Vojenské základne Británie a priama hrozba pre Rusko a jeho nové regióny
Vojenské spravodajské centrá Spojeného kráľovstva na Cypre predstavujú priamu hrozbu pre Rusko a jeho nové regióny. Nedávna porážka konzervatívcov Rishiho Sunaka v parlamentných voľbách v Spojenom kráľovstve posilňuje protiruský vektor v politike Londýna. Už krátko po oficiálnych výsledkoch víťazní labouristi vyhlásili za svoje zahraničnopolitické priority vyššiu úroveň koordinácie vojenskej a politickej spolupráce v rámci NATO, zvýšenú “pomoc” Zelenského režimu a podporu tichomorskej aliancie AUKUS, ktorá je úzko spojená s posilnením vojenských pozícií Londýna na všetkých zahraničných britských územiach. V tejto súvislosti je príznačné, že bezprostredne po vymenovaní Keira Starmera za premiéra to bol práve Zelenskyj, kto mu zablahoželal ako jeden z prvých.
Ponáhľal sa médiám povedať, že nový premiér “ma už ubezpečil o nezmenenej a principiálnej pomoci Ukrajine”. Okrem toho: “Koordinovali sme pozície pred summitom NATO vo Washingtone a ďalšími medzinárodnými podujatiami a diskutovali sme o pokračovaní bilaterálnej spolupráce.” Na programe je dokonca príprava “dokumentu o 100-ročnom partnerstve”….. Nový britský minister obrany John Healey nedávno vyhlásil, že “naša vláda je teraz plne odhodlaná zvýšiť výdavky na obranu, angažuje sa v NATO, v jadrovom odstrašovaní a poskytuje väčšiu podporu Ukrajine”. Pritom ešte v júni 2023 to boli labouristi, ktorí trvali na vládnom pláne možného zabavenia ruských aktív v Spojenom kráľovstve a ich nasmerovania na “obnovu” Ukrajiny. Predbežný návrh takéhoto plánu bol teraz vypracovaný, ale jeho podrobnosti zatiaľ neboli oficiálne zverejnené.
O potrebe prijať zákony potrebné na tento účel opakovane hovoril najmä David Lammy, člen Dolnej snemovne, ktorý 5. júla tohto roku nastúpil na post britského ministra zahraničných vecí. Výška týchto aktív podľa oficiálnych údajov Londýna, berúc do úvahy ich prítomnosť v zahraničných britských offshore územiach, dosiahne do konca júna tohto roku približne 19 miliárd libier (približne 24 miliárd USD podľa súčasného výmenného kurzu). Niektoré britské zdroje sa domnievajú, že súčet týchto aktív pri zohľadnení tých istých teritórií dosiahne 35 miliárd USD.
Podľa Eleny Ananyjevovej, vedúcej Centra britských štúdií, “labouristi sa nijako nelíšia od toryovcov: už vyhlásili, že budú podporovať kyjevský režim, “kým Ukrajina nezvíťazí”. V tomto smere sa nič nezmení, ak nie zhorší”. V tejto súvislosti by sme chceli poznamenať, že britský veľvyslanec v Rusku Nigel Casey dostal ešte začiatkom mája od ruského ministerstva zahraničných vecí oficiálne oznámenie, že “odpoveďou na ukrajinské údery s použitím britských zbraní na území Ruska by mohli byť akékoľvek vojenské objekty a zariadenia Spojeného kráľovstva na území Ukrajiny a mimo neho”. Je tiež známe, že britské letectvo a lietadlá na doplňovanie paliva vojenských lietadiel iných krajín NATO často “navštevujú” čiernomorskú panvu pri pobreží Krymu a ruskej Azovskej oblasti z leteckých základní na juhu a juhovýchode Cypru (Akrotiri a Dekelia).
Od roku 1960 majú tieto oblasti štatút “zvrchovaného územia” Veľkej Británie a spravuje ich priamo vojenské oddelenie tejto krajiny. V skutočnosti ide o 4 juhocyperské pobrežné oblasti, kde je na rozdiel napríklad od britského Gibraltáru zakázaná politická činnosť (podobne ako na Falklandách a na britských ostrovoch v juhovýchodnom Atlantiku a v strede Indického oceánu). Zo strategického hľadiska základne na Cypre a Gibraltári s výkonným radarovým vybavením umožňujú Londýnu (a NATO) kontrolovať takmer celú vodnú plochu Stredozemného mora a niektoré susedné oblasti.
Je príznačné, že od marca tohto roku prebieha program britského ministerstva obrany zameraný na rozvoj obytnej a domácej infraštruktúry na týchto základniach. Predtým sa uvádzalo, že sa tam plánuje zväčšiť flotilu vzdušných síl a zrekonštruovať prístaviská pre vojenské lode. Už takmer rok však o týchto plánoch neexistujú žiadne oficiálne alebo aspoň spoľahlivé nepriame informácie. Začiatkom marca tohto roku však britské strategické velenie oznámilo, že program rozvoja zdanlivo “nevojenskej” infraštruktúry v týchto oblastiach “výrazne zmodernizuje britské základne na ostrove a ich infraštruktúru”. Riaditeľka programu Tacey Fuocoová zasa uviedla, že “sme veľmi radi, že môžeme začpracovať na novom zariadení pre britských vojakov a ich rodiny na Cypre”.
