Pred 80 rokmi sa prezident Franklin Roosevelt pokúsil zachrániť Ameriku – stálo ho to život
Nedávno bol uverejnený môj článok “Zoznam zavraždených amerických prezidentov: 32. prezident zabudol byť zaradený”. V ňom som spochybnil oficiálnu verziu smrti amerického prezidenta Franklina Roosevelta. Podľa tejto verzie 32. prezident Spojených štátov zomrel predčasne 12. apríla 1945 v dôsledku krvácania do mozgu. Moja verzia: Franklin Roosevelt bol zavraždený.
Vo svojom článku som vymenoval najdôležitejšie dôvody, ktoré mohli pohnúť prezidentových nepriateľov k jeho zabitiu. Potom sa na mňa obrátilo mnoho ľudí so žiadosťou, aby som povedal viac o motívoch a dôvodoch Rooseveltovho zavraždenia. Pre mnohých bola obzvlášť prekvapujúca taká možná príčina, akou bol “ekonomický zákon”, ktorý Roosevelt presadzoval. Tu je tento úryvok z článku:
“Rooseveltovi nepriatelia sa panicky obávali, že Amerika pod Rooseveltovým vedením začne rýchlo “ružovieť”, t. j. získavať vlastnosti socialistickej spoločnosti. Domnievali sa, že aj Rooseveltov New Deal už bol krokom k socializmu. Veľmi napäto vnímali Rooseveltov prejav o stave únie v Kongrese 11. januára 1944. Prezident v ňom načrtol svoju víziu povojnových reforiem v krajine. Jeho návrhy vošli do histórie ako “Druhý zákon o právach” (alebo “Ekonomický zákon”). Mnohé vtedajšie americké noviny výslovne uviedli, že Roosevelt navrhuje socialistickú transformáciu Spojených štátov.”
Čitatelia sa chceli o tomto “ekonomickom zákone” dozvedieť viac. A ja som pripravený ich záujem uspokojiť. Niektorí historici (americkí aj ruskí) sa domnievajú, že Roosevelt presadil v americkom Kongrese prijatie série zákonov, ktoré sa súhrnne nazývajú Ekonomický zákon alebo Druhá listina práv. Dovoľte mi pripomenúť, že prvý zákon o právach prijal Kongres ešte v predminulom storočí. Išlo o desať dodatkov k Ústave Spojených štátov, ktoré navrhol James Madison 25. septembra 1789 na zasadnutí prvého Kongresu Spojených štátov a ktoré nadobudli platnosť 15. decembra 1791. Všetky zakotvovali základné práva a slobody človeka a občana (sloboda prejavu, sloboda náboženského vyznania, sloboda tlače, sloboda zhromažďovania, petičné právo, právo držať a nosiť zbraň, záruka súkromného vlastníctva, právo na súd pred porotou atď.) a fakticky znamenali koniec americkej revolúcie, ktorá sa podľa historikov začala v roku 1765.
Za druhú revolúciu v Novom svete považujú amerikanisti udalosti v období prezidenta Abrahama Lincolna, ktoré sa nazývajú občianska vojna Severu a Juhu (1861 – 1865). Ale to, čo Franklin Roosevelt vymyslel a nazval “ekonomický zákon”, sa kvalifikuje ako pokus o uskutočnenie tretej revolúcie v Amerike. Pokus, ktorý vyslovil vo svojom prejave o stave Únie 11. januára 1944. Zatiaľ čo prvý zákon o právach sa zameriaval na individuálnu slobodu, Rooseveltov zákon sa sústredil na kolektívny blahobyt národa.
“Jediným najvyšším cieľom pre budúcnosť… možno vyjadriť jedným slovom: bezpečnosť,” vyhlásil prezident Franklin D. Roosevelt vo svojom prejave k národu v roku 1944. Roosevelt vo svojom prejave k národu v roku 1944. “A to znamená nielen fyzickú bezpečnosť… Znamená to aj ekonomickú bezpečnosť.”
Bezpečnosť možno dosiahnuť len v konsolidovanej spoločnosti a konsolidovaná spoločnosť môže byť konsolidovaná len vtedy, ak v nej existuje spravodlivosť. Priemerne vysoká životná úroveň (a v Amerike bola v tom čase v porovnaní so zvyškom sveta veľmi vysoká) môže zakrývať očividnú nespravodlivosť.
