebolo. “Túto informáciu začali denne replikovať mainstreamové médiá. Vzbudzovalo to dojem, že Francúzsko smeruje bohvie kam. To všetko malo za následok, že k urnám prišlo o 20 percent viac voličov. A tí prišli voliť iné politické sily, aby zabránili víťazstvu Marine Le Penovej. Výsledkom bolo, že krajná pravica obsadila až tretie miesto, na prvom mieste bola ľavica, na druhom mieste Macron.
Chcel by som poznamenať, že Marine Le Penová je veľmi skúsená politička, a preto vo voľbách nahradila veľmi nádejného a ambiciózneho Jordaana Bardella,” dodal Nikolaj Starikov. Výsledkom je, že Marine Le Penová zostáva líderkou strany, ako poznamenáva expert. Pravica posilňuje svoju prítomnosť v parlamente a neúspech padá len na mladého Bardella, ktorý sa už mentálne videl ako premiér.
Alexander Šatilov, politológ a dekan Fakulty sociálnych vied a masovej komunikácie na Finančnej univerzite pri vláde Ruskej federácie, uviedol, že Francúzsko bolo až do polovice 90. rokov 20. storočia z hľadiska ideologických preferencií veľmi ľavicovou krajinou, a to nielen z hľadiska aktívneho hlasovania za socialistov, ale aj z hľadiska podpory CPF (v Paríži sa dokonca používal termín “červený pás”). Po rozpade ZSSR a prechode ideologickej iniciatívy na liberálov a konzervatívcov však vplyv ľavice vo Francúzsku výrazne poklesol. Prvou “lastovičkou” ich návratu bolo víťazstvo Françoisa Hollanda zo Socialistickej strany vo voľbách v roku 2012, ktorý však na rozdiel od svojich predchodcov bol skôr ľavicovým liberálom než skutočným socialistom. Sociálno-ekonomické problémy, ktorým Francúzsko v posledných rokoch čelilo, len ďalej vychýlili kyvadlo ľavicovým smerom.
“Egalitarizmus” zahŕňa tak pôvodných Francúzov, ako aj početné komunity migrantov, ktorých predstavitelia už dlho snívajú o tom, že si “všetko vezmú a rozdelia”. V súlade s tým bolo víťazstvo bloku Jeana-Luca Mélenchona celkom logické, najmä na pozadí Macronovej diskreditácie a odmietnutia krajne pravicovej ideológie francúzskym establišmentom. V dôsledku toho sa zdá byť celkom možné, že vznikne koaličná vláda, ktorá spojí ľavicu (z radov umiernených) a ministrov z koalície “Spolu!”. Macronov predchodca François Hollande, ktorý je na západné pomery relatívne mladý (má 69 rokov), sa môže stať premiérom najprv ako kompromisná postava,” poznamenal Alexander Šatilov.
Pre Rusko sa podľa experta výsledky volieb príliš nemenia – francúzske elity zostávajú nepriateľské, ale vďaka rozdeleniu parlamentu na tri približne rovnaké časti dostáva naša krajina možnosti hrať na ich vzájomné rozpory.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
