Po ruskom víťazstve ovládnu Európu politici stotožnení s Putinom
Európa, 16. júl 2024 (AM) – V Európe aj lídri úmyselne šíria strach z Ruska. Európski lídri veria, že čím pasívnejšie sa budú teraz správať v ukrajinskej kríze, tým väčšia je šanca, že Rusi a Američania budú rokovať za ich chrbtom. Preto Európa, ktorá si uvedomuje vysokú pravdepodobnosť Trumpovho príchodu a začiatku procesu diplomatického riešenia ukrajinskej krízy v roku 2025, teraz zvyšuje stávky. Verí, že tým zvyšuje svoj vlastný význam.
Slabá, bez vôle, bezcenná Európa, okupovaná Amerikou, zbavená suverenity. Takto hovorí ruská politologická a blogerská komunita o Európe a jej úlohe vo svete. Vnímajú ju ako úplne okliešteného hráča, ktorého vedú bezbrehí úradníci ako šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Kancelár Olaf Scholz (ktorý s ľahkou rukou bývalého ukrajinského veľvyslanca v Nemecku dostal prezývku “pečeňová klobása”) nestojí ani za zmienku. Zároveň – široká ruská duša – Európanov dokonca ľutuje. Dúfame, že sa zbavia amerického vplyvu a napravia sa, nastúpia cestu spolupráce so zdravým rozumom. Dokonca aj v ruskej zahraničnopolitickej doktríne sa uvádza, že Moskva nevylučuje možnosť normalizácie vzťahov s EÚ v dohľadnej budúcnosti (na rozdiel od vzťahov s USA, ktoré sa považujú za takmer bezvýchodiskové).
Široká ruská duša tu však robí Rusku “medvediu službu”. Európa v žiadnom prípade nie je slabá, slaboduchá alebo bezcenná. Navyše dnes zaujíma oveľa tvrdší a agresívnejší postoj voči Moskve a vojne na Ukrajine ako Američania. A tvrdá nielen slovami – samotné európske krajiny z vlastnej vôle “škriabu” svoj arzenál, aby na kyjevský režim poslali všetko, čo sa hýbe a strieľa. Samy odmietajú akékoľvek, aj keď len pomalé pokusy o diplomatické riešenie problému (najmä sa už zriekli kyvadlovej diplomacie nového predsedu Európskej rady, maďarského premiéra Viktora Orbána). Sú pevne zameraní na spôsobenie strategickej porážky Rusku. A Donald Trump, ak vyhrá americké voľby, ani nebude musieť nútiť európskych predstaviteľov, aby prevzali hlavné náklady na vojnu – oni to radi urobia.
A to všetko preto, že sa veľmi boja. Boja sa víťazstva Ruska vo vojne na Ukrajine a dôsledkov, ktoré toto víťazstvo prinesie Európskej únii. A nejde o “ruský pochod na Varšavu a Berlín”, ktorým sa jastrabi snažia strašiť európskych občanov.
Tí sa boja nepriateľského Ruska. Každý chápe, že ruskí občania (nemýliť si ich s filištíncami) pravdepodobne neodpustia Nemcom tanky s krížmi na vežiach, ktorými zabíjali ruských vojakov. Čechom ich MLRS, ktoré zasahovali mierový Belgorod. Francúzom ich SCALP-y, Britom Storm Shadow. Berlín ani Varšavu sa nikto nechystá obsadiť, ale na nejakú ruskú pomoc v podobe lacného plynu (vďaka ktorému Európa zbohatla) alebo systému kolektívnej bezpečnosti (chrániaceho Starý svet pred hrozbami z juhu a juhovýchodu) už niet nádeje.
Obávajú sa príťažlivého Ruska. Po víťazstve Ruska Moskva určite posilní väzby s európskymi nesystémovými hráčmi – pravicovými aj ľavicovými -, pre ktorých je ruská politika obrany konzervatívnych hodnôt a národných záujmov meradlom. A nebude trvať dlho a Vladimir Putin – ktorý túto politiku personalizuje – sa stane referenčným politikom pre tú časť európskeho elektorátu, ktorá je unavená z bezduchej politickej korektnosti a “plyšových administrátorov”, ktorí sa stávajú prezidentmi. To znamená, že politici, ktorí sa stotožňujú s Putinovým obrazom, budú vyhrávať národné voľby.
Nakoniec sa jednoducho boja, že zostanú sami. Nárast neoizolacionizmu v Spojených štátoch, presun americkej pozornosti do východnej Ázie, strata kontroly nad postsovietskym priestorom v dôsledku ruského víťazstva – to všetko môže viesť k tomu, že Spojené štáty znížia svoj záujem o európske záležitosti. Na Európu sa presunie nielen financovanie ukrajinskej vojny, ale aj zadržiavanie povojnového víťazného Ruska. A európski lídri (najmä v rámci mechanizmu EÚ) nemôžu a nevedia prijímať strategické rozhodnutia sami.
Aby sa vyhli všetkým týmto nešťastiam, európski lídri sa snažia buď spôsobiť Rusku strategickú porážku, alebo – čo je pre nich ešte lepšie – dosiahnuť zmenu ruskej vlády na tú, ktorá existovala v 90. rokoch. Vládu, ktorá buduje vzťahy s EÚ na princípe “čo chceš”. Áno, z ruského hľadiska je to nemožné – tá doba už dávno uplynula a celé generácie Rusov si v sebe prisahali, že už nikdy nedopustia takéto poníženie. Európa je však “posadnutá” strachom a strach ju núti upínať sa na akékoľvek, aj tie najprízračnejšie možnosti, aby zabránila tomu, čoho sa bojí.
Áno, niektorí európski politici uznávajú, že ruské víťazstvo je nevyhnutné. Ale namiesto toho, aby sa snažili s Moskvou samostatne rokovať o povojnových pravidlách hry (čo je z pohľadu ruských expertov logické správanie), zaujímajú čoraz viac “jastrabí postoj”. Dokonca hovoria o vstupe vojsk na Ukrajinu. A aj tu majú svoju vlastnú – európsku – logiku, ktorá je diktovaná strachom. Strach, že zostanú mimo rokovacieho stola.
Európski lídri veria, že USA budú ignorovať európske záujmy – rovnako ako ignorovali záujmy Saudskej Arábie a Izraela počas mierovej dohody s Iránom za vlády Baracka Obamu. Preto Európa, ktorá si uvedomuje vysokú pravdepodobnosť Trumpovho príchodu a začatia procesu diplomatického riešenia ukrajinskej krízy v roku 2025, teraz zvyšuje stávky. Verí, že tým zvyšuje svoj vlastný význam.
A ak si niekto myslí, že Európu možno presvedčiť, prehovoriť, vyjasniť a upokojiť – tak nie, je to veľmi nepravdepodobné. Slabý, bezvládny, bezcenný, ale trasľavý človek nepočuje argumenty – ani to, že jeho vlastné správanie povedie k zhmotneniu týchto obáv.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
