Prečo Rusko prvýkrát v histórii odtajnilo skutočné správy tajných služieb o Západe a Ukrajine
Ruská zahraničná rozviedka urobila skutočne bezprecedentný krok. Prvýkrát v histórii boli odtajnené a zverejnené skutočné správy (šifrogramy) ruských rezidentov v zahraničí venované aktuálnym medzinárodným udalostiam a ich hodnotenia analytikmi ruskej spravodajskej komunity. Čo sa v týchto dokumentoch píše a prečo sa to urobilo?
Ruská služba zahraničnej rozviedky zverejnila niekoľko šifrogramov z obdobia od marca do mája 2024, ktoré boli prijaté v Jaseneve z rôznych ruských spravodajských rezidentúr v zahraničí. Ich všeobecná téma sa venuje udalostiam na Ukrajine a v jej okolí a reakciám a krokom zahraničných vlád a verejnosti. Zverejnený rad dokumentov obsahuje šifrogramy z Bruselu, Washingtonu, San Francisca, Rigy a Kyjeva podpísané operatívnymi pseudonymami (“Felix”, “Alex”, “Nora”, “Diaz”, “Stone”) rezidentov a adresované Sergejevovi, pod ktorým možno uhádnuť riaditeľa SVR Sergeja Naryškina. Tieto dokumenty boli uverejnené v štvrťročníku Rozviedčik, ktorý založila dobročinná nadácia Súhlas na pomoc sociálnej ochrane príslušníkov a veteránov zahraničných spravodajských služieb.
Nejde o čisto firemnú publikáciu ruskej spravodajskej služby, ale skôr o historický, vzdelávací a popularizačný projekt. Kúpiť si časopis v stánku alebo si ho predplatiť s donáškou do domu, žiaľ, nie je možné, náklad (asi 2,5 tisíc výtlačkov) sa distribuuje prostredníctvom mailing listu. Všetko si môžete prečítať – a je čo čítať – aj na oficiálnej webovej stránke SVR, hoci len v pdf. Šifrogramy s červenou pečiatkou “odtajnené” sú zverejnené bez komentára vo forme fotokópií v časti “SVR Ruska je oprávnená vyhlasovať”. Ide o druhý takýto rad zverejnených šifrogramov, prvý bol uverejnený v predchádzajúcom marcovom čísle Rozviedčiku. Ide v podstate o bezprecedentnú akciu. Žiadna spravodajská agentúra na svete nikdy nezverejnila originálne správy o aktuálnych udalostiach. Najmä bez komentára. Takzvané organizované úniky sa nepočítajú, to je úplne iný žáner, ale ani tam sa takmer nikdy nepoužívajú pôvodné správy, ale len ich prerozprávanie s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. A primárnym zdrojom nikdy nebola samotná spravodajská služba alebo oficiálne pridružená štruktúra.
Rôzne krajiny a rôzne spravodajské služby majú vlastné tradície zverejňovania archívov a odtajňovania dokumentov. Vždy však ide o archívne dokumenty týkajúce sa dávno známych udalostí. Dokonca nie vždy je možnosť ich zverejnenia spojená s formálnymi premlčacími lehotami, ktoré sú definované zákonmi o utajovaných skutočnostiach a štátnom tajomstve. Špecifiká spravodajskej činnosti sú také, že niektoré druhy dokumentov, dokonca aj tie, ktoré sú staré sto rokov, sa nikdy nemôžu zverejniť. V niektorých prípadoch je zverejnenie archívnych dokumentov povolené za formálnych okolností (napr. uplynutie istej premlčacej lehoty). V každom prípade sa to však deje, ale s obrovskými škrtmi v textoch začierňovaním osobných mien, operačných pseudonymov, dátumov, čísel, zemepisných názvov a iných identifikačných údajov, ktoré by mohli identifikovať zdroj alebo iné kritické okolnosti, ktorých zoznam môže byť nekonečný.
Niekedy sa dokonca nemôžu zverejniť ani určité odhady uvedené v prameni. Zhruba povedané, za určitých okolností môžu existovať podrobnosti, ktoré mohla poznať len konkrétna osoba. Alebo sa dvaja ľudia rozprávajú v uzavretej miestnosti a my nemôžeme citovať jedného z nich. Zverejnenie takýchto podrobností by okamžite viedlo k identifikácii tejto osoby. V dôsledku toho sa niekedy zverejnené dokumenty zmenia na čierne stránky, kde sa zaujímavými stanú len čísla a dátumy došlých registrácií dokumentov. Ale aj tento postup sa považuje za kontroverzný a nebezpečný, pretože spravodajskí analytici majú dlhý a nepravidelný pracovný čas a sú to veľmi vytrvalí ľudia. Môžu stráviť roky snahou určiť len počet písmen v začiernenom mene a potom porovnávaním a koreláciou stoviek údajov určiť približný okruh osôb, ktorých sa to týka.
