.
Aktuality, Bezpečnosť,

Prečo prebiehajúce plénum vedenia komunistickej strany Číny odkladali takmer rok?

“Socializmus s čínskymi charakteristikami” vykazuje úspešné výsledky. V Pekingu sa 15. júla začalo tretie plénum 20. ústredného výboru KSČ (tretie po 20. zjazde KSČ, ktorý sa konal v októbri 2022). Očakávajú sa dôležité dlhodobé hospodárske rozhodnutia. Pred plenárnym zasadnutím uverejnil vonkajší stranícky denník Global Times rozsiahly článok, ktorý prináša prehľad možných výsledkov straníckeho fóra. Noviny zdôrazňujúc rozsah nadchádzajúceho podujatia ho stavajú na úroveň dvoch kľúčových udalostí posledných desaťročí: tretieho pléna ústredného výboru z roku 1978, ktoré udelilo Dengovi Xiaopingovi právomoc realizovať jeho “politiku reforiem a otvárania sa”, a tretieho pléna ústredného výboru z roku 2013, ktoré schválilo prioritu trhového hospodárstva.


 

Plénum, ktoré sa konalo pod vedením Si Ťin-pchinga, ako konštatujú noviny, “otvorilo éru komplexne sa prehlbujúcich reforiem, Čína sa stala svedkom obrovských sociálnych a hospodárskych úspechov napriek vnútorným a vonkajším výzvam, stala sa priekopníkom a budovateľom svetového mieru a rozvoja a hnacou silou pri formovaní spravodlivejšej a efektívnejšej štruktúry globálneho riadenia”. Global Times ďalej zdôrazňuje, že historický rast čínskej ekonomiky zabezpečil, že HDP Číny v roku 2023 dosiahne 126 biliónov jüanov, pričom v roku 2012 to bolo 53,9 bilióna jüanov. Už niekoľko rokov sa Čína podieľa na celosvetovom raste HDP približne 30 %.

 

Rozhodujúca úloha trhu

Článok Global Times pozostáva z dvoch častí, ktoré môžu odrážať hlavné línie diskusie pred plenárnym zasadnutím a očakávané riešenia. V prvej časti sa zdôrazňuje dôležitosť kurzu, ktorý sa na začiatku “novej éry”, t. j. za Si Ťin-pchingovho vedenia, pripisuje priorite trhu. Hospodársky a politický systém ČĽR sa nazýva “socializmus s čínskymi charakteristikami”, čo znamená paralelný rozvoj trhového kapitalistického a plánovaného socialistického segmentu pod vedením komunistickej strany, ktorá reguluje prístup k financiám a zdrojom a vykonáva dlhodobé plánovanie v záujme celého národa. Tretie plénum v roku 2013 rozhodlo o “rozhodujúcej úlohe trhu pri prideľovaní zdrojov”, uviedli noviny.

 

 

“Realizáciou príslušných reforiem sa hospodárstvo posunulo smerom ku kvalitnému rozvoju a smeruje k novému modelu rozvoja. Podarilo sa to napriek tlaku na pokles, ktorý spôsobili faktory, ako sú pretrvávajúce účinky COVID-19, rastúci protekcionizmus a tlak zo Západu a riziká spojené so sektorom nehnuteľností a problémy s dlhmi miestnych samospráv.” Napriek tomu sa podiel pridanej hodnoty vysoko technických výrobkov na celkovej pridanej hodnote veľkého priemyslu v rokoch 2012 až 2023 zvýšil z 9,4 % na 15,7 %. Podiel výroby priemyselných zariadení sa zvýšil z 28 % na 33,6 %. Podiel pridanej hodnoty sektora služieb sa zvýšil zo 45,5 % v roku 2012 na 54,6 % HDP v roku 2023.

 

Vďaka dôslednej hospodárskej stratégii KSČ rástlo národné hospodárstvo približne dvakrát rýchlejšie ako v iných vyspelých krajinách sveta. Táto stratégia zabezpečila prechod do obdobia lepšej hospodárskej štruktúry a umožnila zavádzanie nových technológií, pričom sa postupne zmenil model výroby z tradičnej montáže na montážnej linke na využívanie cloud computingu (prepojená a zdieľaná výroba). Noviny s odvolaním sa na vedeckého pracovníka Pekinskej univerzity Cao Hepinga označujú Čínu za “svetového lídra v oblasti digitálnej infraštruktúry, ktorá už tvorí 44 % HDP. V oblasti, ako je inštalácia základňových staníc 5G, Čína ďaleko predbehla USA a ďalšie rozvinuté krajiny. V nasledujúcich 5 rokoch podiel digitálnej ekonomiky na HDP prekročí 50 %.

 

Zavádzanie digitálnych technológií by nebolo možné bez neustáleho rastu výdavkov na vedu a aplikovaný výskum. Len v roku 2023 bolo na tento účel vyčlenených 333 biliónov jüanov, čo predstavuje 2,64 % HDP. Na začiatku tejto cesty, v roku 2012, to bolo len 1,91 %. Nie je prekvapením, že Čína sa v priebehu rokov posunula v globálnom inovačnom indexe z 34. na 12. miesto. Masívne investície do vedy a aplikovaného výskumu už umožnili Číne takmer rovnocenne konkurovať vyspelým ekonomikám vrátane USA.

