Kauza Ream – funguje v Kambodži tajná čínska námorná základňa?
Netrvá to už krátko, autor celý thriller sledoval od roku 2019. Na jar 2019 sa zdalo, že medzi Kambodžou a Čínou bola podpísaná tajná dohoda, ktorá mala Číne umožniť využívať kambodžský Ream ako čínsku námornú základňu.
Číne mal byť prístav na 30 rokov prenajatý s právom rozmiestňovať tam jednotky a skladovať zbrane v inštaláciách, ktorých plocha mala byť 192 akrov (77,7 hektárov). Mali mať vlastné mólo a ďalšiu infraštruktúru. Okrem toho, neďaleko prístavu už čínska firma stavala letisko a developerský projekt, ktorých civilná využiteľnosť vzbudzovala pochybnosti amerických spravodajských služieb.
Americké ministerstvo obrany najprv listom zo 6.7. 2019 požiadalo Kambodžu o vysvetlenie, prečo bola náhle odmietnutá americká ponuka na opravu prístavu Ream. Dňa 22.7.2019 potom americký denník The Wall Street Journal zverejnil konečnú verziu správy o základni s tým, že má k dispozícii aj predbežné zmluvy. O dva dni neskôr 24.7. 2019 Kambodža potvrdila doručenie listu od Pentagonu a vznik čínskej námornej základne dementovala.
Pomáhala jej s tým aj Čína vrátane vyjadrení popredných predstaviteľov. Neskôr, ale čínski analytici začali používať termín “Strategic Strong Point” v opise toho, čo by mohla základňa Ream predstavovať. Strongpoint je po anglicky silne opevnená obranná pozícia. USA označujú niektoré svoje základne ako strategic strong point – ide o tie najdôležitejšie ako Guam, Diego Garcia alebo Pearl Harbour.
V čínskom ponímaní sa význam mohol pohybovať od kvázi aliancie, cez zámorský prístav až po miesto, ktoré poskytuje podporu zámorským vojenským operáciám, respektíve slúži ako predsunutá základňa na rozvinutie ozbrojených síl v zámorí. Termínom Overseas Strategic Strong Point bola v Číne označená aj základňa v Džibuti, ktorá sa používa od 1.8.2017. Čínsky Strategic Strong Point sa má od amerického strategic strong point líšiť fundamentálne tým, že ponúka hospodárske benefity hosťujúcim štátom a tiež posilnenie ich bezpečnosti.
Rozsah čínskych investícií na južnom pobreží Kambodže bol už v roku 2019 pritom taký, že pokojne mohol zakryť prípadné vojenské aktivity. Čínske štátne firmy po celom svete stavajú alebo prevádzkujú strategickú infraštruktúru vrátane prístavov.
Je však rok 2024 a podľa USA sa naplnili ich obavy z roku 2019 a Ream funguje ako čínska námorná základňa. Pravda je, že rekonštrukcia Reamu sa v roku 2020 začala naozaj štýlovo – zbúraním budovy Taktického veliteľstva Národného výboru pre námornú bezpečnosť postavenej Američanmi. Neďalekú rampu pre nafukovacie člny s pevným trupom a ich údržbu však nechali stáť. Túto skvelú lodnú triedu medzitým od USA obdržalo aj ukrajinské námorníctvo.
Stavebné aktivity v prístave Ream boli pod neustálym dohľadom špionážnych a komerčných satelitov. USA požadovali od Kambodže transparentnosť v otázke účelu a rozsahu toho, čo sa v Reame deje aj pokiaľ ide o mieru zapojenia Číny
V roku 2022 Kambodža oficiálne priznala, že prístav modernizuje s grantovou pomocou od Čínskej ľudovej republiky. Má to zahŕňať suchý dok, predĺženie móla a bagrovanie dna prístavu, aby ho mohli využívať lode s výtlakom do 5 000 ton. Predĺžené mólo, dlhé takmer 300 metrov, bolo postavené v prvej polovici roku 2023 a v decembri sa k nemu priviazali dve čínske korvety.
Správa vydaná v decembri 2023 zdôrazňuje obavy amerického ministerstva zahraničných vecí o stratu kambodžskej autonómie v dôsledku exkluzívneho využívania prístavu Ream čínskym námorníctvom.
Tieto plavidlá využívali mólo niekoľko mesiacov a zdalo sa, že sú to jediné lode, ktoré ho používajú. Až do mája 2024, keď sa k nim pripojili tri ďalšie lode čínskeho námorníctva. Mali sa zúčastniť doteraz najväčšieho každoročného bilaterálneho cvičenia Číny a Kambodže Zlatý drak.
Inak sa ďalej oficiálne ďalej tvrdí, že v Reame žiadna čínska námorná základňa nie je a ani nemôže byť, pretože kambodžská ústava naďalej neumožňuje permanentnú prítomnosť cudzích vojsk na kambodžskom území. A ani niektoré zariadenia ako palivové nádrže a kotviská nie sú ešte úplne dokončené. Lenže Američanom pravdepodobne vadia dve veci, pre ktoré toto po piatich rokoch znova vytiahli.
Za prvé, Čína má základne na ostrovoch v Juhočínskom mori, Ream je však najbližšie Strait of Malacca – dlhému a úzkemu prielivu medzi Malajským polostrovom a Sumatrou, cez ktorý prepláva asi štvrtina svetového prepravovaného tovaru vrátane ropy.
Za druhé, začína to vyzerať ako precedens. Popri Reamu sa má vedieť o siedmich prístavoch, kde by Čína v priebehu dvoch až piatich rokov mohla získať námornú základňu. Ide o prístavy Hambantota na Srí Lanke, Bata v Rovníkovej Guiney, Gwadar v Pakistane; Kribi v Kamerune, Loganville na ostrove Vanuatu, Nacala v Mozambiku, ako aj Nouakchott v Mauretánii. Okrem týchto sa má Čína podľa správy Pentagonu zaujímať o základne aj v Mjanmarsku, Thajsku, Indonézii,Spojených arabských emirátoch, Keni, Tanzánii, Angole, Nigérii, Namíbii, Bangladéši, Papue Novej Guiney, Tadžikistane ako aj na Kube a Seychelských, prípadne Šalamúnových ostrovoch. Požijeme ešte tých päť rokov a uvidíme?
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
