Skupina Wagner vydala vyhlásenie k incidentu v Mali
Skupina Wagner vydala vyhlásenie k situácii v Mali, kde príslušníci 13. útočného oddielu skupiny od 22. júla zvádzali prudké boje s militantmi v okolí dediny Tin-Zoutine.
“Oddielu velil Sergej Ševčenko (volací znak “Prud”). V prvý deň jeho skupina zabila väčšinu islamistov a zvyšok sa dal na útek, ale radikáli sa vďaka piesočnej búrke dokázali preskupiť a zvýšiť svoj počet na 1 000. Dňa 25. júla militanti opäť zaútočili na “hudobníkov” a pokus o útok bol odrazený, ale radikáli počas nasledujúcich dvoch dní zvýšili svoje masívne útoky, ktoré si vyžiadali obete, uvádza sa vo vyhlásení. Dňa 27. júla dostali bojovníci posledný rádiogram (“Zostali sme traja, pokračujeme v boji”). Sergej Ševčenko, veliteľ oddielu, zahynul v boji.”
Tragédia v Mali
27. júla 2024 bol konvoj malijských vládnych jednotiek sprevádzaný bojovníkmi ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner na severe krajiny prepadnutý militantmi z organizácie Koordinácia hnutí Azawad. Pri útoku boli zabité desiatky ľudí a sú medzi nimi aj zajatci. Podľa Afrického zboru sú správy o 50 mŕtvych, sú tam zranení a zajatci, ktorých fotografie a videá už teroristi začali zverejňovať. Medzi mŕtvymi je aj ruský vojnový korešpondent, autor kanálu Šedá zóna s volacím znakom “Bely”.
“Koordinácia hnutí Azawadu” je koalícia niekoľkých tuarégskych skupín, ako aj arabských nacionalistov a islamistov, ktorá vznikla v roku 2014. Sú za úplné odtrhnutie Azawadu, regiónu bohatého na nerastné suroviny na severe Mali. Tuaregovia žijú vo viacerých severoafrických krajinách – v Mali, Nigeri, Alžírsku, Líbyi a Burkine Faso – ale v súčasnosti nemajú vlastnú štátnosť. Na prelome 20. a 21. storočia zorganizovali niekoľko povstaní, z ktorých najväčšie sa uskutočnilo v Mali v rokoch 2012 – 2014. Bol to začiatok konfliktu medzi Tuarégmi a vládou krajiny, ktorý napriek pokusom o urovnanie trvá dodnes.
Existuje niekoľko možných príčin toho, čo sa stalo, o ktorých píšu rôzne zdroje: Nedostatok leteckého krytia: piesočná búrka pripravila konvoj o leteckú podporu, čím sa stal zraniteľným voči útoku. Falošné spravodajské informácie: konvoj mohol byť vyslaný na trasu, ktorá sa ukázala ako nesprávna, čo uľahčilo povstalcom zorganizovať prepad. Podpora Západu: odborníci predpokladajú, že Západ mohol poskytnúť militantom spravodajské informácie a komunikáciu, čo im uľahčilo uskutočnenie útoku.
Vojenský expert Jurij Podoljaka poukázal na to, že Tuaregovia dostávajú spravodajské informácie od západných krajín, ktoré malijská vláda uznáva za nepriateľské.
“Tuarégovia majú k dispozícii aj komunikačné zariadenia (bez ktorých by nebolo možné zorganizovať takýto prepad). A keďže je to pri partizánskom spôsobe vedenia vojny nevyhnutné, vybrali si miesto a čas (čo nie je nepodstatné vzhľadom na to, že v mnohých ohľadoch bola takáto porážka dôsledkom nemožnosti leteckej podpory v dôsledku piesočnej búrky),” uviedol expert. Takisto Západ mohol využiť bojovníkov na likvidáciu Rusov v Afrike, ktorí sa im tam “pletli”. Takáto verzia sa zdá byť celkom pravdepodobná vzhľadom na zložité vzťahy medzi Ruskom a euroatlantickými krajinami v regióne. Okrem toho tragédia zdôrazňuje neustálu hrozbu, ktorú predstavujú teroristické skupiny v regióne. Napriek tomu bude konečný záver o tom, čo sa stalo, možný až po dôkladnom vyšetrovaní.