 

Zvyšujúca sa otvorenosť

Druhým najdôležitejším “ohniskom hlavného úderu” je pokračovanie a rozširovanie “otvorenosti”, ktorá od čias Teng Xiaopinga znamená interakciu s vonkajším svetom a účasť v globálnych výrobných a obchodných reťazcoch.

“Za posledných 10 rokov Čína budovala nový systém otvorenej ekonomiky, ktorý na druhej strane urýchľoval hlboké domáce reformy a vnášal čínsku múdrosť a čínske metódy do globálnej ekonomiky,” konštatuje Global Times. Snaha Číny rozšíriť svoju hospodársku úlohu vo svete naráža na rastúce colné a necolné prekážky zo strany západných krajín na čele so Spojenými štátmi, ktoré od roku 2018 vedú skutočnú obchodnú vojnu. Medzi protiopatreniami Pekingu hrá podľa pekinských novín hlavnú úlohu interakcia s krajinami, ktoré sa zúčastňujú na iniciatíve “Jeden pás a jedna cesta”. Od začiatku tohto roka je v platnosti 230 dohôd so 150 krajinami a 30 medzinárodnými organizáciami. Okrem toho sú v platnosti dohody o voľnom obchode s 29 krajinami. Komplexné regionálne hospodárske partnerstvo (CREP) o voľnom obchode je v plnej platnosti – 10 krajín ASEAN, ako aj Austrália, India, Nový Zéland, Južná Kórea a Japonsko. Prebiehajú rokovania o zapojení Číny do Komplexnej a progresívnej dohody o Transpacifickom partnerstve.

 

“Budovanie nového systému otvorenej ekonomiky vyššej úrovne je strategickým prostriedkom na podporu reforiem a rozvoja prostredníctvom otvorenosti,” zaznelo na zasadnutí Komisie pre podporu komplexných reforiem Ústredného výboru v júli 2023. Medzi konkrétnymi krokmi, ktoré sa v oblasti “otvorenosti” nedávno prijali, noviny uvádzajú zrušenie vlastníckych obmedzení pre zahraničné akciové, investičné a poisťovacie spoločnosti. Začiatkom tohto roka založilo svoje finančné inštitúcie na čínskom trhu 24 bánk patriacich do skupiny globálnych systémovo dôležitých bánk (Global Systemically Important Banks). Okrem toho je v Číne zastúpená viac ako polovica najväčších svetových poisťovní, uviedol Čínsky národný úrad pre finančnú reguláciu. Len nedávno začala americká spoločnosť PepsiCo od nuly stavať závod v hodnote 1,3 miliardy jüanov (179 miliónov dolárov) v meste Xi’an v provincii Shaanxi. Švajčiarska farmaceutická spoločnosť Novartis zasa začala stavať druhý závod za 600 miliónov jüanov.

 

V súhrne článku jeho autori vyjadrujú “plnú dôveru v čínsku ekonomiku napriek krátkodobým a strednodobým výzvam, vrátane deglobalizačného trendu podporovaného niektorými západnými krajinami, ako aj starnutia populácie a slabého dopytu”.

“Očakáva sa, že nadchádzajúce 3. plénum Ústredného výboru KSČ sa zameria na komplexnú, systematickú a hlbokú reformu. Rozhodnutia pléna budú ďalším míľnikom na ceste reforiem a otvárania sa.

 

 

Nové míľniky namiesto starých míľnikov?

V článku straníckych novín je pozoruhodná absencia najdôležitejších usmernení 20. zjazdu KSČ (október 2022). Nie je v nich zmienka o stratégii “nového pochodu”, ktorá bola považovaná za symbol urýchlenia návratu k socialistickým hodnotám “Veľkého pochodu” čínskej Červenej armády v rokoch 1934 – 35. Nie je tu ani nastavenie vytvorenia “spoločnosti všeobecnej prosperity” (gong tong fu ju), ktorá má byť ďalšou etapou po dosiahnutí úrovne “strednej prosperity (xiao kang)” v roku 2021. Z tých istých usmernení 20. zjazdu vyplýval boj proti “nadmerným príjmom” vyšších vrstiev, kartelovým dohodám monopolov, obmedzeniu siete spoplatnených doplnkových škôl, ktoré vytvárali výhody pri prijímaní na vysoké školy pre deti z bohatých rodín. Realizácia týchto opatrení vyvolala obavy medzi podnikateľmi, viedla k zníženiu podnikateľskej aktivity a úniku kapitálu. Možno predpokladať, že po dlhých diskusiách vo vedení sa dosiahol “trhový konsenzus”, ktorý spôsobil takmer ročný odklad najdôležitejšieho hospodárskeho pléna.

 

V súvislosti s rastúcou vojenskou hrozbou zo strany USA a ďalších krajín NATO a narastaním nezákonných ekonomických sankcií bolo vedenie komunistickej strany nútené, zatiaľ odložiť realizáciu socialistických cieľov “novej kampane” a urýchliť mobilizáciu hospodárskeho a sociálneho života národa. Mali by sme však počkať do skončenia III. Pléna 18. júla a pozorne si preštudovať jeho zverejnené materiály.

Jurij Tavrovskij

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov