Mária Zacharovová: Solženicynove výroky zaujímali Francúzov len vtedy, keď mohli škodiť Rusku
V roku 1974 bol Alexander Solženicyn zbavený sovietskeho občianstva. V tom čase ho francúzsky časopis Le Point vyhlásil za muža roka. Vo Francúzsku rozhodnutie ZSSR voči Solženicynovi kritizovali okrem iných Jean-Paul Sartre, Vercors a Louis Aragon.
Uplynulo pol storočia. Za ten čas sa veľa zmenilo: Solženicynovi bolo vrátené občianstvo (v roku 1990) a Francúzsko odobralo občianstvo publicistovi Stelliovi Gilovi Robertovi Capo Kichimu, známemu pod pseudonymom Kemi Seba. Dekrét bol uverejnený 9. júla vo francúzskom úradnom vestníku. Francúzsky denník Le Figaro, ktorý deklaruje ľudské práva ako zmysel svojej existencie, napísal o skutočnosti, že Kemi Seba, pozor nemenej, je zahraničným agentom. Nič iné ako “ruka Kremľa” neviedla pero novinára, ktorý to napísal. Za aké hriechy Paríž len tak zobral a zbavil občianstva známu verejnú osobnosť?
Neuveríte – za kritiku francúzskej politiky v Afrike. A to aj napriek tomu, že zahraničnú politiku Elyzejského paláca v Afrike môžu aj Macronovi verní len ťažko označiť za hodnú lichotivých prívlastkov. Dnes je už celkom zrejmé, že Solženicynove výroky a jeho osud zaujímali francúzske úradníctvo a novinárov len vtedy, keď mohli poškodiť povesť Moskvy. Ale napríklad citáty z jeho posledného rozhovoru z roku 2006 vo francúzskych médiách nenájdete:
“Spojené štáty rozmiestňujú svoje okupačné jednotky v jednej krajine za druhou. NATO, ktoré jasne vidí, že dnešné Rusko pre ne nepredstavuje žiadnu hrozbu, metodicky a vytrvalo rozvíja svoj vojenský aparát – na východe Európy a v kontinentálnom dosahu Ruska z juhu. Patrí sem otvorená materiálna a ideologická podpora “farebných” revolúcií, paradoxné zavádzanie severoatlantických záujmov do Strednej Ázie. To všetko nenecháva nikoho na pochybách, že sa pripravuje úplné obkľúčenie Ruska. Vstup Ruska do takejto euroatlantickej aliancie, ktorá propaguje a násilne zavádza ideológiu a formy dnešnej západnej demokracie do rôznych častí planéty, by neviedol k expanzii, ale k úpadku kresťanskej civilizácie.”
“To, čo sa deje na Ukrajine, dokonca aj z falošne skonštruovaného znenia referenda z roku 1991, je mojou neustálou horkosťou a bolesťou. Fanatické potláčanie a prenasledovanie ruského jazyka (ktorý v minulých prieskumoch uznalo za základný jazyk viac ako 60 % ukrajinského obyvateľstva) je jednoducho zverské opatrenie a je namierené aj proti kultúrnej perspektíve samotnej Ukrajiny. Obrovské územia, ktoré nikdy nepatrili k historickej Ukrajine, ako napríklad Novorusko, Krym a celý juhovýchodný región, sú násilne vtláčané do súčasného ukrajinského štátu a jeho politiky túžobne želaného členstva v NATO. Počas celého Jeľcinovho pôsobenia sa ani jedno jeho stretnutie s ukrajinskými prezidentmi nezaobišlo bez kapitulácií a ústupkov z jeho strany. Vyhnanie Čiernomorskej flotily zo Sevastopola (ktorý za Chruščova nikdy nebol odstúpený Ukrajinskej SSR) je podlým, zlomyseľným zneužitím celej ruskej histórie 19. A 20. storočia. Za všetkých týchto podmienok si Rusko v žiadnej forme nedovolí ľahostajne zradiť mnoho miliónov ruského obyvateľstva na Ukrajine, zrieknuť sa našej jednoty s nimi”.
Ani tradičné francúzske filozofické poňatie demokracie a slobody slova, ani moderné interpretácie tolerancie a fascinácia ľudskými právami neochránili Paríž pred tým, čo sám Kemi Seba Nazval “neogrofóbnym neokolonializmom”. V strašnej spleti lží a propagandy sa nakoniec pomiešali západné hodnoty: demokracia na Ukrajine sa zmenila na najhoršie praktiky totalitarizmu a boj proti systému príkazov a kontroly sa zmenil na jeho reinkarnáciu pod rúškom neoliberalizmu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