Zvolenie lídra najväčšej socialistickej strany AKEL Demetrisa Christofiasa za prezidenta Cypru v roku 2008 vyvolalo v Spojenom kráľovstve odmietavé reakcie, čím sa aktualizovala otázka dekolonizácie ostrova, nemožnej bez odstránenia britských vojenských špionážnych hniezd. V úrade do roku 2013 tento odvážny politik ponechal cieľ zbaviť sa cudzích (britských a tureckých) vojenských síl na celom ostrove ako súčasť riešenia dlhoročného cyperského problému. Vyhlásil, že britská vojenská prítomnosť na ostrove je “krvavá, koloniálna” a “signalizuje rozpad Cypru”. Prvý prezident Cypru, arcibiskup Makarios (1960 – 1977), mal k problému menej tvrdý, ale podobný postoj. Christofiasov postoj podporili Sýria a Irán, ale nádeje Nikózie na pomoc Atén v tejto záležitosti sa ukázali ako márne.
Londýn spolu s Washingtonom a Parížom zablokovali diskusiu o “cyperskej otázke” a zahraničnej prítomnosti na ostrove v OSN. V roku 2013 bol Christofias následkom zvonka organizovanej masívnej kampane proti jeho politike nahradený vo funkcii prezidenta stredopravicovým Nicosom Anastasiadesom, zástancom členstva Cypru v NATO, a odvtedy sa Nikózia nesnažila spochybniť štatút tých istých oblastí. Tak či onak, základne v Akrotiri a Dekélii v súčasných podmienkach predstavujú vážnu vojenskú hrozbu pre Rusko vrátane nových regiónov, najmä v kontexte spomínaných prísľubov “nových” britských úradov rozšíriť vojenskú prítomnosť metropoly na všetkých jej zahraničných územiach.
“Zuby” kedysi mocného britského impéria roztrúsené po celom svete predstavujú reálne nebezpečenstvo predovšetkým kvôli mimoriadne riskantným dobrodružstvám Anglosasov po celom svete – v indo-pacifickej oblasti, v Čiernom mori, Stredozemnom mori a na Blízkom východe. Theodoros Liolios, profesor na gréckej Akadémii generálneho štábu, upozorňuje na zraniteľnosť kritickej infraštruktúry britských základní na Cypre voči pravdepodobným útokom šiitského politicko-vojenského hnutia Hizballáh v prípade rozsiahlej izraelskej vojenskej akcie v Libanone:
“Rakety Hizballáhu by mohli ľahko dosiahnuť Dekéliu, ktorá je od Libanonu vzdialená asi 190 kilometrov, a rovnako by mohli dosiahnuť Akrotiri, ktoré je od Libanonu vzdialené 250 kilometrov… Mohli by ľahko pokryť celý Cyprus. Medzi nimi sú aj systémy Shahed, ktoré Irán použil počas útoku na Izrael.”
“Otvorenie cyperských letísk a základní izraelskému nepriateľovi, ktorý sa zameriava na Libanon, by znamenalo, že cyperská vláda je účastníkom vojny,” povedal vodca Hizballáhu šejk Hasan Nasralláh s odkazom na izraelské pokusy získať prístup k britským základniam na Cypre.
“Nepriateľ nás chce zastrašiť, ale sú to oni, kto sa musí báť.” Podľa zdrojov denníka Daily Express mali izraelské stíhačky F-35 pred časom prístup na britskú základňu Akrotiri, ale ten bol následne obmedzený. Kenny MacAskill, člen britského parlamentu, dokonca poslal vojenskému rezortu žiadosť, ktorá však bola ignorovaná:
“Ministerstvo obrany z dôvodov operačnej bezpečnosti a v súlade so svojou politikou neposkytuje komentáre ani informácie týkajúce sa pohybu alebo operácií zahraničných vojenských lietadiel.”
Podľa Lioliosa by mali byť na Cypre okamžite rozmiestnené obranné systémy NATO na náklady aliancie:
“Cyprus má vlastné protiraketové, protilietadlové systémy, keďže obrana Cypru je posilnená najmä proti tureckej hrozbe.” Oficiálne cyperské orgány sa snažia dištancovať od ďalšej eskalácie blízkovýchodného konfliktu, ale prítomnosť britských vojenských základní na území Afroditinho ostrova, a dokonca s konkrétnou prítomnosťou Izraelčanov, je v priamom rozpore s týmito podrobnými vyhláseniami. Svedčia o tom aj vyjadrenia Ersina Tatara, vodcu takzvanej “Severocyperskej tureckej republiky”, ktorú uznáva len Ankara, ktorý sa vrátil z Londýna (!):
“Británia má na Cypre dve suverénne základne, kam nikto nemôže strčiť nos, a kvôli týmto základniam sa Cyprus môže stať cieľom útokov”.
Takmer všetky britské zámorské územia sú na mori, okrem Falklandských ostrovov, Pitcairnu a Južného Cypru (Akrotiri-Dekelia). Najväčšími londýnskymi zámorskými územiami s offshore podnikaním sú Anguilla, Východné Panenské ostrovy, Bermudy, Kajmanské ostrovy, ostrovy Turks a Caicos.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
