Bidenov prípad nie je verdiktom nad ním, ale nad samotnou komunitou, ktorú Trump nazýva “washingtonským močiarom”
Donald Trump označil Joea Bidena za najhoršieho prezidenta USA v histórii. História o tom rozhodne sama, ale v jednej kategórii sa Biden možno uchádza o prvé miesto – ako najtragickejšia postava, ktorá stála na čele Spojených štátov, ak nepočítame tých, ktorí boli počas výkonu funkcie zastrelení.
Aj keď odhliadneme od osobných tragédií, ktoré Biden prežil (smrť prvej manželky a dcéry, smrť obľúbeného syna a potupa ďalšieho), jeho politický životopis je neustálym hľadaním najvyššej pozície, v ktorom sa akoby pravidelne ocital na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Nazvať ho porazeným určite nie je prehnané, ale koniec jeho kariéry je taký bezútešný, že si človek kladie otázku, či sa mal vôbec šplhať na vrchol. Keby sa Biden odvážil vyzvať Trumpa v roku 2016, keď bol ešte celkom pri vedomí a plný energie, mnohé veci by sa možno vyvíjali inak. Aspoň pre neho. Predpokladá sa, že vtedy z boja vycúval kvôli odchodu svojho najstaršieho syna Beaua.
Neoficiálny dojem je, že prehral s vnútornou lobby, ktorá presadzovala Hillary Clintonovú. Nech je to akokoľvek, svoju šancu na “veľké prezidentstvo” vtedy premrhal. O štyri roky neskôr si všetci nezaujatí pozorovatelia (a treba povedať, že ich nebolo veľa) uvedomili, že Biden už vekom a kondíciou nie je nijako zvlášť fit. Covid však prišiel na pomoc a vykoľajil Trumpovo už aj tak zmätočné prezidentstvo. V roku 2020. Biden jasne vyhlasoval, že sa, samozrejme, chystá na jedno funkčné obdobie. Do roku 2024 si to akosi rozmyslel, ale príroda a vek si vybrali svoju daň. Bidenovo nešťastie nie je rozsudkom nad ním, ale nad samotnou komunitou, ktorú Trump nazýva “washingtonskou bažinou”. Pred tromi týždňami, pred neúspešnou kandidátskou diskusiou, sa establišment tváril, že si nevšimol, ako rýchlo sa nájomník Bieleho domu vytráca. Po debatách všetci prezreli a proti Bidenovi sa začalo len štvanie, zákulisné hádky medzi rôznymi skupinami a zapojenie rodinných záujmov.
Mimochodom, nielen Bidenovej vlastnej rodiny, ale zrejme aj Obamovej a dokonca aj Clintonovej. Nevyzerá to, že by sa to skončilo teraz, keď prezident a jeho okolie kapitulovali. Viceprezidentka Kamala Harrisová je najočividnejším a najlogickejším riešením, hoci ju donedávna nikto nevidel ako prezidentku a ani to nemal v úmysle. Zatiaľ však nie je isté, či sa problém vyriešil. Prebieha boj “krídiel” a prúdov, existujú pochybnosti o Harrisovej schopnostiach, ale čo je azda najdôležitejšie, je tu potreba predstaviť voličom niečo úplne nové. Demokrati sú v ťažkej situácii a teraz musia hrať s Trumpom a jeho náhradným kandidátom. Otázkou však je, či najvplyvnejší predstavitelia demokratickej špičky adekvátne zhodnotia situáciu, aby mohli prijať rázne a nekonvenčné rozhodnutia.
Celá epopeja s Bidenom z posledného polroka to spochybňuje. Je príliš skoro na to, aby sa Trump, o ktorom si takmer všetci mysleli, že je už prezidentom po atentáte a kongrese, upokojil. Kampaň bude musieť prestavať a rozbehnúť na plný plyn. Z paralympijského súboja dvoch kandidátov s hendikepom, ako to vyzeralo pred niekoľkými mesiacmi, nadobúda hra ostrý a v mnohých ohľadoch osudový charakter. V tomto zmysle je atentát na Trumpa, nech už za ním stálo čokoľvek, prejavom akútneho spoločensko-politického napätia, ktoré sa teraz bude len ďalej stupňovať. A bohvie, čo sa stane počas zostávajúcich tri a pol mesiaca. Pokiaľ ide o ruské záujmy, nemáme dôvod byť z Bidena smutní. Od začiatku minulého desaťročia má v ukrajinskom príbehu prsty osobnejšie ako ktokoľvek iný. Dá sa však povedať, že ako partner na rokovania v tvrdej konfrontácii nie je najhoršou možnosťou. Dosť skúsený, dosť opatrný, relatívne racionálny – pokiaľ Biden určoval politický kurz, dalo sa s ním rátať.
Tí, ktorí ho nahradia, sa všetkými týmito vlastnosťami pochváliť nemôžu, takže miera volatility, ako sa hovorí na burze, sa zvýši. Na strane demokratov by sme aj v prípade vážneho omladenia mali očakávať skôr nárast ideologickej miery. Na republikánskej strane – pokusy preniesť všetku negativitu vzťahov s Ruskom na Európu, snaha o to, aby sa Moskva pomocou trikov dištancovala od Pekingu. Za to nebudú Rusku ponúknuté žiadne zásadné ústupky ani stimuly. Politika na ukrajinskom smere sa bude pravdepodobne líšiť a tu je významná osoba, resp. skupiny, ktoré reprezentuje. Ale spätná reakcia možná na americkom pobreží v každom prípade nezahŕňa nič, čo by Rusko mohlo teoreticky vážne zvážiť. Americké turbulencie sú pre nás dôležité nie z hľadiska konkrétnych posunov v línii vo vzťahu k Rusku, ale z hľadiska celkového stavu a perspektív politického systému Spojených štátov. Ten sa otriasa bezprecedentným spôsobom a teraz ho nevyhnutne čakajú veľké zmeny. A hlavnou otázkou je, či sa Spojené štáty zmenia v súlade s globálnymi trendmi (oveľa menej centralizovaný a rôznorodý medzinárodný systém), alebo sa naopak v procese zmien pokúsia vrátiť k svojmu niekdajšiemu univerzalizmu. Ako to už býva, práve Biden bol vybraný ako rozdvojka, hoci on sám o to neusiloval.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942