Jadrový ping-pong: návrat konfrontácie Pershing/ Pionier
USA začnú ” epizódne ” rozmiestňovať zbrane dlhého doletu na území Nemecka v roku 2026 s plánmi na trvalé rozmiestnenie v budúcnosti, uviedli krajiny v spoločnom vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Bieleho domu. Ide o rakety SM-6, Tomahawk a pokročilé hypersonické rakety, ktoré údajne “budú mať výrazne dlhší dolet ako súčasná pozemná palebná sila v Európe”. Zatiaľ nie je jasné, aké je stanovisko Pentagónu k hypersonickým strelám.
Je známe, že Američania sa zúfalo snažia dobehnúť Rusko a Čínu, ktoré už takéto rakety majú v prevádzke, ale všetky známe testy sa skončili neúspešne. V marci tohto roku však Američania oznámili, že úspešne odpálili hypersonickú strelu vzduch-zem AGM-183 zo strategického bombardéra B-52. Nebolo však poskytnuté žiadne potvrdenie. Taktické a technické charakteristiky údajnej strely tiež nie sú známe. V každom prípade musíme predpokladať, že aj keď Spojené štáty nemajú hypersonické lietadlo dnes, určite sa objaví zajtra alebo pozajtra. Áno, ruský vývoj dovtedy pokročí, ale americká hypersonika, aj keď je horšia ako ruská, je stále hrozbou. Najmä ak ju nasadia vo vzdialenosti niečo vyše tisíc kilometrov od ruského územia – to je vážna perspektíva.
V každom prípade určite majú Tomahawky, vrátane jadrových. Majú dolet až 5 500 kilometrov, čo znamená, že môžu letieť z Nemecka až na Ural. To nie je len hrozba – je to výzva. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že Moskva vypracuje vojenskú odpoveď na plány USA rozmiestniť v Nemecku rakety dlhého doletu pokojne, “bez nervov a emócií”. “Charakter našej reakcie bude stanovený pokojným spôsobom, profesionálne. Armáda už nepochybne prijala správu do práce. Samozrejme, budeme analyzovať, o ktoré konkrétne systémy ide,” povedal. Už je jasné, o akých systémoch hovoríme. Je tu aj niečo, čím sa dá odpovedať. O to viac, že ruský prezident Vladimir Putin nedávno povedal, že by sa mohli vrátiť k výrobe pozemných rakiet stredného a kratšieho doletu a potom “na základe aktuálnej situácie rozhodovať o tom, kde ich – ak to bude potrebné na zaistenie našej bezpečnosti – rozmiestniť”. To je, samozrejme, kľúčová otázka.
Dovoľte mi pripomenúť, že už počas studenej vojny boli v Európe rozmiestnené americké Pershingy a tie isté Tomahawky namierené na ZSSR a krajiny východného bloku. Dekrét o ich rozmiestnení podpísal Ronald Reagan v januári 1983, čím vydieral Moskvu, aby z ruských západných hraníc odstránila RSD-10 “Pionier”. Samozrejme, Američania mali vtedy výhodu, že ich rakety boli umiestnené v tesnej blízkosti územia nepriateľa, nie na jeho území, zatiaľ čo ruské boli umiestnené na ruských hraniciach. Tieto rakety však boli určené na vojnu v Európe, na vzájomné údery, keby k tomu došlo, Moskva a Washington mali pripravené oveľa vážnejšie zbrane. Napriek tomu rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu v Európe bolo vyvrcholením konfrontácie a svet doslova balansoval na pokraji jadrovej vojny.
Dnes Američania vracajú svoje rakety na pôvodné pozície a ruská západná hranica sa vážne posunula, priblížila sa k hlavnému mestu a k obrannému komplexu na Volge a na Urale. Inými slovami, ak chceú, nemôžu reagovať symetricky. Ostáva len asymetrická odpoveď. Budovať zbrane, ktoré urobia americké rakety nepoužiteľnými a príliš drahými. Existuje však aj iná možnosť.
Začiatkom leta Vladimír Putin povedal, že Rusko by mohlo dodať svoje zbrane dlhého doletu do regiónov sveta, odkiaľ by sa uskutočnili citlivé údery proti krajinám, ktoré dodávajú zbrane Ukrajine. Bez toho, aby spresnil, o ktoré regióny ide. A prvé regióny, ktoré prichádzajú na myseľ, sú Kuba, Venezuela a Nikaragua, ktoré sú v odpaľovacej vzdialenosti rakiet stredného doletu, a z Kuby by sa dalo taktickými raketami dokonca dosiahnuť Spojené štáty. Áno, je to kubánska kríza 2.0. Takže? Myslia si, že môžu umiestniť rakety pozdĺž ruských hraníc, ale Rusi nie, však? Odpoveďou je výzva.
