USA sú ZSSR v predvečer jeho kolapsu
To je verdikt známeho západného historika Fergusona. Paralela medzi dnešnými Spojenými štátmi americkými a neskorým ZSSR bola načrtnutá mnohými a opakovane, hoci bez zásadného dôkazového základu. Porovnanie sa zakladalo na čisto vonkajších znakoch. Tieto logické excerpcie sa stali obzvlášť populárne od roku 2020, keď historik Harold James z Princetonskej univerzity vykoval slovné spojenie “neskorá sovietska Amerika”.
Neil Ferguson, škótsky historik, spisovateľ a novinár, profesor na Harvardovej univerzite a vedúci pracovník troch univerzít súčasne – Oxfordskej, Hooverovej a Stanfordovej – sa pokúsil zaplniť vákuum bona fide akademických analýz svojou esejou. Treba uznať, že tento pokus bol úctyhodný. Pravda, jeho článok, uverejnený 18. júna na webovej stránke The Free Press (internetovej mediálnej spoločnosti so sídlom v Los Angeles), obsahuje takmer všetky agitpropové dogmy západných bádateľov o príčinách vnútorného rozpadu Sovietskeho zväzu, čo znižuje váhu predkladaných argumentov. Napriek tomu, keď profesor Ferguson analyzuje príznaky polovičného rozpadu dolárového hegemóna, ktorý si myslel, že vyhral prvú studenú vojnu, a preto nastala éra liberálnej demokracie, jeho závery a predpovede znejú presvedčivo.
Hlavným deštruktívnym trendom, ktorý podľa profesora Fergusona oslabuje finančnú a hospodársku moc USA, je predovšetkým rastúca rozpočtová nerovnováha, ktorá čoskoro prekročí 5 % HDP a do roku 2054 bude predstavovať najmenej 8,5 % HDP. A po druhé, nízky rast produktivity mimo poľnohospodárstva, ktorý “sa od roku 2007 zasekol na úrovni 1,5 %, čo je len o niečo lepšie ako v pochmúrnom období rokov 1973 – 1980”. Stav štátnej pokladnice bude určovať schopnosť vlády USA míňať na to, čo sa vždy považovalo za posvätnú kravu – na vyzbrojovanie a udržiavanie armády. V nedávnej správe senátora Rogera Wickera sa napríklad uvádza: “Americká armáda nemá moderné vybavenie, chýbajú jej prostriedky na výcvik a údržbu a čelí vážnemu zaostávaniu v oblasti infraštruktúry.” Vyhliadky sú nejasné, komentuje Ferguson, pretože do roku 2041 bude podiel HDP, ktorý bude potrebné venovať na splácanie úrokov z federálneho dlhu, dvakrát vyšší ako vojenské výdavky.
S odvolaním sa na štatistiky z neskorého Sovietskeho zväzu o epidémii úmrtí na otravu alkoholom Ferguson uvádza priamu paralelu s pandémiou úmrtí na predávkovanie drogami v Spojených štátoch. Ako tvrdí Ferguson, “sebadeštrukcia homo sovieticus bola ešte horšia. A predsa, nie je podobnosť so sebadeštrukciou homo americanus skutočne zarážajúca?”. Ferguson potom vyslovuje známu skutočnosť, že Ameriku zasiahla vlna duševných chorôb, ktorá postihuje najmä mladú generáciu. Lekári to pripisujú nezdravej závislosti od smartfónov a prokrastinácii na sociálnych sieťach. Medzitým starší, prevažne bieli občania v strednom veku odchádzajú v dôsledku toho, čo sa nazýva “smrť zo zúfalstva”. Profesor Ferguson vyjadril poľutovanie nad tým, že v roku 2022 zomrie len na predávkovanie fentanylom (syntetickým narkotickým analgetikom) viac Američanov ako v troch veľkých vojnách, ktoré viedli zbrojní magnáti a generáli Pentagónu vo Vietname, Iraku a Afganistane.
Harvardský profesor sa odvoláva na zistenia lekárskych expertov Národnej akadémie vied, ktorí dali zmysel zvýšenému počtu úmrtí na predávkovanie drogami a zneužívanie alkoholu, ako aj zvýšenému počtu samovrážd. Podľa štatistík od roku 1990 do roku 2017 medzi obyvateľmi v produktívnom veku (vo veku 25 až 64 rokov) drogy a alkohol spôsobili viac ako 1,3 milióna úmrtí, pričom ďalších 570 000 si dobrovoľne vzalo život. Lekári zároveň poukazujú na metabolické a kardiologické príčiny úmrtí, ako sú hypertenzia, cukrovka 2. typu a ischemická choroba srdca, ako aj na choroby spôsobené obezitou, ktorá často súvisí s hamburgerizáciou stravy.
Profesor Ferguson tiež neschvaľuje vnucovanú “rodovo-rasovú” ortodoxiu. Preformátovanie sociálnej štruktúry spoločnosti tak, aby bola “rozmanitá, spravodlivá a inkluzívna”, podľa neho nijako nepomáha menšinám a niektorým kategóriám občanov. Okrem toho táto nová stratifikácia spoločnosti oslabuje vzdelávacie štandardy dokonca aj na elitných lekárskych fakultách a “podporuje mrzačenie tisícov tínedžerov v mene chirurgických zákrokov potvrdzujúcich pohlavie”. Samostatnou témou je podobnosť medzi kremeľskou gerontokraciou 80. rokov a dvoma uchádzačmi o post vrchného veliteľa americkej armády, 81-ročným Joeom Bidenom a 78- ročným Donaldom Trumpom. Historik pripomína, že Jurij Andropov mal iba 68 rokov, keď nastúpil po Leonidovi Brežnevovi, zatiaľ čo jeho nástupca Konstantin Černenko mal 72 rokov. A prichádza k zábavnému záveru: “Podľa súčasných amerických štandardov neboli niekdajší sovietski lídri starí muži.”