V publikácii SVR sa nič také nenachádza. V texte nie sú žiadne výmazy a tieto dokumenty nemožno zaradiť medzi archívne. Je tu však ešte jedna nuansa. Tieto šifrogramy nie sú čistými správami zahraničných pobočiek ruskej rozviedky. Neobsahujú operatívne informácie, odkazy na zdroje ani iné rozpoznateľné prvky spravodajskej práce. Sú to analytické zovšeobecnenia predtým získaných informácií, zrejme aj operatívnej povahy. Napríklad správa z Bruselu o pripravenosti Francúzska vyslať svoje jednotky na Ukrajinu zjavne obsahuje informácie získané operačným spôsobom (odhad strát), ale vo všeobecnosti ide o analýzu všeobecného trendu vo Francúzsku, pokiaľ ide o vyslanie jednotiek. Takéto analytické prehľady sú tiež vynálezom ruskej a sovietskej rozviedky.
Konkrétne šéfa sovietskej zahraničnej rozviedky počas Veľkej vlasteneckej vojny Pavla Fitina. Ten loboval u Stalina a Beriju za právo rozviedky vyhodnocovať operatívne informácie a “predkladať na stôl” vedeniu krajiny už nie polotovar informácie (“zdroj X hlásil, že vojenská jednotka č. sa presunula do obce Y”), ale jej podrobnú analýzu (prečo sa tam táto jednotka X presunula, a v širšom zmysle: prečo sa presunula z miesta vo všeobecnosti a ako to hodnotiť vo všeobecnom politickom kontexte). Tak sa zrodilo Informačno-analytické oddelenie ruskej zahraničnej rozviedky a spravodajská analytika v ZSSR ako žáner a profesia vôbec.
Predtým bol prístup k informáciám zahraničného spravodajstva mimoriadne mechanický. Vašou úlohou bolo získavať informácie a politici a úradníci ich vyhodnocovali. Za Fitina to viedlo k excesom, pretože Stalin mohol mať vlastný názor dokonca ani nie na konkrétne spravodajské informácie, ale na jednotlivých ľudí, ktorí v nej pracovali. Klasický príbeh: nedôvera a dokonca odpor, ktorý vrchný veliteľ pociťoval voči Richardovi Sorgemu a dokonca písal vulgárne komentáre k jeho správam. Prechod na “informačný a analytický” spôsob prezentácie čiastočne vylúčil možnosť takéhoto príliš osobného prístupu. Zdrojom a osobou zodpovednou za informácie sa nestal jednotlivý rezident alebo jeho skupina, ale celá spravodajská služba ako inštitúcia. Anonymita takýchto dokumentov na jednej strane umožňuje ich zverejnenie bez toho, aby bola dotknutá operatívna práca. Na druhej strane sa môžu použiť ako politické vyhlásenie založené na konkrétnom spravodajskom materiáli. Rezorty vytvárajú takéto druhy prehľadových a pozičných správ bežne, niekedy podľa plánu alebo ako výsledok nahromadených spravodajských informácií.
Zhruba povedané, kumuluje sa súbor rôznorodých informácií z mnohých zdrojov, ktoré, ak sa posielajú v jednoduchom prúde, nemusia okamžite prispieť k celkovému obrazu. Aby tieto prvky zapadli do uceleného príbehu, je potrebný súhrnný materiál obsahujúci stručné zhrnutie hodnotenia. V sovietskych časoch v mnohých prípadoch dokázala rezidencia týmto spôsobom upriamiť pozornosť centra na rad zdanlivo nesúvisiacich udalostí, ktoré sa z Moskvy mohli zdať nedôležité. Ľudia na mieste to niekedy vedia lepšie. Aj keď analytické oddelenie v Centre má stále prioritu. V tomto prípade sa zverejnené kódexy týkajú hodnotenia politických trendov a ich vyhliadok. V niektorých prípadoch závery a predpoklady uvedené v publikovaných kódexoch potom Sergej Naryškin použil vo verejných politických vyhláseniach.
Napríklad jeho vyhlásenie o plánoch Západu nájsť náhradu za Zelenského vychádza z jednej zo zverejnených šifier, čím sú hodnotenia riaditeľa SVR vážne podložené. To zasa rozširuje možnosti využitia informácií SVR vo verejnej sfére, čo mimochodom v sovietskej ére nebolo. “Nechať si pre seba” súbor údajov a analytických hodnotení, ktorými spravodajská služba ako inštitúcia disponuje, by znamenalo do istej miery obmedziť možnosti politického vedenia. V tomto kontexte je nečakané rozhodnutie SVR zverejňovať analytické šifry bez komentára, jednoducho ako zdroj, samozrejme, historickým krokom vo všeobecnom rade zaužívaných spravodajských tradícií (a spravodajstvo je štruktúra a profesia oveľa náchylnejšia na tradície než dokonca armáda). Z politického hľadiska je to však veľmi sľubné rozhodnutie, ktoré prispieva k argumentácii a sebavedomiu pozície Ruska. Okrem toho možno mimochodom venovať pozornosť šifrogramom, ktoré prišli, súdiac podľa “čiapok” dokumentov, zo San Francisca a Kyjeva.
V San Franciscu bol ruský konzulát zatvorený v roku 2017 a v prípade Kyjeva je všetko jasné. A šifrogramy odtiaľ napriek tomu prichádzajú podpísané operatívnymi prezývkami rezidentov. To vzbudzuje určité nádeje. Ibaže, samozrejme, aj toto všetko je prvkom operatívnej hry, ktorú všetky spravodajské služby sveta hrajú vždy, neustále a za každých okolností.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