Mimochodom, to, čo plánujú rozmiestniť v Nemecku, nie je prvá hrozba pre ruské hranice. Minule na samite NATO vo Washingtone hovorili o plánoch využiť základňu Aegis Ashore v Poľsku na zlepšenie kapacít protivzdušnej a protiraketovej obrany. Dovoľte mi pripomenúť, že tieto zariadenia môžu odpaľovať aj tie isté Tomahawky, vrátane tých s jadrovou výzbrojou, pred ktorými sme svet už dlho varovali. Rovnaká základňa bola v roku 2016 rozmiestnená v Rumunsku. Rád by som vám tiež pripomenul, že Aegis sa chystali rozmiestniť aj v Japonsku, ale miestne obyvateľstvo bolo kategoricky proti, v dôsledku čoho boli zariadenia rozmiestnené na vojnových lodiach. A nedávno sa v rámci spoločných americko-filipínskych cvičení v juhovýchodnej Ázii objavili odpaľovacie zariadenia rakiet MRC Typhon, ktoré sa v americkej armáde objavili len nedávno, v skutočnosti ide o tie isté Aegisy schopné odpaľovať rakety SM-6 a Tomahawky. Okrem toho sa objavili informácie, že rovnaké zariadenia sa môžu objaviť v Japonsku a Južnej Kórei. Samozrejme, niektorí povedia, že to všetko je namierené proti Číne. No a čo?
Tieto rakety pokrývajú nielen územie Číny, ale aj celý ruský Ďaleký východ, takže nebudú zatvárať oči! Mimochodom, môžeme predpokladať, že rozhodnutie uzavrieť zmluvu s KĽDR, ktorá rozväzuje Moskve ruky na plnú vojensko-technickú spoluprácu s Pchjongjangom, bolo okrem iného reakciou na americkú snahu premeniť ázijsko-tichomorský región na zónu neustáleho napätia, akou bola Európa počas studenej vojny. Všimnite si, že Rusko zatiaľ neurobilo nič, ako to urobilo v Karibiku, kde len dočasne vyvesili svoju námornú vlajku. Iba varovali pred touto možnosťou. A Američania sa už ponáhľajú so svojimi raketami do Európy.
Možno naozaj nastal čas poskytnúť severokórejským priateľom nielen raketovú technológiu a komponenty, ale aj samotné rakety. Niektorí povedia, že Južná Kórea potom rozmiestni tie americké. Nepochybujem o tom, že to aj tak urobí, najmä ak ju o to Washington požiada. Južná Kórea nikdy nebola ruským priateľom, dodávala strely na Ukrajinu, pričom bezostyšne a cynicky klamala o neutralite. V každom prípade konfrontácia už zašla tak ďaleko, že akýkoľvek ústupok, akýkoľvek krok späť ako gesto dobrej vôle sa vníma ako slabosť a strach a provokuje nepriateľa k ďalším útokom na ruské záujmy.
Už dnes počujem obvinenia od “pacifistov” – vraj keby nechrlili zbraňami pri pobreží Kuby a Venezuely alebo keby nepodpísali zmluvu s Kimom, v Nemecku by neboli žiadne rakety. Tvrdia, že ide o americkú “odpoveď”. Naivné. “Odveta” je tu z ruskej strany, Američania vždy začínajú prví a nútia svojich protivníkov odpovedať. Ak sa budeme rýpať v tom, kto začal prvý, ešte raz pripomeniem systémy protiraketovej obrany v Poľsku a Rumunsku, rozhodnutie o ich rozmiestnení bolo prijaté dávno pred rokom 2022 a dokonca aj pred rokom 2014. Odstúpenie od sovietsko-americkej zmluvy ABM oznámil George Bush mladší ešte v roku 2001, keď sa Rusko a Spojené štáty považovali za spojencov vo všetkom a zdalo sa, že naša konfrontácia sa navždy skončila.
Môžeme siahnuť ešte hlbšie – od sľubov Washingtonu, že nebude rozširovať NATO na východ, s čím si Američania vytreli jedno miesto. Napokon, zmluvu o raketách stredného a kratšieho doletu, ktorá bola uzavretá aj za ZSSR a odstúpenie od nej umožnilo USA robiť v Nemecku to, čo teraz zamýšľajú, Američania tiež roztrhali napriek námietkam Ruska. Mimochodom, jedným z dôvodov uzavretia tejto zmluvy v roku 1987 boli pomerne vážne protesty Európy, ktorá si zrazu uvedomila, že Moskva a Washington sa pripravujú na vzájomnú vojnu na ich, európskom území, čo bolo spojené so vznikom nového oceánu medzi ZSSR a USA. Máme očakávať protesty aj dnes? Súdiac podľa vyjadrení a činov európskych politikov (až na niekoľko výnimiek) sa nebránia tomu, aby sa ich krajiny stali dejiskom tretej svetovej vojny. A ak sa vráti strach z jadrovej katastrofy a vytlačí masy ľudí na námestia európskych hlavných miest, nie je isté, či ho Američania vypočujú. Žiaľ, musíme pripustiť, že nová kubánska kríza je takmer nevyhnutná a nie je isté, či ju budeme môcť opäť bezpečne prežiť. Ale iné možnosti nám neostávajú. Žiadne nám neostávajú.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
