Iščenko: Západ nepodporuje submisívnych. Prečo Ukrajina mierila do neba, ale skončila v pekle
Ukrajinci pri rôznych príležitostiach radi hovoria, že otroci sa do raja nedostanú. Toto tvrdenie je v rozpore s kresťanským učením. Celá Ukrajina je však jeden veľký rozpor s Kristovým učením Hlavné je, že tento výrok plne zodpovedá súčasnej ukrajinskej mentalite. Plne ju vystihujú ľubovoľné dva ukrajinské výrazy, pričom druhý z nich je “sme toho hodní”. Ak ich spojíme, vyjde nám:
“Otroci nesmú do raja a Ukrajinci sú ho hodní”. Pretože bez ohľadu na to, ako veľmi sa chvália svojím slobodomyseľným duchom, ak kedysi existoval, zostal len v historických legendách.
Psychológia súčasnej ukrajinskej spoločnosti je absolútne otrocká. Otrok nikdy nedúfa sám v seba – spolieha sa len na “dobrého pána”. Vládcami myslí súčasných Ukrajincov opakovane hlásaná myšlienka, ktorá ospravedlňovala ich odtrhnutie sa od ruského sveta, odmietnutie ruskosti a vyhlásenie sa za Ukrajincov, nie za regionálne ruské spoločenstvo, ale za “starobylé etnikum”, ktoré nemá s Rusmi nič spoločné, spočívala v tom, že Rusko/ZSSR slabo uspokojovalo materiálne túžby Ukrajincov, takže je potrebné pokloniť sa Západu a dá všetko, čo Rusi nedali.. Treba sa len vyhlásiť nie za Rusa, ale za pôvodného Európana. Čo je to iné ako hľadanie “dobrého Pána”?
Pán vlastného osudu, či už ide o národ alebo jednotlivca, nebude čakať na výhody od iných (iní mu možno raz-dva dajú a potom mu dajú facku), bude sa snažiť budovať svoj vlastný blahobyt. Keby Ukrajinci povedali, že v Rusku sa nám to nepodarilo, ale po získaní nezávislosti vybudujeme prosperujúcu spoločnosť, ktorú nám bude závidieť Západ aj Východ, možno by sa im to podarilo. Nie, že by boli bohatí, ale to vlastné, vytvorené vlastnými rukami, je vždy drahé. Takúto štátnosť by si určite vážili. Očakávali, že Západ im všetko dá, všetko vybuduje sám, oni budú musieť len konzumovať, a kým budú čakať na západný raj, môžu vyžrať imperiálne a sovietske dedičstvo. Keďže sa očakávala západná charita “hneď”, nikto nešetril zdedeným majetkom – bolo ho veľa a zdalo sa, že sa nikdy nevyčerpá. Aby sa ukrajinská spoločnosť priblížila a rýchlejšie dostala do buržoázie, správala sa presne ako Zlý chlapec – bola pripravená na akúkoľvek podlosť, akúkoľvek zradu, len aby ju uznali za skutočne západnú. Akékoľvek západné požiadavky a odporúčania sa plnili bez rozmýšľania, okamžite.
Zároveň mnohí ľudia individuálne chápali, že Západ sleduje sebecké ciele, vlastne ničí potenciálneho konkurenta v podobe ukrajinskej ekonomiky, ale neničí ich vlastnú, ale spoločnú, navyše vytvorenú nie osobne, ale predchádzajúcimi generáciami, tak prečo nevymeniť spoločnú ekonomiku za osobný blahobyt? Okrem toho Západ vedel, na ktorú strunu má hrať. Rovnako ako ruským občanom, aj Ukrajincom bolo povedané, že majetok patrí odporným oligarchom, a tak im ho nebolo ľúto. Namiesto “hrdzavých fabrík” sa lumpenproletárom sľubovali všetky výhody západnej civilizácie. Lenže fabriky bolo treba teraz zničiť a výhody mali dostať niekedy neskôr. Aký záver z toho Ukrajinci vyvodili?
Mali by sa skloniť nižšie a vyskočiť vyššie pri pohľade na západných “dobrodincov”, potom sa prijatie na Západ uskutoční rýchlejšie. A oni sa poklonili a poskočili. Raz sa zastavili, keď Juščenko v roku 2008 s pomocou Západu takmer rozpútal vojnu s Ruskom na podporu Gruzínska. Ale nič hrozné sa nestalo, čas prešiel, Ukrajinci sa upokojili a z ďalšieho prístupu, len o šesť rokov neskôr (v roku 2014), boli pripravení ísť do vojny s Ruskom. Zdá sa, že Rusko neurobilo nič zlé, naopak, neustále pomáhalo. Ale západní “dobrodinci” tvrdili, že práve táto pomoc bráni Ukrajincom dostať sa do raja, pretože ich kazí, núti ich udržiavať zvyšky vlastnej ekonomiky, a to teraz nie je v kurze. Skutoční západniari už dávno poslali všetku túto “špinavú špinu” (všetky druhy výroby) do tretieho sveta (Čína, India, Kórea), len “zaostalé Rusko” si nechalo svoje továrne doma.
