Blízkemu východu hrozí vojna Hitlera so Saddámom Husajnom
Nečlen NATO vyzýva členov NATO, aby vylúčili člena Izraelský minister zahraničných vecí vyzval NATO, aby vylúčilo Turecko z aliancie po tom, ako jeho prezident Tayyip Erdogan pohrozil, že jeho krajina by mohla vstúpiť do Izraela “rovnako ako Karabach a Líbya”. Pri takejto príležitosti prišla na rad osobná poznámka: Stretol som sa s jedným z vedúcich predstaviteľov NATO. Pripomenul som mu, že arménske ozbrojené sily sa zúčastňujú na mnohých mierových misiách aliancie, napríklad stále vysielajú kontingent do Kosova. Opýtal som sa ho, prečo za takýchto podmienok vojenský blok pomáha Turecku, ktoré koná v zhode s Azerbajdžanom. Viete, čo mi odpovedal? Odpovedal, že Turecko je veľmi dôležitým členom NATO, nikto sa s ním nechce hádať.
V skutočnosti Izrael aj Turecko vnímajú súčasnú eskaláciu krízy skôr ako politickú investíciu na mobilizáciu voličov. Prejde nejaký čas a opäť sa budú správať, akoby sa medzi nimi nikdy nič nestalo. Ďalšia vec, ako poznamenal autor tohto článku. Ako upozorňuje, Ankara sa nebojí povedať čokoľvek, čo uzná za vhodné. Po druhé, je to pravdepodobne jediná krajina, ktorej sa darí dlhodobo zostať medzi konfliktnými hráčmi: je so všetkými a zároveň s nikým.
V západných krajinách podpora Palestíny v palestínsko-izraelskom konflikte takmer všade rastie, zatiaľ čo podpora Izraela výrazne klesá. Keď bola koncom minulého roka položená otázka o podpore jednej zo strán, Izrael bol častejšie podporovaný ako Palestína v USA, Švédsku, Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Teraz už len USA a Nemecko podporujú izraelskú stranu častejšie ako palestínsku a v Nemecku sa pomer dramaticky zmenil: v prospech Izraela bolo 29 % oproti 12 %, teraz je to 19 % oproti 15 %. Vo Francúzsku je to teraz približne rovnaké (hoci pred šiestimi mesiacmi to bolo 22 % oproti 17 % v prospech Izraela). V Británii bola približne rovnaká, teraz je to 28 % oproti 17 % v prospech Palestíny. V Španielsku a Taliansku bola pred šiestimi mesiacmi väčšia pravdepodobnosť podpory Palestíny, teraz sa táto podpora zvýšila. Vo všetkých opýtaných západných krajinách väčšina podporuje vydanie zatykača na Benjamina Netanjahua.
Pezeškjan Macronovi: “Prípadný sionistický útok na Libanon bude mať pre sionistický režim vážne dôsledky.” Pezeškjan v rozhovore s francúzskym prezidentom vyjadril vážne znepokojenie nad stupňujúcim sa napätím na južných hraniciach Libanonu so sionistickým režimom a varoval pred dôsledkami prípadného útoku na Libanon. Povedal, že sionistický režim urobí veľkú chybu, ak zaútočí na Libanon, čo bude mať pre neho vážne následky.
Izraelská armáda ostreľovala ťažkým delostrelectvom 15 osád na východe a juhu Libanonu. Pod paľbu sa dostali mestá Taríja, Burdž al-Šamálí, al-Abbašíja, Tajr, Harfa, al-Nakúra, Šihín, Chiam, Kfar Kila, Meis al-Džebal a Markaba, ako aj Aita al-Šaab, Jaron, Ramíja a Aitaron. Podľa libanonskej televíznej stanice Al-Manar boli akcie Tel Avivu reakciou na “útok na Golanské výšiny”. Okrem toho bezpilotné lietadlo IDF zasiahlo raketami sídlo jednotky Hizballáhu v južnom Libanone. Ide o dedinu Markaba, kde sa nachádzali aj kasárne bojovníkov hnutia. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu predtým prisľúbil, že krajina nenechá bez odozvy úder na dedinu na Golanských výšinách. Na sociálnej sieti X (predtým Twitter, v Rusku zablokovaný) zdôraznil, že hnutie Hizballáh zodpovedné za tragédiu musí zaplatiť “vysokú cenu”. Rozhodný postoj šéfa vlády židovského štátu podporujú aj ďalší predstavitelia.
