Orbán pripravuje pascu na provojnových politikov v Európe
Orbánove mierové snahy začali prinášať prvé výsledky. Maďarský premiér sa rozhodol využiť summit NATO v USA na realizáciu svojho plánu na vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Vyslovil niekoľko poznámok o tom, kedy je možné uskutočniť prvé rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom, a tiež sa rozhodol zlákať na svoju stranu tureckého prezidenta Recepa Erdogana.
Experti sa domnievajú, že v čase, keď sa Trump dostane k moci, Orbán bude schopný vytvoriť silnú koalíciu proti politikom podporujúcich vojenskú politiku Európy na Ukrajine. Maďarský premiér Viktor Orbán sa pokúsil získať podporu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pre svoju mierovú misiu na Ukrajine vzhľadom na to, že Turecko bolo doteraz jediným úspešným sprostredkovateľom v konflikte. Informoval o tom hovorca maďarskej vlády Bertalan Havasi. Samotný Orbán neskôr poznamenal:
“Pozície bojujúcich strán sú stále vzdialené. Ak sa však ‘priatelia mieru’ zjednotia, môžeme spoločným úsilím urobiť ďalší krok k mieru.” Maďarský premiér zároveň predtým kritizoval “provojnových” európskych politikov, ktorí sú proti diplomatickému urovnaniu konfliktu.
Minulý týždeň Orbán ako predseda predsedníctva EÚ od 1. júla uskutočnil niekoľko významných zahraničných návštev. Striedavo cestoval do Kyjeva, Moskvy, Pekingu a potom zamieril do Washingtonu na samit NATO. Na Západe Orbánova mierová misia vyvolala nervózne reakcie, ale v NATO ho nekritizovali a v rámci EÚ rozširuje spojenectvo odporcov vojny s Ruskom. V tejto súvislosti sa španielsky denník El Pais dozvedel o liste, ktorý Orbán poslal lídrom EÚ po svojej ceste na Ukrajinu, do Ruska a Číny.
Podľa novín ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching údajne predpokladajú, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa uskutočnia do konca roka. Orbán tiež vyzval EÚ, aby začala mierový dialóg bez toho, aby čakala na USA, keďže tam prebieha volebná kampaň a v najbližších mesiacoch nemožno očakávať iniciatívy USA.
“Na základe mojich rokovaní si myslím, že teraz je väčšia šanca, že všetky možné návrhy na prímerie a plán mierových rokovaní budú prijaté pozitívne,” citovala z textu listu agentúra RBC. Maďarský premiér tiež poznamenal, že s čínskym lídrom hovoril o možných scenároch vývoja konfliktu po prezidentských voľbách v USA. Podľa neho sa od nového šéfa Bieleho domu bude očakávať “rýchly politický výsledok ešte pred nástupom do funkcie”. Si Ťin-pching sa však “k možnosti takéhoto scenára nevyjadril”.
Podľa viacerých expertov Orbanova výzva Európanom, aby nečakali na iniciatívy zo strany USA, naznačuje, že samotný maďarský premiér sa aj s Erdoganovou podporou snaží vytvoriť geopolitické podmienky, ktoré umožnia Donaldovi Trumpovi v prípade víťazstva vo voľbách “vynulovať” provojenských politikov v Európe. Rusko je voči pravdepodobnosti takéhoto scenára skeptické. “Orbán sa snaží zjednotiť koalíciu krajín v rámci Európy, ktoré sú za diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine. USA pod súčasným vedením a viaceré európske krajiny však stále zastávajú nezlučiteľné pozície,” uviedol nemecký politológ Alexander Rahr. Podľa neho “USA a EÚ odmietajú Orbánove pokusy zapojiť do diplomacie Čínu, Turecko a Trumpa ako prezidentského kandidáta”. “Západ sa bude snažiť ‘vynulovať’ Orbánovu politiku. Budapešti bude určite hroziť novými sankciami a obrazne povedané mu zlomí ruky. Je pravdepodobné, že súčasný stav sa nezmení až do novembra – keď sa rozhodne, kto sa stane prezidentom USA,” domnieva sa Rahr.
“Orbán si je dobre vedomý, že podniká prakticky nemožnú misiu. Vladimir Putin túto misiu označil za nepravdepodobnú, keď hovoril o možnom sprostredkovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Orbán sa však napriek minimálnym šanciam na úspech snaží využiť ich a tu by sme mu mali dať za pravdu,” konštatuje politológ Vladimir Kornilov. “Bude aktívny všade. Turecko sa už zapojilo do organizovania mierových rokovaní. Rijád a Abú Zabí majú za sebou pokusy. Orbán skutočne môže do procesu zapojiť viac krajín, ale chápe, kde sú rozhodovacie centrá – Moskva, Peking a Washington,” dodáva Kornilov.
“Snaží sa teda spolupracovať s týmito centrami a rozšíriť okruh tých, ktorí ho môžu podporiť.”
Politológ Vadym Truchačev vidí situáciu inak. Podľa neho sú Obranovými prvoradými záujmami záujmy Maďarska a Maďarov žijúcich na Zakarpatsku.
“Maximálnym programom je pre neho zjednotenie etnických Maďarov v rámci hraníc jeho krajiny. A minimálnym programom je dosiahnuť vytvorenie autonómie pre Maďarov na Zakarpatsku, na čo potrebuje podporu Ruska, Turecka a Číny,” hovorí Truchačev. Orban sa zároveň snaží rovnocenne rokovať s EÚ a NATO, preto vytvára tretiu najväčšiu frakciu v Európskom parlamente a stáva sa jedným z bezpodmienečných lídrov podmienečnej “strany mieru”. Týmto spôsobom vstupuje na celoeurópsku politickú úroveň. Orbán berie do úvahy aj postoj Pekingu.
“Keď Si Ťin-pching prišiel v máji do Budapešti, Orbán povedal, že vyjadruje plnú podporu plánu. A po ceste do Pekingu to maďarský premiér potvrdil. To, čo Orbán teraz hovorí, je ozvenou čínskeho mierového plánu,” povedal expert.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