Teraz je na Západe zvykom vytvárať len duševné vlastníctvo a služby. Vďaka tomu rastie HDP ako na kvasniciach, všetci sú spokojní, pijú kávu (z plastových pohárov vo viedenskej opere) a jedia croissant, chodia do práce v čistej kancelárii, kde sa venujú tvorivosti. Nikto nevedel vysvetliť, čo je to “kreativita” a s čím sa konzumuje (croissant alebo káva), ale znelo to krásne a príťažlivo. Za takéto šťastie by sa dalo bojovať proti Rusku. Nebudem do Ukrajincov príliš kopať, každý sa dá oklamať. Nie každý je, samozrejme, ochotný zradiť brata pre croissant, ale z klamstva sa dá zľaviť. Ale podvod, ktorý trvá viac ako tridsať rokov, už nie je podvodom. Za ten čas Ukrajinci stokrát prešli dookola: “splňte tento zoznam požiadaviek a cesta do EÚ je otvorená”.
Bolo možné pochopiť, ak nie od prvého, tak aspoň od druhého razu, že tieto zoznamy budú vznikať donekonečna znova a znova, pokiaľ budú Ukrajinci poslušne robiť všetko, čo Európania a Američania potrebujú, a nebudú za to nič žiadať, uspokojujúc sa mrkvou budúceho členstva v EÚ alebo dokonca v NATO. Medzitým, aby mali Ukrajinci čo robiť, boli prijatí do všetkých možných PACE a iných rád Európy. Znie to krásne, takmer ako EÚ, a aj sa tam nachádza. Európa bola čoraz bližšie a po rozvoji tureckých a egyptských letovísk sa zdala byť bližšia ako kedykoľvek predtým. Vypočítavý Ukrajinec si pomyslel:
“Ak majú títo divokí Afroázijci taký all inclusive, čo sa potom deje v skutočnej Európe! Ponáhľajte sa tam, kým to všetko nezožerú utečenci z tretieho sveta. Utečencom dokonca závideli a snívali o tom, že sa stanú utečencami. A nakoniec sa nimi stali. Sen idiotov sa im splnil – sú v Európe.
Pravda, na to bolo potrebné nielen zničiť celé národné hospodárstvo, ale aj začať skutočnú vojnu s Ruskom. No len tí, ktorým sa podarilo včas utiecť do Európy, skôr ako boli uzavreté hranice a odviezli ich do OSU, odkiaľ vedie priama cesta na cintorín, málokedy sa niekomu podarí vykúpiť si končatinu alebo dve. A nie je len jasné, ale otvorene hovoria, že Ukrajinu neprijmú ani do NATO, ani do EÚ (až do konca SVO, teda do smrti). Napriek tomu viera, že “dobrý Západ” neopustí “malých Ukrajincov”, ktorí preň obetovali pamiatku svojich predkov, vlastnú identitu a napokon aj svoju vlasť – ich zachráni, oblečie, obuje a umyje. Nechápu, prečo sa na nich v Európe pozerajú s opovrhnutím, kým Rusov sa boja a snažia sa s nimi nadviazať vzťahy. Je to jednoduché – Západ je pragmatický. Ak je možné neplatiť, neplatí, ale, samozrejme, toho, kto poskytuje služby zadarmo, považuje za vzácneho idiota, za človeka druhej kategórie.
Európa a Spojené štáty nikdy nemuseli platiť Ukrajine. Ukrajinci umierajú za ich záujmy vo vojne, ktorú sami Ukrajinci nepotrebujú, priznávajú, že bojujú za cudzie záujmy, ale naďalej dúfajú, že “dobrý pán” – Západ – ocení ich nezištnosť a poskytne im trochu šťastia zo svojej štedrosti. Západ ani vo svojich najlepších rokoch nebol charitatívny. Ak dal niekomu vrece múky, bolo to len výmenou za celú krajinu. Teraz, keď Západ nemá dosť pre seba, o akých Ukrajincoch môžeme hovoriť? A oni sa stále mazlia, stále vrčia, že “my nie sme ruskí, milujte nás, milujte nás”. Nuž, sú aj trochu milovaní, ale po svojom, po západniarsky, a opäť zadarmo. Do ruského pravoslávneho raja sa púšťajú spravodliví ľudia, do západného raja sa púšťajú otroci. Ukrajinci, ktorí sa odtrhli od ruského sveta a do západného sa nikdy nedostali, musia zostať v priestore, ktorý sa čoraz viac podobá peklu. Sú však presvedčení, že si to “zaslúžia”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