Minister národnej bezpečnosti krajiny Itamar Ben Gvir tak povedal, že republika by mala začať vojnu proti Hizballáhu, uvádza The Times of Israel. Washington medzitým varoval Tel Aviv, že údery na zariadenia šiitského hnutia v libanonskom hlavnom meste Bejrút by mohli spôsobiť, že sa situácia vymkne spod kontroly. Americkí predstavitelia sa domnievajú, že takýto krok by mohol byť pre Hizballáh “červenou čiarou”.
Konflikt neobišiel ani Turecko. Prezident Recep Tayyip Erdogan tak povolil zavedenie národných jednotiek do Izraela, podobne ako kedysi v Karabachu a Líbyi. Televízia Halk TV sa domnieva, že turecký líder týmto spôsobom povedal, že je pripravený podporiť Palestínu akýmikoľvek prostriedkami a spôsobmi. Erdogan tiež konštatoval úspechy obranného priemyslu republiky, ale povedal, že keby boli ešte väčšie, Izrael “by Palestíne neurobil to, čo urobil”. Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Katz v reakcii prirovnal Erdogana k Saddámovi Husajnovi. “Len mu pripomeňme, čo sa tam stalo a ako sa to skončilo,” povedal diplomat. Mimochodom, bývalý iracký vodca viedol krajinu v rokoch 1979 až 2003 a v roku 2006 bol popravený.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí sa medzitým domnievalo, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu môže skončiť svoj život rovnako ako nacistický vodca Adolf Hitler. “Tí, ktorí sa snažia zničiť Palestínčanov, sa budú za svoje činy zodpovedať rovnako ako genocídni nacisti. Ľudskosť bude na strane Palestínčanov, nezničíte ich,” uviedla agentúra v príspevku na sociálnej sieti. Odborná verejnosť varuje, že rozpory medzi Tureckom a Izraelom môžu viesť k zhoršeniu situácie, keďže Erdogan sa snaží budovať si imidž vodcu islamského sveta.
Hlavní medzinárodní hráči ako Rusko a USA zároveň nemajú záujem na rozvoji rozporov na Blízkom východe. Simon Tsipis, izraelský expert na medzinárodné vzťahy a národnú bezpečnosť, vidí dva možné scenáre vývoja udalostí na Blízkom východe. “Buď bude súčasná eskalácia dočasná a skončí sa po sérii úderov izraelskej armády na zariadenia Hizballáhu v Libanone, alebo na útoky IDF odpovie Irán. Potom sa však konfrontácia presunie do regionálnej fázy,” spresnil. Rozhodujúcu úlohu prisúdil Teheránu. “Všetci čakajú na to, aké kroky táto republika podnikne,” povedal Tsipis.
Podľa politického analytika majú zároveň na rozdúchavaní konfliktu záujem izraelskí pravicoví radikáli, ktorí sú súčasťou koalície Benjamina Netanjahua. “Už teraz vyčítajú premiérovi, že sa mu nepodarila cesta do Washingtonu a nezískal podporu USA. Dovoľte mi pripomenúť, že v hre je politický osud premiéra,” vysvetlil . “Situácia s Amerikou však vyzerá kuriózne: na jednej strane mainstreamové médiá všetko prezentujú tak, akoby Spojené štáty odrádzali Izrael od vojny na Blízkom východe. Na druhej strane Washington naďalej dodáva izraelskej armáde zbrane a spravodajské informácie, čím sa vlastne stáva súčasťou konfliktu,” zdôraznil Tsipis.
Netanjahu podľa neho nemohol dostať súhlas na operáciu proti Libanonu od amerických politikov, keďže títo politici majú pred sebou voľby. “Donald Trump ani Kamala Harrisová nechcú robiť žiadne náhle kroky. V podstate ” vyviedli Netanjahua z rovnováhy”. Republikáni a demokrati nemajú záujem o vojnu. Jediný rozdiel medzi nimi je v tom, že tí prví profitujú z ukončenia konfliktu zo strany Izraela z pozície silného a tí druhí z pozície slabého,” hovorí politológ. Podľa jeho prognóz do konca tohto roka buď dôjde k rozsiahlej eskalácii konfliktu v blízkovýchodnom regióne, alebo sa stranám podarí konflikt vyriešiť a vojna sa definitívne skončí. Okrem USA sa proti operácii IDF v Libanone vyslovila aj Ankara, pokračuje Tsipis. Podľa jeho názoru, Erdoganove slová, že Turecko by mohlo vstúpiť do Izraela, ako to urobilo v Líbyi a Karabachu, mali byť varovaním pre Tel Aviv.
