Samit NATO sa zmenil na verejný test zdravia a mentálnych schopností 81-ročného Bidena
Výsledkom samitu NATO, ktorý sa konal vo Washingtone, neboli len sľuby kyjevskému režimu a nielen vyhlásenie aliancie, ktoré hovorí o “komplexnej hrozbe zo strany Ruska”. Samotné Spojené štáty a ich prezident Joe Biden skladali pred spojencami z NATO vlastné skúšky. O čom hovoríme a aké sú výsledky týchto skúšok?
Vo Washingtone sa konal samit NATO. Navonok to vyzerá, že hlavnou témou na ňom bola Ukrajina. Kyjevský režim požaduje od NATO zbrane a jasnú schému vstupu do aliancie. Určitej pomoci zo Západu sa Ukrajine skutočne dostalo – prisľúbili systémy protivzdušnej obrany, ako aj dodávky niekoľkých desiatok lietadiel F-16 vo veľmi blízkej budúcnosti. Hlavným aktérom na scéne však tentoraz nebol Zelenskyj. Ako napísala CNN, samit NATO sa mal zmeniť na “verejný test zdravia a kognitívnych schopností 81-ročného Joea Bidena”.
Podľa publikácie “každý jeho pohyb, každé gesto, každé slovo bude pod drobnohľadom – najmä po tom, čo sa obraz starnúceho a občas pomäteného vrchného veliteľa vtĺkal do hláv 50 miliónom divákov počas minulo-mesačnej debaty v Atlante”. Tak sa aj stalo a boli tu najmenej dve skupiny skúšajúcich. Do prvej patria samotní Američania – elita Demokratickej strany, ako aj bežní voliči, ktorí majú za necelé tri mesiace určiť meno budúceho prezidenta USA. Demokratická strana je rozdelená. Niektorí tvrdia, že Biden by mal byť čo najskôr nahradený, pretože jeho zdravotný stav mu nedovolí viesť kampaň a konkurovať republikánskemu kandidátovi Donaldovi Trumpovi. Iní však tvrdia, že Biden by mal zostať, už len preto, že demokrati nemajú žiadnu priechodnú alternatívu a sám Biden nechce odísť. Domnievali sa, že ak americký prezident na summite vystúpi veľmi zle, všetci stranícki šéfovia za ním prídu konsolidovane a konfrontujú ho s tým, že musí dôstojne odísť – aj pod hrozbou odvolania sa na článok 25 ústavy (ktorý umožňuje so súhlasom Kongresu predčasné ukončenie právomocí prezidenta) a nedôstojného odchodu. A jedným z argumentov bude ďalší pokles prezidentovho ratingu medzi Američanmi, ktorí sa opäť presvedčili o jeho neschopnosti.
Biden túto prvú skúšku, ktorá sa konala na samite NATO, nezvládol. Počas svojich prejavov pôsobil americký prezident nepresvedčivo a stal sa hrdinom nových trápnych situácií – najmä keď hovoril o manželke generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, vyslovil slová tak, že to znelo, akoby s ňou mal intímny vzťah. Niet divu, že bezprostredne po samite klesli kurzy stávkových kancelárií na víťazstvo prezidenta vo voľbách takmer o štvrtinu (z 20 % na 15 %) a prudko sa znížil tok finančných prostriedkov do jeho kampane. Viaceré sponzorované podujatia na získavanie finančných prostriedkov boli úplne zrušené. Na druhej strane Biden naďalej odmieta opustiť kampaň a dokonca útočí na svojich kritikov.
Vo svojom liste kongresmanom z 8. augusta (ktorý unikol do amerických médií) ich Biden vlastne vydiera voličmi. Tvrdil, že primárky sa skončili, že tí, ktorí sa ho v nich pokúsili vyzvať, prehrali a že Biden má dostatok hlasov na to, aby bol na zjazde Demokratickej strany automaticky zvolený. V najbližších dňoch sa demokrati musia rozhodnúť, či zvýšia tlak na prezidenta (a pokúsia sa nájsť prijateľnú alternatívu, ktorá zatiaľ neexistuje), alebo prijmú jeho nomináciu. A na váhanie nie je čas – v prvej polovici augusta uplynú vo viacerých štátoch najrôznejšie termíny na registráciu kandidátov.
