Prečo sa európskym krajne pravicovým nepodarilo zostaviť koalíciu
Bol to krištáľový sen Marine Le Penovej, šéfky francúzskeho Národného zhromaždenia. Krajne pravicové strany európskych krajín dosiahli bod, z ktorého sa dá uvažovať o superkoalícii v Európskom parlamente. Tieto strany sú v mnohých krajinách buď už pri moci, ako v Taliansku, alebo stoja na prahu, ako vo Francúzsku, alebo vedú vládnu koalíciu, ako v Poľsku. A zdá sa, že všetky postúpili vo voľbách do hlavnej európskej štruktúry, a to natoľko, že vystrašili verejnosť krokmi extrémne pravicového pochodu.
Ale už v predvečer volieb bolo jasné, že koaličný príbeh sa môže zvrtnúť. A veruže sa tak stalo. Žiadne zbratanie a zjednotenie nenastalo. Navyše, kým pred voľbami existovali dve hlavné frakcie krajnej pravice, teraz sú tri.
Prvou skupinou je nová formácia Patrioti pre Európu, ktorá vznikla z iniciatívy maďarského premiéra. Jej súčasťou je, samozrejme, Orbánov FIDESZ a francúzske Rassemblement Nationale Marine Le Penovej, pričom Francúzsko vedie predseda strany Jordaan Bardella. Nová frakcia má poslancov z 12 krajín. Najviac – 30 ľudí – majú Francúzi z “LE”, nasledujú Maďari, ktorých je 10. Pridala sa k nim holandská strana Geerta Wildersa, portugalská krajne pravicová strana “Dosť”, flámski separatisti, česká “Akcia nespokojných občanov”, “Rakúska strana slobody” a talianska “Liga” Mattea Salviniho. Je tu napríklad aj obdivuhodná postava, bývalý taliansky generál Roberto Vanacci, ktorý bol prepustený zo služby za vydanie rasistickej knihy. Vytvorením skupiny chcel Orbán zjednotiť podobne zmýšľajúcich ľudí pod heslami “proti pomoci Ukrajine”, “proti nelegálnej imigrácii” a “za tradičné rodinné hodnoty”. Ale napríklad Národná jednota sa k frakcii pridala z iných dôvodov.
“Strana Le Penovej sa podľa mňa rozhodla vstúpiť do skupiny skôr kvôli jasným protieurópskym náladám, ktoré tam prevládajú, než preto, že sú proputinovskí,” hovorí sociológ a expert na krajne pravicové hnutia Erwan Löker.
To je jeden z dôvodov, prečo sa strany, ktoré získali významný počet hlasov, nedokázali dohodnúť. Ide o ideologické rozdiely. Všetky spadajú pod charakteristiku krajnej pravice, ale ich priority sa môžu výrazne líšiť. Napríklad pre niektorých môže byť hlavnou myšlienkou nacionalizmus, kým pre ich kolegov hospodársky protekcionizmus. Určite však existuje jeden zjednocujúci faktor: protiimigračná politika.
Druhou frakciou krajnej pravice sú už z roku 2009 známi “konzervatívci a reformisti”. Vo voľbách získali ďalších 9 kresiel a v súčasnosti ich je 78. Títo poslanci sa orientujú skôr na transatlantickú spoluprácu a sú horlivými podporovateľmi pomoci Ukrajine. Predsedníčka talianskeho kabinetu Giorgia Meloniová a jej strana “Bratia Talianska” tvoria chrbticu tejto frakcie. Meloniová sa od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii snažila postaviť do pozície jedinej osobnosti schopnej zjednotiť európsku krajnú pravicu. Obetovala dokonca svoje euroskeptické presvedčenie a snažila sa nájsť prístupy k spolupráci s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorú napríklad Orbán nemôže vystáť. Stále sedí na dvoch stoličkách. Mnohí na krajnej pravici považujú taliansku premiérku za príliš proeurópsku, zatiaľ čo na ľavej strane Európskeho parlamentu zostáva líderkou krajne pravicovej strany s fašistickými koreňmi. A predsa sa nezdá, že by Meloniová bola taká protieurópska ako Marine Le Penová. Meloniová počítala s tým, že jej frakcia sa stane treťou silou v parlamente, ale iniciatíva maďarského premiéra zmenila jej plány. “Konzervatívci a reformisti” sú v Európskom parlamente na štvrtom mieste, ‘Patrioti’ na treťom a Orbán dúfa, že sa stanú druhou silou.