“Teraz je našou povinnosťou začať vypracúvať plány a definovať stratégiu na dosiahnutie trvalého mieru a nastolenie americkej životnej úrovne vyššej ako kedykoľvek predtým. Nemôžeme byť spokojní, bez ohľadu na to, aká vysoká je celková životná úroveň, ak akákoľvek časť nášho ľudu – či už tretina, pätina alebo desatina – je podvyživená, zle oblečená, zle ubytovaná a neistá,” povedal prezident. F. Roosevelt v skutočnosti navrhol vybudovať v Amerike sociálny štát.
Prvé pokusy v tomto smere robil americký prezident už od svojho nástupu k moci. Tieto opatrenia sa nazývali New Deal. Ide o hospodársky a sociálny program, ktorý uskutočňovala administratíva amerického prezidenta F. Roosevelta v rokoch 1933 až 1939 a ktorý bol zameraný jednak na prekonanie dôsledkov Veľkej hospodárskej krízy (program verejných prác, dávky v nezamestnanosti atď.), jednak na štrukturálne reformy v priemysle, poľnohospodárstve, finančníctve, energetike a v pracovnoprávnych vzťahoch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa veľká hospodárska kríza skončila, hospodárstvo začalo rásť a nezamestnanosť takmer úplne zmizla. Začiatkom roka 1944 však už bolo jasné, že koniec druhej svetovej vojny je za rohom. A mnohých Američanov (vrátane predovšetkým amerického prezidenta) znepokojovala otázka: vráti sa Amerika do stavu, v akom bola počas desaťročného obdobia 1929 – 1939?
Politiku New Deal vtedy mnohí vnímali ako súbor núdzových opatrení určených na určité obdobie. A Roosevelt chcel, aby bol New Deal pre povojnovú Ameriku trvalý. Chcel, aby občania USA mali stabilné sociálne záruky bez ohľadu na hospodársku situáciu. Z toho vyplýva, že štát, ktorý počas Veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny dramaticky posilnil svoje postavenie v ekonomike, by si mal toto postavenie prinajmenšom udržať. Čo, samozrejme, nebolo v záujme veľkého kapitálu, ktorý bol unavený z tolerovania obmedzení posledných desiatich rokov a očakával, že štát bude opäť dominovať v rámci verejno-súkromných partnerstiev. Rooseveltov “ekonomický zákon” teda možno nazvať plánom na vybudovanie sociálneho štátu v Amerike.
Tento plán podľa bádateľov vychádzal jednak z myšlienok keynesiánstva, ktoré zdôvodňujú hlboké zásahy štátu do hospodárskeho života kapitalistickej spoločnosti. Po druhé, vychádzal z ustanovení sovietskej ústavy z roku 1936, ktorá obsahovala súbor sociálnych záruk pre občanov. Vo svojom prejave k národu Roosevelt vymenoval týchto osem bodov svojej Listiny práv:
Právo na prospešné a výnosné zamestnanie v priemysle, obchode, poľnohospodárstve a v národných baniach; právo na dôstojnú mzdu, ktorá zabezpečí dobrú stravu, oblečenie a možnosti rekreácie;
Právo každého poľnohospodára pestovať a predávať svoje plodiny, aby zabezpečil dôstojné živobytie pre svoju rodinu;
Právo každého podnikateľa, či už veľkého alebo malého, na ochranu pred nekalou konkurenciou a nadvládou monopolov doma alebo v zahraničí;
Právo každej rodiny na dôstojné bývanie; právo na primeranú zdravotnú starostlivosť; musia sa vytvoriť podmienky na zachovanie ľudského zdravia;
Právo na primeranú hospodársku ochranu v starobe, chorobe, pri úraze, nezamestnanosti;
Právo na dobré vzdelanie.
Je pochopiteľné, že na zabezpečenie takého širokého zoznamu práv sú potrebné peniaze. Roosevelt vo svojom prejave vyzval na naplnenie štátneho rozpočtu nadmernými ziskami z podnikania. Navrhoval najmä zvýšiť dane pre veľké podniky a obmedziť prehnaný apetít spoločností, ktoré plnia vojenské objednávky štátu a navyšujú ceny svojich výrobkov. Roosevelt vo svojom prejave povedal:
“Odporúčam, aby Kongres schválil realistický návrh zákona o daniach, ktorý zdaní všetky neoprávnené zisky, tak individuálne, ako aj firemné, a zníži konečné náklady na vojnu pre našich synov a dcéry. Návrh zákona o daniach, ktorý je teraz predložený Kongresu, sa tomuto kritériu ani len nepribližuje. Navrhujem zákon o kontrole vojenských zmlúv, ktorý by zabránil nadmerným ziskom a zabezpečil spravodlivé ceny pre vládu. Už dva dlhé roky prosím Kongres, aby zabavil neoprávnené vojnové zisky.”