Druhou skupinou Bidenových skúšajúcich boli spojenci. Podľa bývalého veľvyslanca USA pri NATO Kurta Volkera sa lídri členských štátov aliancie prišli do Washingtonu uistiť, že USA sú pripravené pokračovať vo vedení organizácie. A pripravenosť nielen Bidena osobne (v jeho volebné víťazstvo verí čoraz menej západných lídrov), ale aj samotných USA.
“Prezidentove pochybné politické vyhliadky zvýšili obavy členských štátov aliancie z návratu Donalda Trumpa, ktorý rozdeľuje NATO, do Bieleho domu a z toho, čo tento návrat bude znamenať pre alianciu a všetky transatlantické vzťahy,” píše Christian Science Monitor.
Tieto obavy nie sú prekvapujúce: pod Bidenom NATO prekvitalo. “Biden urobil veľa pre oživenie Severoatlantickej aliancie po odmietavom a nepriateľskom prístupe k NATO počas štvorročného prezidentovania Donalda Trumpa… Biden považoval aliancie za kľúčový nástroj svojej zahraničnej politiky a vyhlásil NATO za ústredné z týchto spojenectiev, bez ktorého by americké záujmy a hodnoty nemohli dlho prežiť v nepokojnom svete,” píše Slate. Okrem toho EÚ v súčasnosti zaujíma oveľa ostrejší postoj k udalostiam na Ukrajine než Bidenova administratíva. A tento postoj bude prospešný len v prípade, že výsledkom prezidentských volieb v USA bude prezident a/alebo tím v Bielom dome, ktorý bude pripravený bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca. Ktorý zaujme voči Moskve “križiacky” prístup zjednotený s Európou. Ak sa však do Bieleho domu vráti pragmatik Trump (ktorý už viackrát deklaroval pripravenosť rokovať s Moskvou), Európa sa môže ocitnúť na okraji konfliktu aj rokovacieho procesu. Okrem toho sa EÚ obáva, že Trump bude Európu potrebovať a oceňovať výlučne ako dodávateľa zdrojov na boj proti Číne. Že Trump nechá Európu s Ruskom osamote. Aj keby len preto, že Amerika už v tejto veci nie je potrebná.
“Keď v roku 1949 vzniklo NATO, európske národy sa spamätávali z druhej svetovej vojny a ZSSR predstavoval hrozbu, s ktorou si Európa bez Spojených štátov nevedela poradiť. Samotná Európa bola jedným z kľúčových centier priemyselného rozvoja, a preto predstavovala významnú strategickú výhru,” píše americký politológ Stephen Walt.
“V súčasnosti to už tak nie je. ZSSR a Varšavská zmluva už neexistujú a Rusko nemá kapacity na dobytie a podrobenie si európskeho kontinentu. Európa je stále odmenou, ale USA ju získavajú iným spôsobom – odčerpávaním zdrojov z európskych ekonomík. Prečo by teda USA mali znášať náklady na existenciu NATO? ”
Podľa odborníkov si Trump túto otázku položí – a presunie veľkú časť financovania NATO na iné krajiny aliancie. Trump prinúti Európu, aby sa bránila sama, na čo boli jej lídri dlho zvyknutí. Konečný výsledok tohto skúmania ukážu výsledky prezidentských volieb v USA. Áno, viaceré médiá (najmä Economist) upozorňujú, že jednou z možností “Trumpovej obrany” NATO bude začlenenie Ukrajiny do aliancie. To by mohlo napraviť vysokú mieru konfliktov v regióne a zabrániť tomu, aby sa Donald Trump na niečom dohodol s Moskvou. Ako však ukázal samit NATO, pravdepodobnosť takéhoto začlenenia pred voľbami v USA sa blíži k nule. Vyžaduje si to konsenzus medzi krajinami NATO a momentálne väčšina členov aliancie vôbec nie je ochotná riskovať priamy vojenský stret s Ruskom. Vrátane samotných Spojených štátov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