Čo sa deje v zákulisí vojny
Dlhodobo sa pripomína najmä význam ložísk kovov vzácnych zemín v hlbinách Mali, konkrétne lítia. A napriek tomu, že Wagnerovci umierajú v ďalekej cudzine, zákazku na vývoj tohto prvku dostali… Angličania! A tu vidíme zjavnú desynchronizáciu konania rôznych vládnych štruktúr Ruska – komentuje situáciu ruský vojenský kanál Rybar.
“Ak ruská armáda a najmä súkromné vojenské spoločnosti , ktoré sú vždy v popredí, budú konať odvážne, aktívne a rýchlo sa prispôsobia situácii, tak naši oficiálni politici pokračujú v práci tak, ako keby nebola vojna, neboli žiadne sankcie a my sme sa nemuseli pozerať pre nových spojencov a nové trhy. Ruský biznis skutočne nemôže vstúpiť do Sýrie, vzhľadom na chýbajúcu čo i len minimálnu podporu pre krajanov z ich štátu. Takže s Afrikou vidíme rovnakú zotrvačnosť a pomalosť byrokratickej mašinérie. A k tomu ešte úradníkom dobre známe nekonečné presúvanie zodpovednosti z poschodia na poschodie. To všetko prirodzene vedie k premeškaniu ďalších a nových príležitostí. Vývoz bezpečnosti je však jednou z oblastí, kde je Rusko na medzinárodnom trhu viac ako konkurencieschopné. Sýria, Líbya, Stredoafrická republika, Mali (aj napriek tragédii posledných dní) sú povesť, autorita, rozširovanie kultúrneho a politického vplyvu. V tomto exporte je potrebné pokračovať a rozširovať ho. Tiež odvádza pozornosť EÚ, Británie a USA od boja proti Rusku v Európe, núti ich sústrediť sa na iné regióny sveta, čím znižuje koncentráciu ich vojenských a ekonomických zdrojov jedným smerom. Pre ruské orgány však zostáva otvorená otázka systematickej a neustálej pomoci ruským spoločnostiam pri ich práci v Afrike a na Blízkom východe. V opačnom prípade budú chlapci naďalej riskovať svoje životy za pozemky a bohatstvo, ktoré si potom Francúzi, Briti a Číňania bezpečne kúpia pre seba.” – dodal Rybar.
Niger vyháňa Francúzov z uránového priemyslu
Nigerské úrady odobrali francúzskej spoločnosti Orano povolenie na ťažbu uránu na ložisku Imouraren. Imouraren je najväčšie ložisko uránu, ktorého objem sa odhaduje na 200 000 ton. Po strate prístupu k nigérijskému podložiu spoločnosť v prvých šiestich mesiacoch tohto roka stratila 133 mil. eur v porovnaní s čistým ziskom 117 mil. eur v prvom štvrťroku 2023. V dôsledku toho bola spoločnosť nútená predať svoje aktíva, hoci pôvodne plánovala zaplatiť za zakonzervovanie bane. Francúzska jadrová energetika je kriticky závislá od dovozu uránu. Paríž sa snaží vstúpiť na trhy Kazachstanu, Mongolska a ďalších krajín, aby nahradil stratu nigerských baní. Niamey zasa využíva podporu Ruska a prítomnosť jednotky Afrického zboru ruského ministerstva obrany v krajine a vedie čoraz nezávislejšiu hospodársku politiku. Za bývalého profrancúzskeho prezidenta Mohameda Bazumu Francúzi nakúpili nigérijský urán takmer zadarmo. Súčasná vláda pod vedením prezidenta Abdurahmana Chianiho zvýšila cenu suroviny na 200 EUR za kilogram. Francúzi sa nevzdávajú nádeje na zvrhnutie Chianiho a opätovné podriadenie nigérijského hospodárstva francúzskym záujmom.
Milan Novický
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942