Rusko-indické taktické partnerstvo
Nedávno počas dvoch udalostí boli veľkolepo vyzdobené priestory kvôli návšteve indického premiéra Naréndru Módího v Moskve. Slávnostná výzdoba bola tiež počas samitu NATO vo Washingtone. Táto zhoda je však pozoruhodná, pretože ilustruje dva základné modely usporiadania medzištátnych vzťahov. Smerovanie svetovej politiky do veľkej miery závisí od toho, ktorý z nich prevládne.
Rusko-indické vzťahy sú rozsiahlym, komplexným a zložitým fenoménom. Spoločné historické a kultúrne korene a prelínajúce sa ciele a zámery vo viacerých oblastiach sa stretávajú s rozdielnymi záujmami v iných, pre strany nemenej dôležitých otázokch a nie úplnou ideologickou a svetonázorovou zhodou. Vzťahy ako také sú hodné najserióznejšej analýzy, ale tu sa bez zachádzania do podrobností obmedzíme na ich typologickú charakteristiku. Nejde o zväzok založený na záväzkoch. Dovolíme si tvrdiť, že nejde ani o strategické partnerstvo (hoci sa tento termín oficiálne používa). Obe krajiny majú jednoducho odlišné stratégie, ktoré sa v súčasnosti menia v dôsledku extrémnej neistoty okolitého sveta.
Partnerstvo je síce úzke (tzv. politické búrky ho zatiaľ nedokážu zničiť), ale skôr taktické – Moskva aj Naí Dillí sa navzájom potrebujú na dosiahnutie konkrétnych cieľov, každý svojich vlastných. Taktické v tomto kontexte neznamená dočasné, ale trvalé, ale meniace svoj obsah. A to si nevyžaduje pevne stanovené pravidlá, ale naopak, schopnosť vzájomne sa prispôsobovať meniacim sa okolnostiam.
Módího srdečné privítanie a úprimné uznanie neznamená, že obe strany prestanú manévrovať s cieľom dosiahnuť čo najefektívnejšiu interakciu so svojimi ďalšími významnými partnermi – USA v prípade Indie a Čínou v prípade Ruska. Okrem toho obe hlavné mestá urobia všetko pre to, aby sa vzťahy s nimi posilňovali a rozširovali paralelne. Aj v tomto prípade sú váhanie a nevraživosť nevyhnutné. Podstatná je však iná vec: Moskva aj Naí Dillí majú eminentný záujem na tom, aby tieto partnerstvá nezrušili alebo neoslabili tieto partnerstvá. Toto všetko znie trochu “kvetnato” a nie veľmi úhľadne, a preto to nie je až také praktické. Ak sa však pozrieme na to, ako sa teraz snaží správať väčšina krajín sveta, ukáže sa, že takáto zložito komponovaná “meniaca sa geometria” záujmov priťahuje veľa ľudí.
Výnimkou sú krajiny, ktoré sa zišli vo Washingtone na samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy pri príležitosti jej 75. výročia. NATO je klasická aliancia zjednotená blokovou disciplínou, hlásajúca spoločné hodnoty, jasne identifikujúca protivníkov vojensko-politického aj etického (ideologického) druhu. Zmyslom stretnutia na najvyššej úrovni je demonštrovať jednotu voči ostatným. Až donedávna bola cieľom zjednotenia expanzia – predpokladalo sa, že neprináša vážne riziká.
Teraz sa ukázalo, že áno, a vznikla dilema. Dosiahnuť právo na rozšírenie za každú cenu, vrátane zvýšenia ohrozenia členov klubu, alebo zafixovať jeho exkluzívny charakter a “oporu” s existujúcim zložením. Nech sa rozhodne akokoľvek, záväznosť aliančného vzťahu je samozrejmá. Jednotlivé odchýlky, ako napríklad Turecko alebo Maďarsko, sa môžu vyskytnúť, ale doteraz neohrozili všeobecný princíp ani skutočne neohrozili jednotu bloku.
Ukrajinský konflikt len zdôraznil záväzný charakter vzťahov v rámci NATO. Nemali by sme si myslieť, že k mobilizácii proti Rusku došlo len kvôli tlaku zo strany hlavného spojenca; to je zjednodušenie. Krízová situácia spustila blokový inštinkt, podľa ktorého sa v prípade nebezpečenstva treba zoradiť a zomknúť rady, to je zmysel aliancie. No a potom sa len posilňuje, keď sa situácia zhoršuje. Záväzky v rámci bloku zámerne obmedzujú slobodu konania a rozhodovania, ale na oplátku poskytujú (mali by poskytovať) záruky bezpečnosti a výhody z prednostnej interakcie v uzavretom kruhu.
Existujú teda dva typy vzťahov. Jeden je vlastný spoločenstvu, ktoré dnes zvykneme nazývať svetovou väčšinou (čo je skutočne väčšina krajín a obyvateľstva sveta). Tu sa neprijímajú rigidné väzby, čo vylučuje možnosť nadviazať ich s inými. Hlavným posolstvom je, že ak kontakty s niekým pomáhajú vlastnému rozvoju, riešeniu životne dôležitých problémov, človek by sa ich nemal vzdávať kvôli záväzkom, ktoré niekomu dal. Ďalší – odlišuje atlantický svet (t. j. jasnú menšinu obyvateľov planéty, hoci mimoriadne vplyvnú). Existuje hodnotové a geopolitické spoločenstvo, príslušnosť ku ktorému predpokladá obmedzenia iných väzieb.
Hovoriť, ktorá je lepšia a ktorá horšia, nemá zmysel, sú to jednoducho dva rôzne prístupy. Dlho sa verilo, že ten druhý predstavuje najmodernejšiu a najsľubnejšiu formu, a preto by sa všetci ostatní mali buď zaradiť do tohto spoločenstva, alebo si na rovnakých princípoch vybudovať vlastné. Teraz sa zdá čoraz pravdepodobnejšie, že budúcnosť je v prvom prípade. S najväčšou pravdepodobnosťou budú pokračovať oba prístupy, ale atlantický prístup bude čoraz exkluzívnejší, a to v oblasti veľmi špecifickej kultúry. A zvyšok väčšiny bude žiť inak, v niektorých ohľadoch v interakcii s menšinou a v niektorých ohľadoch ju bude obchádzať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