A to je druhý dôvod neúspechu krajnej pravice. Osobné vodcovské ambície. Strany tohto typu spravidla zakladajú charizmatické osobnosti alebo sa do ich vedenia dostávajú v dôsledku násilných konfliktov s členmi strany. Prečo by Meloniová nemohla byť v rovnakej frakcii ako Marine Le Penová? Ako povedal jeden taliansky politik:
” Nemôžu byť dve matky v tom istom úli”.
Tretia frakcia krajnej pravice vznikla z iniciatívy nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko a nazýva sa Európa suverénnych národov. Majú 25 poslancov Európskeho parlamentu. Nemci boli vlastne kedysi požiadaní, aby opustili vtedajšiu frakciu “Národné združenie” po sérii škandálov, do ktorých sa dostali poslanci “AdG”, a po podozreniach z nadväzovania kontaktov s Ruskom a Čínou. Uvažujú skôr o vytvorení alternatívnej krajne pravicovej skupiny, ktorá by mohla vyjednávať o hlasy s podobne zmýšľajúcimi členmi iných strán. V tomto prípade bude prirodzene hnacím motorom parlamentnej skupiny Alternatíva, ku ktorej sa v súčasnosti pridávajú malé krajne pravicové skupiny z Bulharska, Grécka, Rumunska, Litvy, Poľska, Slovenska či Maďarska. V každom prípade takýto nábor poslancov z rôznych krajín ešte nemôže viesť k trvalým spojenectvám, pretože všetci sa budú obzerať, ako budú reagovať na tú či onú európsku iniciatívu vo svojej krajine.
Tu je tretí dôvod. Národné záujmy. Krajná pravica ich bude vždy uprednostňovať pred medzinárodnými projektmi a zákonmi. Sú predovšetkým za národnú suverenitu a protekcionizmus pre svoje vlastné. Akýkoľvek pokus o integráciu alebo prenesenie právomocí na vonkajšie štruktúry nevyhnutne vyvolá odpor. A hoci iniciatíva môže byť pre jedných priaznivá, iní sa určite postavia proti nej. Možno by sme sa mali vrátiť k príkladu Viktora Orbána. Možno je priateľom Ruska, ale v EÚ je vnímaný ako extrémne pravicový nacionalista. A nič iné. Zostavil plnú paletu všetkých dráždivých faktorov. Upínanie slobody súdneho konania, zákaz komunity LGBT+, ktorá je drahá európskemu srdcu, kontrola médií a ich premena na nástroje propagandy, pridajte obvinenia zo sprenevery peňazí z európskych fondov vlastnou rodinou premiéra, za čo Maďarsko v roku 2019 dostalo pokutu 1,5 miliardy eur. Krajina bola nakoniec uznaná za “čiastočnú demokraciu”.
“Máme do činenia s modelom, v ktorom štát riadi extrémne pravicová vláda s najhlbším prienikom do štruktúr EÚ,” uviedla mimovládna organizácia Freedom House vo svojej správe 2024. Predvídajúc reakciu podobne zmýšľajúcich ľudí, Orbán s ostatnými frakciami nevyjednával. O to viac, že nikto neprejavil veľkú chuť spojiť sa s lídrom, ktorý je v Európskej únii vnímaný veľmi nejednoznačne. Rozhodol sa transformovať už existujúcu, ktorú uprednostňovala Le Penová, ktorá nazbierala tri desiatky poslaneckých mandátov. To je možno ďalší dôvod. Reputácia strán na medzinárodnej scéne. Často sa spájajú s extrémistickými hnutiami s radikálnymi názormi a autokratickým systémom vlády. Preto je pre ne ťažké vytvoriť koalíciu a riskantné predkladať akékoľvek iniciatívy na medzinárodnej úrovni.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