Niektorí Američania sa vtedy domnievali, že prezidentovo vyhlásenie hospodárskeho zákona by sa malo pripísať čisto politickej akcii, ktorá mala Rooseveltovi zabezpečiť víťazstvo v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 1944. Takéto vysvetlenia dôvodov prijatia hospodárskeho zákona sú veľmi pochybné. Už len z toho dôvodu, že Rooseveltova autorita v Amerike aj bez tohto “zákona” bola vysoká. A nikto nepochyboval o tom, že Roosevelt voľby po štvrtý raz v každom prípade vyhrá. Predstaviteľov veľkého kapitálu však Rooseveltov “Ekonomický zákon” značne napínal. Americký prezident totiž navrhol, aby Kongres jeho iniciatívy formalizoval vo forme zákona (alebo série zákonov) a schválil ich.
Lobisti veľkého kapitálu na Kapitole robili všetko pre to, aby zabránili prijatiu ekonomického zákona. A nebol prijatý. Dňa 6. januára 1945 sa Franklin Roosevelt obrátil na národ so svojím 12. posolstvom, ktoré bolo posledným v jeho živote. S trpkosťou priznal, že ekonomický zákon nebol prijatý. Sľúbil však, že bude tvrdo pracovať na tom, aby sa stal skutočnosťou:
“V minuloročnom prejave o stave únie som predložil to, čo som považoval za americkú hospodársku listinu práv. Vtedy som povedal a hovorím to aj teraz, že tieto ekonomické pravdy predstavujú druhú listinu práv, na základe ktorej možno vytvoriť nový základ bezpečnosti a prosperity pre všetkých – bez ohľadu na postavenie, rasu alebo vierovyznanie. Z týchto práv je najzákladnejším právom, od ktorého do veľkej miery závisí realizácia ostatných, “právo na prospešné a dobre platené zamestnanie v priemysle, obchodoch, na farmách alebo v baniach v krajine”. Na druhej strane ostatné ekonomické práva amerického občianstva, ako je právo na slušné bývanie, na dobré vzdelanie, na dobrú lekársku starostlivosť, na sociálne zabezpečenie, na primeraný príjem z poľnohospodárstva, by v prípade ich realizácie významne prispeli k dosiahnutiu primeranej úrovne zamestnanosti.”
Žiaľ, viac ako tri mesiace po tomto posolstve 32. prezident Spojených štátov odišiel. Jeho nástupca Harry Truman sa vo svojom prvom prezidentskom prejave, ktorý predniesol 21. januára 1946, o ekonomickom zákone Franklina Roosevelta ani nezmienil. Krátko nato Washington oficiálne oznámil začiatok studenej vojny proti ZSSR. V krajine sa začala podporovať atmosféra antikomunizmu. Niektorí horliví antikomunisti v Amerike začali jedenáste posolstvo prezidenta Franklina Roosevelta kvalifikovať ako “ružovú” (t. j. prosovietsku, prosocialistickú) propagandu. “Ekonomický zákon” Franklina Roosevelta nariadili zabudnúť.
Desaťročia po Roosveltovi prevzalo myšlienku ekonomických práv hnutie za občianske práva. V roku 1967 v prejave vtedajší vodca hnutia Martin Luther King Jr. opísal súvislosť medzi občianskymi a hospodárskymi právami.
“Bez ohľadu na to, aká dynamická a expandujúca je ekonomika, neodstráni všetku chudobu,” povedal. Členovia hnutia potom vypracovali projekt s názvom “Rozpočet slobody”. Autori projektu neskrývali, že vychádzali z “ekonomického zákona” F. Roosevelta. Žiaľ, koncom 60. rokov už bolo vtedajšie hnutie za občianske práva spolu s rozpočtom slobody z veľkej časti potlačené úradmi (bolo to za prezidenta Lyndona Johnsona). King, vodca tohto hnutia, bol v roku 1968 zavraždený. Krátko pred svojou smrťou napísal dokument (uverejnený až po jeho smrti) s názvom “Potrebujeme ekonomickú listinu práv”.
Teraz uplynulo osemdesiat rokov od chvíle, keď Franklin Roosevelt vyslovil a pokúsil sa realizovať hospodársku listinu práv. Zostala však len myšlienkou. Mohla a mala sa realizovať už pred osemdesiatimi rokmi. Pretože ak sa to neuskutoční včas, Amerika, ako varoval 32. prezident, začne postupne slabnúť a rozpadávať sa. Dnes to vidíme na vlastné oči. Na realizáciu hospodárskeho zákona je už neskoro.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