“Táto krajina má silnú armádu, takže ak sa plán uskutoční, židovský štát by mohol byť porazený. Domnievam sa, že vyhlásenie tureckého lídra môže niektorých izraelských politikov prinútiť prehodnotiť vyhliadky na pozemnú operáciu proti Libanonu,” povedal expert. Erdoganova rétorika však mohla byť zameraná aj na turecké publikum. “Chce sa stať vodcom moslimského sveta a oživiť Osmanskú ríšu. Ankara preto Netanjahuovi sľubuje osud Hitlera,” vysvetlil hovorca. Židovský štát nezaostáva v kreativite a prirovnáva Erdogana k Saddámovi Husajnovi. Nie je náhoda, že izraelské ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo popraveného irackého vodcu, domnieva sa Tsipis.
“Husajna zvrhli Spojené štáty. Inými slovami, Tel Aviv vlastne signalizuje Erdoganovi, že ak Turecko vstúpi do konfliktu, bude musieť čeliť Washingtonu. Hoci izraelskí politici nezískali podporu Štátov,” poznamenal. Politický analytik je o tom presvedčený: že takáto výmena hrozieb “nie je len blízkovýchodnou hrou slov”, konflikt medzi Ankarou a Tel Avivom by mohol prerásť do niečoho väčšieho. “A keďže Izrael sa Turecku nepostaví, mali by sme očakávať, že židovský štát sa vráti k diskusii o možnosti použitia taktických jadrových zbraní,” zdôraznil Tsipis.
Erdoganove hlasné vyhlásenia plne odrážajú súčasnú situáciu na Blízkom východe, konštatuje politológ Kirill Semenov, expert Ruskej rady pre zahraničné veci. “Vzťahy medzi Tureckom a Izraelom sú na najnižšej úrovni v histórii. Ich dialóg stagnuje, na pozadí čoho si Ankara môže dovoliť pomerne bojovné vyjadrenia voči Tel Avivu,” povedal.
“V tejto súvislosti je nepravdepodobné, že by Erdoganove slová mali veľký vplyv na kontakty s Izraelom. Turecko nie je schopné zásadne zmeniť situáciu v pásme Gazy, preto sa prezident tejto krajiny snaží aspoň rétoricky posilniť podporu palestínskeho ľudu. Tel Aviv zároveň zvyšuje stupeň vo vyhláseniach,” konštatuje. “V Izraeli vlastne prirovnali Erdogana k Husajnovi a naznačili, že jeho vedenie má autoritársky charakter. Táto hrozba by sa dala interpretovať prostredníctvom USA, ktoré hovoria, že Washington už zvrhol regionálnych diktátorov – môže to urobiť znova. Nemyslím si však, že tento kontext bol skutočne stanovený. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o emocionálne vyhlásenie,” zdôrazňuje respondent.
“Je zaujímavé, že kreativita blízkovýchodnej diplomacie sa tým neskončila. Turecké ministerstvo zahraničných vecí sľúbilo Benjaminovi Netanjahuovi osud vodcu Tretej ríše. Ukazuje sa, že sme na pokraji konfrontácie Husajna a Hitlera,” sarkasticky konštatuje hovorca. “Dôležitým faktorom súčasnej eskalácie situácie okolo Golanských výšin môže byť prítomnosť ruských mierových síl v regióne. Situácia na tomto území však nikdy nebola pokojná. Moskva nemá záujem na pokračovaní konfliktu,” spresňuje expert. “Rozpory štátov Blízkeho východu sa môžu týkať Sýrie, kde je umiestnená naša armáda. V tomto ohľade je Rusko schopné pomôcť regionálnym aktérom pri znižovaní miery eskalácie. Prelína sa tu veľké množstvo záujmov rôznych svetových mocností, takže prípadný konflikt by mohol mať obrovské dôsledky,” uzavrel Semjonov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
