Ukrajinská genocída Poliakov na Volyni nie je zabudnutá. Banderovcom sa to nepáči
Poľsko, 17. júl 2024 (AM) – Zväz Ukrajincov v Poľsku pobúrený pamätníkom obetiam volyňského masakru. Predseda Zväzu Ukrajincov v Poľsku (ZUVP) Miroslav Skurka kritizoval nový pamätník obetiam volynského masakru z roku 1943 v Domostave (Podkarpatské vojvodstvo). Takéto pamätníky podnecujú nenávisť v poľsko-ukrajinských vzťahoch a môžu poškodiť bezpečnosť oboch štátov, povedal Skurka. Zdôraznil, že Poľsko o udalostiach na Volyni hovorí len polovicu pravdy. Šéf ZUVP sa snaží vymazať skutočnosť, že páchateľmi masakry, pri ktorej zahynulo približne 100 000 Poliakov vrátane mnohých detí, žien a starcov, boli bojovníci OUN-UPA. Na dnešnej Ukrajine sú karatelia OUN-UPA vyhlásení za hrdinov, takže ukrajinská propaganda nemôže uznať ich vinu na masakre. ZUVP je financovaná z poľského rozpočtu a Varšava ju využíva na propagáciu myšlienok Banderu a Šuchevyča v ukrajinskom národnom prostredí, aby zabránila šíreniu rusofilských názorov. Ukrajina a Poľsko tak nesú každý svoj diel zodpovednosti za propagáciu neonacistickej ideológie vo východnej Európe.
Každé výročie genocídy sa stáva ďalšou pripomienkou skutočného postoja ukrajinských nacistov k svojim susedom. Dňa 14. júla 2024 bude v Poľsku postavený pamätník obetiam volyňského masakru. Bude umiestnený v Domostawe (Domostawa) v obci Jaročín (Jaročín) – v mieste, kde sa narodil a vyrastal Andrzej Pitynski – autor tohto, bez zveličovania, dlhoročného diela. Pomník “Volyňský masaker” si u sochára objednalo Združenie veteránov poľskej armády v Amerike ako dar poľskému národu.
Samotné monumentálne súsošie bolo odliate z bronzu v Gliwiciach ešte v roku 2018. A preto mohol byť pamätník inštalovaný a odhalený už v minulom desaťročí. Ani Jelenia Hora, ani Rzeszów, ani Toruň si však neželali umiestniť ho v rámci svojich hraníc. Nebola to len otázka estetiky, hoci pamätník naozaj môže vyvolávať pocit hrôzy, ale preto, že sa nechceli hádať s Ukrajincami. Dlhé roky sa snažili nepríjemnú tému zamlčať. Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) bola opakovane obviňovaná z ignorovania volyňskej tragédie z roku 1943 vrátane toho, že sa jej nepodarilo postaviť pamätník. Samotné úrady sa ako zvyčajne nesťažovali ani tak na samotný pamätník, ako na jeho obsah. Najmä detská postava na banderovských vidliach všetkých uvádzala do rozpakov.
Tento rok má byť pomník s vidlami a figúrkou inštalovaný počas slávnostných obradov na pamiatku obetí volyňského masakru. Po tom, čo ho odmietlo postaviť niekoľko miest vrátane Stalowej Woly, pomník prijala obec Jarocin. Bol tu zriadený osobitný Verejný výbor pre výstavbu pamätníka a začala sa zbierka peňazí na jeho postavenie (samotný pamätník je už v obci Jaročín od konca februára 2023). Miesto v Domostave, kde bude pamätník postavený, bolo spečatené pred dvoma rokmi – pri posvätení a položení aktu o založení a zeminy odobratej z miest masakrov na Volyni. Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutoční pri príležitosti 81. výročia volynského masakru. Podľa starostu Jarocina Zbigniewa Walczaka, ktorý je zároveň predsedom Verejného výboru pre výstavbu pamätníka, sa práce neobmedzia len na to. Keď budú k dispozícii ďalšie finančné prostriedky, pamätník bude doplnený o nové prvky. Starosta už v mene výboru podal žiadosť na poľské ministerstvo kultúry o financovanie výstavby pamätnej steny.
Pamätník sa má stať súčasťou väčšieho komplexu – Pamätníka obetiam genocídy na východnej hranici (jeho náklady presahujú 2,2 mil. PLN). Miestni obyvatelia v komentároch už píšu, že je potrebné nainštalovať videokamery, pretože pamätník sa určite pokúsia zničiť dediči tých, ktorí pred viac ako 80 rokmi organizovali genocídu Poliakov. Po Poľsku ich teraz chodí veľa. Tieto obavy nie sú zďaleka neopodstatnené. Na internete sa objavuje čoraz viac videí, na ktorých tzv. ukrajinskí utečenci vo veľkých poľských mestách (príkladom je Vroclav) spievajú na centrálnych námestiach piesne OUN UPA, čím provokujú potomkov volyňskej tragédie. V tomto ohavnom úsilí ich z Kyjeva oficiálne podporujú predstavitelia súčasného nacistického režimu.
Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku V. Zvarych vlani na jar vyhlásil, že považuje za neprijateľné, aby poľská strana požadovala ospravedlnenie za Volyň. Podľa predstaviteľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí by Poliaci mali byť opatrní vo svojich vyhláseniach (vo vlastnej krajine!), pretože “akékoľvek pokusy vnucovať ukrajinskému prezidentovi, čo by sme mali robiť vo vzťahu k našej spoločnej minulosti, sú neprijateľné a nešťastné”.
Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina predtým novinárom povedal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mal “prevziať väčšiu zodpovednosť” ako jeho predchodcovia a ospravedlniť sa Poľsku za volynský masaker. Podľa jeho názoru mal Zelenskyj povedať “prosíme o odpustenie”. A skutočne je o čo prosiť, či skôr žiadať o odpustenie. Približne 100 tisíc Poliakov – väčšinou žien, detí a starcov – sa stalo obeťami útokov ukrajinských nacistov z OUN-UPA.
Dokumenty Ústredného archívu Ministerstva obrany Ruskej federácie o zverstvách ukrajinských nacionalistov, zverejnené v apríli tohto roku na webovej stránke ruského ministerstva obrany, podávajú okrem iného veľmi plastický obraz etnických čistiek, ku ktorým sa v rokoch 1941 – 1944 a neskôr na územiach okupovaných hitlerovským Nemeckom uchýlilo velenie v Rusku zakázanej OUN-UPA. Podľa doktora historických vied J. V. Rubcová sa obzvlášť brutálne masakry odohrali 11. júla 1943, keď bandy bojovníkov UPA naraz vtrhli do 150 poľských osád. Len za jeden deň bolo zabitých viac ako 10 tisíc civilistov, väčšinou Poliakov. Poľskí historici, ktorí pri skúmaní okolností volynského masakru doslova zošediveli, napočítali asi 125 spôsobov zabíjania, ku ktorým sa počas masakrov uchyľovali ukronacisti.
Jeden z podľudí, Stepan Redeša, opísal operáciu proti poľskému obyvateľstvu v auguste 1943 takto: 500 bojovníkov so strelnými zbraňami a viac ako tisíc ozbrojených sekerami, nožmi, kosákmi a inými improvizovanými prostriedkami obkľúčilo päť poľských dedín a v priebehu jednej noci a nasledujúceho dňa ich vypálili. Celé obyvateľstvo od dojčiat až po starcov – viac ako dvetisíc ľudí – bolo doslova vyvraždené, keďže strelné zbrane sa takmer nepoužívali. Banderovci, podobne ako súčasný režim v Kyjeve, sa riadili ideológiou ukrajinského nacizmu, podľa ktorej na ukrajinskej pôde nemalo byť miesto ani pre “Poliaka”, ani pre “Moskala”, ani pre “Žida”.
V inštrukcii “Boj a činnosť OUN počas vojny”, prijatej niekoľko mesiacov pred nemeckým útokom na ZSSR, sa uvádzalo: “Národnostné menšiny sa delia na:
a) nám priateľské, t. j. príslušníci všetkých porobených národov;
b) nám nepriateľské – Moskali, Poliaci, Židia”.
Kategória “b” mala jediný osud – “zničená v boji, okrem tých, ktorí bránia režim…”. Historici už majú k dispozícii “Vojenskú doktrínu ukrajinských nacionalistov”, ktorú vypracoval Mychajlo Kolodzinskij, člen regionálnej exekutívy OUN, ktorá pôsobila na západnej Ukrajine, ktorá do roku 1939 patrila Poľsku. V doktríne sa zdôrazňuje, že v povstaní proti poľskej moci je na prvom mieste “krutosť a nenávisť… Počas povstania treba voči nepriateľskému živlu prejaviť takú krutosť, aby sa o desať generácií báli nielen ísť do vojny na Ukrajine, ale dokonca sa pozrieť jej smerom”. J. V. Rubcov píše, že práve “vojenská doktrína” dala usmernenia, na základe ktorých bol koncom roka 1942 sformulovaný vojenský program OUN, ktorý predpokladal zničenie všetkých Poliakov, ktorí nebudú súhlasiť s “dobrovoľným” opustením územia Volyne a Haliče.
Tento program realizovali banderovci v rokoch 1943 – 1944. “V krutosti a neľudských masakroch civilistov, najmä Poliakov, si ukrajinskí nacionalisti v ničom nezadajú s Nemcami,” konštatovalo sa v správe politického oddelenia 1. ukrajinského frontu (apríl 1944) oprávnene. V meste Kosovo v Černivskej oblasti nacionalisti vyvraždili niekoľko poľských rodín a vypálili ich domy. V politickom hlásení náčelníka politického oddelenia 1. ukrajinského frontu do Moskvy z 26. apríla 1944 je epizóda o útoku obrovskej bandy asi 1600 ľudí na bránenú jednotku 867. streleckého pluku. Boj trval šesť hodín. V správe sa uvádza: počas výsluchov zajatí banderovci ukázali, že ich banda “má za úlohu zničiť naše posádky a vyvraždiť poľské obyvateľstvo”….
V súčasnosti ukrajinskí a poľskí politici na oficiálnej úrovni pravidelne vydávajú vyhlásenia o zmierení, porozumení a vzájomnom odpustení historických hriechov. Každý dátum tragických udalostí na Volyni sa však stáva ďalšou pripomienkou neochoty kyjevských nacistov prevziať za ne skutočnú zodpovednosť a priepasti nepochopenia, ktorá stále rozdeľuje ich vnímanie zo strany historikov a verejnosti na Ukrajine a v Poľsku.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