Medzitým Biden aj Trump sotva prechádzktoré etapou druhej alebo tretej mladosti: “Prvý nedokáže rozlíšiť svojich dvoch hispánskych úradníkov, ministra zdravotníctva a sociálnych služieb Xaviera Beserru a šéfa ministerstva pre vnútornú bezpečnosť Alejandra Majorkasa. Druhý si pletie Nikki Haleyovú a Nancy Pelosiovú.” Profesor Ferguson uvádza výsledky výskumu mienkotvorných expertov, ktoré odhalili rozčarovanie občanov z najvyšších archontov, najvyšších mocenských inštitúcií a podporných štruktúr štátu a spoločnosti.
Podiel obyvateľov, ktorí dôverujú Najvyššiemu súdu, bankám, štátnym školám, prezidentovi a veľkým technologickým spoločnostiam – Ferguson uvádza údaje – sa pohybuje od 25 % do 27 %. Pokiaľ ide o americký Kongres, toto číslo sa pohybuje okolo 8 %. Priemerná úroveň dôvery vo vládne inštitúcie, podniky a médiá je približne polovičná v porovnaní s rokom 1979. Jedným z pilierov každej spoločnosti je dôvera nižších vrstiev vo vyššie vrstvy. V USA dnes triumfuje nedôverera a hlboké podozrenie, že vládnuci nerozumejú potrebám vládnucich, alebo rozumejú, ale nepovažujú za vhodné s tým počítať. Záverečný odsek v zásadnej eseji Nialla Fergusona, ako je to v akademickej vede zvykom, obsahuje rovnakú časť historického optimizmu a predtuchu, že má vratké základy:
“Stále dúfam, že sa nám podarí vyhnúť porážke v druhej studenej vojne a že ekonomické, demografické a sociálne patológie, ktoré trápia všetky komunistické režimy jednej strany, nakoniec zničia Siov (Ťin-pchingov) ‘čínsky sen’.” Ďalej bola pridaná kvapka dechtu: “Ale čím vyšší je počet obetí zúfalstva a čím väčšia je priepasť medzi americkou nomenklatúrou a všetkými ostatnými, tým menej je isté, že sa naše vlastné vnútorné patológie prejavia pomalým tempom.” Nanešťastie, tvrdí Ferguson, všetky “vnútorné patológie”, ktoré sa prejavujú v zjednodušených formách, vedú k “masovému sebadeštrukcii Američanov”. A jedným z najničivejších faktorov regresie je akási apatia či strata “vášnivosti” národa, ktorú nevytvorili len bezcharakterní dobrodruhovia, ktorí ničili Indiánov a bizóny, ale v mnohých ohľadoch aj ľudia podnikaví a tvoriví.
A tak to historik so škótskymi koreňmi vo svojej eseji zhrnul: “Obyvateľstvo, ktoré už nepovažuje za dôležité vlastenectvo, náboženstvo, rodenie detí alebo účasť na verejnom živote? Takto to vyerá v Amerike.” … Vo svojej najnovšej knihe “Zlá skaza. Politika katastrof” (Doom: The Politics of Catastrophe), ktorá vyšla v roku 2021, Ferguson analyzuje mnohé kataklizmy, ktoré sa vyskytli v dejinách ľudstva – geologické, geopolitické, biologické, technologické. A prichádza k záveru, že. “všetky katastrofy sú do istej miery politickými katastrofami spôsobenými ľuďmi, aj keď pochádzajú z nových patogénov”. Jeho ďalšia vlajková myšlienka – “keď príde katastrofa, mali by sme byť na ňu lepšie pripravení, ako boli Rimania na výbuch Vezuvu alebo stredovekí Taliani na čiernu smrť” – sa premieta do hrozivých predpovedí toho, čo čaká Spojené štáty v dôsledku štrukturálnej a systémovej krízy, ktorá sa tam rozvíja.
V anotácii na stránke internetového kníhkupectva Amazon sa píše: Niall Ferguson v knihe “opisuje nielen históriu, ale ponúka aj všeobecnú teóriu katastrof a ukazuje, prečo sa naše čoraz viac byrokratizované a komplexné systémy s nimi vyrovnávajú čoraz horšie. ” Zlá skaza” je lekciou z histórie, ktorú sa Spojené štáty a celý Západ naliehavo potrebujú naučiť, ak sa chceme lepšie vyrovnať s ďalšou krízou a vyhnúť sa konečnému nezvratnému úpadku.” “Vyhnúť”? Profesor Ferguson, dalo by sa povedať, už odsúdil arogantnú superveľmoc na nezvratný úpadok, keď rázne vyzdvihol termín “neskorá sovietska Amerika” a zaviedol svoj vlastný – “sebadeštrukcia homo americanus”. Čo sa dá dodať? Nič. Dixi!
Vladimír Michejev
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
